Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 378/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,

s. r. o., B., konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1, a , práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaniach vedených

pod sp. zn. , , , , ,

, , , , ,

, , , ,

a sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), doplnené

podaním doručeným 30. júla 2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a (ďalej len

„ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2

a dohovoru porušenie postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný

súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , , ,

2 Er/179/2011, , , , ,

, , , , , ,

2 a sp. zn. (ďalej len „napadnuté konania“).

Zo sťažností (s takmer identickým obsahom odlišujúcim sa len v označení

povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú

konania vedené u súdneho exekútora) vyplýva, že sťažovateľka v predmetných 16 veciach

osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení

na vykonanie exekúcií, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich

v rámci priznanej právomoci „v zákonom ustanovených lehotách“.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej

názoru nevykazujú prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu

okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie,

resp. rozhodnutie v týchto veciach.

Vzhľadom na z pohľadu sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup

okresného súdu sťažovateľka tvrdí, že podala 25. mája 2011 v zmysle § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov predsedovi okresného súdu písomné sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných

exekučných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti

nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež porušeniu a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené práva, aby

okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a napokon aby okresnému súdu

uložil zaplatiť jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť

uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu,

proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné

konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že pokiaľ ide o namietané porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitostí v primeranej lehote podľa

dohovoru, možno sťažnosti považovať za predčasne podané. Z jeho zistení totiž vyplýva, že

sťažovateľka sa spolu v 319 svojich veciach vedených okresným súdom až podaním

z 12. marca 2012 (teda nie podaním z 25. mája 2011, ako to tvrdí v sťažnosti) sťažovala

orgánu štátnej správy okresného súdu na nečinnosť v konaniach o jej návrhoch.

Podpredseda okresného súdu vo svojej odpovedi sťažovateľke zo 4. mája 2012 opísal

procesný stav konania a v jej závere dal garanciu čo najskoršieho vybavenia

sťažovateľkiných vecí. Z uvedeného možno vyvodiť, že sťažnosti boli ústavnému súdu

podané v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že by vyčerpanie

právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv účinne poskytuje

a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné

a neprinieslo ním sledovaný účel, ani k záveru, že napriek jeho využitiu orgán štátnej správy

okresného súdu primerane nereagoval a nevyužil príležitosť, aby sám urobil nápravu

a odstránil protiprávny stav zapríčinený dovtedajšou nečinnosťou okresného súdu.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov.

S prihliadnutím na citované ustanovenie považuje ústavný

súd za dôvodný záver, že sťažovateľka v sťažnostiach nepreukázala reálne využitie

všetkých účinných právnych prostriedkov nápravy s tým, že podanie jej sťažností posúdil

iba ako formálny úkon, keďže okresnému súdu nebola poskytnutá primeraná lehota

na prijatie opatrení na zabezpečenie bezprieťahového postupu v napadnutých konaniach,

a preto bolo potrebné jej sťažnosti v tejto časti podľa odmietnuť pre ich

neprípustnosť vyplývajúcu z .

Zo zistení ústavného súdu ďalej vyplýva, že okresný súd v konaniach vedených

pod sp. zn. , , , , ,

, , , , ,

a sp. zn. rozhodol v priebehu mája a júna 2012 o žiadostiach súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že tieto žiadosti zamietol.

V prípade, ak všeobecný súd reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva

sťažovateľa, zakladá to podľa názoru ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Okresný súd teda v označených konaniach začal po podaní sťažností konať,

t. j. sťažnosťami podľa zákona o súdoch sa v týchto konaniach zabezpečila efektívna

ochrana sťažovateľkinho základného práva podľa , ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k označeným

dvanástim konaniam v tejto časti po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

aj z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práva podľa dodatkového protokolu, a

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa dodatkového protokolu, ako aj

a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach, a to v organickej

súvislosti s namietaným porušením jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v posudzovaných prípadoch nie je dôvodné

vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo postupom okresného súdu v týchto konaniach dôjsť ani

k namietanému porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa , práva

podľa dodatkového protokolu ani k porušeniu uvedených článkov a dohovoru

(m. m. ).

Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosti aj v týchto častiach odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd

nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery sa

rozhodovanie o nich v danej veci stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2012