Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 430/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. D., nar..., t. č. vo výkone trestu, ktorou namieta porušenie

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a porušenie a 2 uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 3. mája 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2012

doručená sťažnosť J. D., nar..., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a porušenie a 2

(ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 3. mája 2012 [vyplýva to z návrhu na rozhodnutie, hoci na

prvej strane sťažnosti označuje sťažovateľ za porušovateľa Okresný súd Trnava (ďalej len

„okresný súd“)].

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 10. júla 2007 a z 11. decembra 2007 (ďalej len „rozhodnutie

okresného súdu“) uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa a v znení

účinnom od 1. januára 2006. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ

(obžalovaný) odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

uznesením sp. zn. z 12. februára 2008 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“)

rozhodol tak, že odvolanie sťažovateľa (obžalovaného) zamietol. Rozhodnutie krajského

súdu bolo sťažovateľovi a jeho obhajcovi doručené 25. marca 2008. Lehota na podanie

dovolania proti rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľovi uplynula 25. marca 2011.

Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 15. marca 2012 žiadal o navrátenie lehoty

na podanie dovolania (ďalej len „žiadosť o navrátenie lehoty“). Okresný súd žiadosť

o navrátenie lehoty 25. apríla 2012 predložil najvyššiemu súdu. Najvyšší súd o žiadosti

o navrátenie lehoty rozhodol uznesením sp. zn. z 3. mája 2012 (ďalej len

„rozhodnutie najvyššieho súdu“) tak, že sťažovateľovi (odsúdenému) nepovolil navrátenie

lehoty na podanie dovolania proti rozhodnutiu krajského súdu.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie základného práva podľa čl. 12 ods. 1 a 2

„... ako diskriminácia pri využití svojho práva podať dovolanie v trestnom konaní“

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru a na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa

domáha, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 3. 5. 2012 sa zrušuje

a lehota na podanie dovolania je vrátená.

D. J. má právo a má vrátenú lehotu na podanie dovolania v zmysle trestného

poriadku a zákona.“

Sťažovateľ zároveň žiadal, aby mu ústavný súd ustanovil na konanie pred ústavným

súdom zástupcu z radov advokátov, a zároveň, aby rozhodol o oslobodení sťažovateľa od

platenia poplatkov za zastupovanie zástupcom z radov advokátov.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 12

ods. 1 a 2 rozhodnutím najvyššieho súdu.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že ťažisko argumentácie sťažovateľa spočíva na tom

základe, že mu bola upretá možnosť podať dovolanie, ktoré podľa jeho tvrdenia mohlo

zmeniť jeho pôvodné odsúdenie. Sťažovateľ túto námietku bližšie odôvodnil tým, že sa

viackrát domáhal na okresnom súde práva podať dovolanie, túto možnosť však nemohol

využiť, pretože okresný súd, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky mu zhodne odpovedali, že tento krok nemôže uskutočniť

aj keď podľa jeho tvrdenia splnil všetky podmienky. Sťažovateľ za porušenie považuje

skutočnosť, že napriek tomu, že splnil podmienky na ustanovenie obhajcu v dovolacom

konaní, a napriek tomu, že podal žiadosť o ustanovenie obhajcu, mu nebol obhajca

ustanovený a z tohto dôvodu nesplnil podmienky na podanie dovolania. Sťažovateľ

v sťažnosti neuviedol žiadne ďalšie dôvody prostredníctvom, ktorých by spochybňoval

správnosť záverov namietaného rozhodnutia najvyššieho súdu.

Napriek tomu, že sťažovateľ v sťažnosti odôvodňuje porušenie svojho práva podľa

dohovoru a a ods. 2 a, tak z obsahu sťažnosti, konkrétne

z dôvodov, na ktorých zakladá ťažiskovú časť argumentácie, je zrejmé, že neuvádza také

tvrdenia, prostredníctvom ktorých by odôvodňoval porušenie a 2

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a z tohto pohľadu spochybňoval správnosť záverov

rozhodnutia najvyššieho súdu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím, postupom alebo iným

zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie

žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody namietaným

rozhodnutím, postupom orgánom štátu, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na

ďalšie konanie (m. m. , , , ). Ústavný súd

môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že argumentácia sťažovateľa je

z ústavnoprávneho hľadiska nedostatočná, pretože dôvody, ktorými spochybňuje správnosť

záverov namietaného rozhodnutia najvyššieho súdu, sa do výsledku rozhodovacieho

procesu najvyššieho súdu nijakým spôsobom nepremietli. Najvyšší súd sťažovateľovi

nepovolil navrátenie lehoty z dôvodu, že sťažovateľ nesplnil podmienky uvedené v § 64

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), pretože nepožiadal o navrátenie lehoty na podanie opravného

prostriedku v trojdňovej lehote, ako mu to ukladá .

