Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 418/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Š. O., Č., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., L., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

uznesením Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš

č. k. -17 z 28. mája 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. O. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2012

doručená sťažnosť Š. O., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. F.,

L., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) uznesením Okresnej prokuratúry

Veľký Krtíš (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -17 z 28. mája 2012 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že na základe trestného

oznámenia sťažovateľa ako poškodeného doručeného okresnej prokuratúre 9. novembra

2011 bolo uznesením vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

Policajného zboru vo Veľkom Krtíši (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn.

ČVS: ORP-405/KP-VK-2011 z 8. januára 2012 podľa

začaté trestné stíhanie pre pokus zločinu podľa a a prečinu

. Prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. -6

z 25. januára 2012 označené uznesenie vyšetrovateľa zrušil a uložil mu, aby znovu vo veci

konal a rozhodol.

Po vrátení veci na ďalšie konanie vyšetrovateľ v súlade s pokynmi prokurátora

okresnej prokuratúry obsiahnutými v jeho uznesení z 25. januára 2012 vypočul sťažovateľa

a vykonal ďalšie procesné úkony a na tomto základe vo veci opätovne rozhodol uznesením

sp. zn. ČVS: ORP-405/KP-VK-2011 z 26. apríla 2012 tak, že trestné oznámenie sťažovateľa

odmietol, „nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197

ods. 2 “. Proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažovateľ

sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry napadnutým uznesením tak, že

ju podľa ako nedôvodnú zamietol.

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že mu „do dnešného dňa nebolo doručené

uznesenie Okresného prokurátora -6 zo dňa 25. 1. 2012 o zrušení uznesenia

vyšetrovateľa...“, a zastáva názor, že „z dôvodu hrubého porušenia

nemôže byť právoplatné ani vykonateľné Uznesenie o odmietnutí veci vydané

vyšetrovateľom PZ dňa 26. 4. 2012 a rovnako nemôže byť právne účinné ani Uznesenie

prokurátora OP VK č. zo dňa 28. 5. 2012, ktorým zamietol moju sťažnosť. Takýto

postup OČTK, kde došlo k viacerým a opakovaným porušeniam

považujem za nekvalifikovaný, neobjektívny, hraničiaci s opomenutím profesionálnej

povinnosti...“.

Podľa sťažovateľa „Rozhodnutím okresnej prokuratúry bola narušená rovnosť

zbraní, postráda sa náležité zdôvodnenie tohto rozhodnutia a takto ho považujem zo strany

prokuratúry za arbitrárne, resp. inak porušujúce právo rovnosti účastníkov a je viac-menej

nepreskúmateľné. Uznesenie okresného prokurátora, ktorým zamietol moju sťažnosť zo dňa

28. 5. 2012 považujem za účelové a najmä protiústavné, nakoľko porušuje moje

garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR...“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že napadnutým uznesením okresnej prokuratúry bolo

porušené jeho základné právo podľa , zruší napadnuté uznesenie a vec

vráti okresnej prokuratúre na ďalšie konanie. Zároveň sa sťažovateľ domáha priznania

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a úhrady trov konania v sume

323,50 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

inú právnu ochranu podľa napadnutým uznesením okresnej prokuratúry.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity. V súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu princíp

subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto

každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v (m. m. ).

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre. Vedúci služobného úradu prokurátora je povinný zabezpečiť prijímanie

podnetov v úradných hodinách.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do

dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o prokuratúre ústavný súd v súlade

so svojou ustálenou judikatúrou považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona

o prokuratúre za právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje, a to aj vo vzťahu k základnému právu na inú právnu

ochranu podľa , ktorého porušenie sťažovateľ namieta touto sťažnosťou

(porovnaj napr. , , atď.).

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre opakovane vyslovuje právny názor, že

vynechanie tohto prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov

prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred

ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry

vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať

opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných

alebo faktických prekážok zákonného postupu orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj

pred začatím trestného stíhania (, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení

dotknutú osobu vyrozumieť (m. m. napr. , , ,

).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ

sťažnosťou podľa namieta porušenie svojho základného práva na inú

právnu ochranu podľa napadnutým uznesením okresnej prokuratúry,

a to napriek tomu, že doposiaľ nepodal podnet, ani opakovaný podnet, t. j. nevyužil právne

prostriedky ochrany tohto základného práva, ktoré mu zákon o prokuratúre účinne

poskytuje, čo vzhľadom na požiadavku vyplývajúcu z

zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti ako neprípustnej.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012