Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 349/2012
PDF · 121.06 KB
No categories available
III. ÚS 349/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť P. M., R., zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž.,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
31 C/214/08 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 495/2011-29 z 25. januára 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2012
doručená sťažnosť P. M., R. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C/214/08 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu
č. k. III. ÚS 495/2011-29 z 25. januára 2012.
Uvedeným nálezom ústavný súd rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 31 C/214/08 porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať
bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €,
ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 16. februára 2012.
Sťažovateľ uviedol, že po vrátení veci ústavným súdom okresný súd uznesením
č. k. 31 C/214/2008-382 zo 7. marca 2012 zamietol návrh odporcov v 1., 2., 3. a 6. rade
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej okresným
súdom pod sp. zn. 13 C/232/2008 a zároveň konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej vedenej Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 20 S/33/2009. Proti tomuto
rozhodnutiu podal sťažovateľ 22. marca 2012 odvolanie.
Podľa názoru sťažovateľa okresný súd i naďalej robí prieťahy v konaní a „... aj tak si
robí, čo on považuje za správne, i napriek tomu, že je povinný riadiť sa pokynmi Ústavného
súdu SR“. Za viac ako tri roky od podania žaloby o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti okresný súd vo veci samej nerozhodol. Nečinnosťou okresného súdu
vznikla sťažovateľovi značná škoda, pretože „jeho“ nehnuteľnosť sa neustále poškodzuje.
Sťažovateľ sa stále nachádza v stave právnej neistoty. Opísaný stav má navyše nepriaznivý
vplyv aj na jeho zdravotný stav.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom
vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C/214/2008 porušil jeho základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu
prikázal konať bez zbytočných prieťahov a zaplatil sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
v sume 7 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou z 11. júna 2012 spísanou
a podanou len štyri mesiace potom, ako rozhodol o jeho predchádzajúcej sťažnosti nálezom
č. k. III. ÚS 495/2011-29 z 25. januára 2012 (ktorý nadobudol právoplatnosť 16. februára
2012), opätovne domáha ochrany rovnakých práv v rovnakom konaní pred okresným
súdom. Ústavný súd konštatuje, že už len sama skutočnosť, že dĺžka konania okresného
súdu od rozhodnutia ústavného súdu, ktorým vyslovil porušenie označených práv
sťažovateľa a prikázal okresnému v danej veci konať bez zbytočných prieťahov,
do opätovného podania sťažnosti ústavnému súdu netrvá tak dlho, aby sa v danom prípade
dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch. Vzhľadom na uplynutie tak krátkej doby,
počas ktorej si účastník konania uplatnil aj svoje procesné práva a podal opravný
prostriedok, o ktorom bude rozhodovať nadriadený súd, ústavný súd v súčasnosti reálne
nemôže vysloviť záver, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu označených práv
sťažovateľa. Navyše je potrebné zdôrazniť, že v sledovanom období okresný súd nemal ani
teoretickú možnosť ovplyvniť stav konania. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť
sťažovateľa už na jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. augusta 2012