Sťažovateľ teda nijakým spôsobom nespochybňuje správnosť záveru najvyššieho súdu

a nevzniesol ani jedinú námietku proti skutkovému a právnemu hodnoteniu, na ktorom je

založené namietané rozhodnutie najvyššieho súdu.

Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

«Krajský súd v Trnave dňa 12. februára 2008, uznesením sp. zn. , podľa

zamietol odvolanie obvineného D.

Uvedené rozhodnutie mu, ako aj jeho obhajcovi, bolo doručené dňa 25. marca 2008,

od kedy mu začala plynúť 3 ročná lehota na podanie dovolania t. j. do 25. marca 2011.

Dňa 15. marca 2012 podal obvinený žiadosť o navrátenie lehoty na podanie

dovolania na okresný súd, ktorý ju 25. apríla 2012 predložil tunajšiemu súdu. ...

Obvinený podal vlastnoručne napísané „dovolanie“ na tunajší súd, ktoré bolo

25. júna 2008 zaslané okresnému súdu, ktorý ho opätovne vyzval na odstránenie vád

dovolania.

Obvinený listom z 28. júla 2008 požiadal o dočasné odloženie danej veci, nakoľko

podal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o prešetrenie, následne

oznámil, že je nemajetný a 23. júla 2009 opätovne požiadal o ustanovenie obhajcu a

pripojil potvrdenie obce, že je nemajetný.

Dňa 29. júla 2009 mu Okresný súd Trnava oznámil, že obhajcu mu nemieni

ustanoviť, pričom od uvedenej doby obvinený nezopakoval svoj návrh a až 15. marca 2012

požiadal o navrátenie lehoty na podanie dovolania.

Podľa ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená

osoba zmešká z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí jej

orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie

lehoty môže oprávnená osoba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol

opravný prostriedok ešte podaný, je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie

proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia

uznesenia o povolení navrátenia lehoty.

Je potrebné dať do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 15. decembra 2009, v ktorom bola prakticky uložená povinnosť súdov, po preukázaní

insolventnosti obvineného, mu obhajcu ustanoviť. Táto povinnosť súdu I. stupňa, ustanoviť

obvinenému obhajcu, po tom čo tento preukáže, že nemá dostatočné prostriedky, následne

vyplynula zo , ktorý však nadobudol účinnosť už 1. septembra 2011.

Obvinený však nepožiadal o navrátenie lehoty na podanie opravného prostriedku

v trojdňovej lehote ako mu to ukladá ustanovenie a z toho dôvodu bolo

rozhodnuté o nepovolení jej navrátenia.»

Sťažovateľom vymedzené námietky, na základe ktorých sa domáhal zrušenia

namietaného rozhodnutia najvyššieho súdu vo väzbe na ním označené právo, nie sú

spôsobilé preukázať príčinnú súvislosť medzi namietaným rozhodnutím najvyššieho súdu

a sťažovateľom označeným právom podľa dohovoru a a 2 .

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným

rozhodnutím najvyššieho súdu a sťažovateľom označeným právom neexistuje taká príčinná

súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z princípu materiálnej ochrany práv ústavný súd v tejto súvislosti

preskúmal rozhodnutie najvyššieho súdu aj v rozsahu, či namietané rozhodnutie najvyššieho

súdu nie je zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné.

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že namietané rozhodnutie najvyššieho súdu

takéto prvky neobsahuje a plne zodpovedá ústavnoprávnym požiadavkám kladeným na

kvalitu rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. K uvedenému je potrebné dodať, že

namietané rozhodnutie najvyššieho súdu má dostatočný racionálny základ, interpretácia

a aplikácia použitých ustanovení je v súlade s , prípadne aj

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Možno v danej

súvislosti uzatvoriť, že rozhodnutie najvyššieho súdu je z ústavnoprávneho hľadiska riadne

odôvodnené a nenesie v sebe žiadne prvky svojvôle. Sťažovateľom vznesené námietky tak

nemôžu podľa ústavného súdu viesť k záveru o ústavnej nezlučiteľnosti namietaného

rozhodnutia najvyššieho súdu.

Ústavný súd v danej situácii už nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať

formálnym nedostatkom, ktorým je absencia zastúpenia sťažovateľa advokátom, pretože by

to bolo s ohľadom na už uvedené zjavne nadbytočné, a tým aj neúčelné, keďže aj prípadné

ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov sťažovateľovi a oslobodenie sťažovateľa

od platenia poplatkov za ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov by nemohlo nič

zmeniť na záveroch vyslovených ústavným súdom v tomto rozhodnutí.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel

k záveru, že podmienky na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie splnené neboli, a preto podľa

§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom rozhodol tak, že sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal

porušenie práva podľa dohovoru a a 2 rozhodnutím

najvyššieho súdu, je potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Podanie

sťažnosti bez relevantnej ústavnoprávnej argumentácie tak vytvorilo pre ústavný súd

prekážku, ktorá bráni jej meritórnemu prieskumu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012