Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-549-2015.pdf
PDF · 107.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2C/549/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore v spore žalobcu JUDr. Milana Franeka, advokáta so sídlom Lučenec, Komenského 17, IČO: 35 678 771, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, v súčasnosti žalobcov 1/ W. I., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, P., 2/ X. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., J. E.. XXXX/X, 3/ O. D., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., O.. W.. D. XXX/XX a 4/ A. L., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., J.X. E.. XXXX/X, proti žalovanému Š. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Č., E. Z. XXX/XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom O.. P. I., bytom K. D., I.. E. XX, o zaplatenie 434,38 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
II. Žalobcovia 1/ až 4/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,08 % voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29. 06. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie čiastky 434,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 13. 08. 2013 až do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. V žalobe žalobca uviedol, že na základe plnej moci zastupoval žalovaného v konaní pred Ústavným súdom SR. Za vykonané úkony si vyúčtoval odmenu advokáta vo výške 434,38 Eur. Vyúčtovanie žalovaný prevzal dňa 05. 08. 2013 a v lehote 7 dní od doručenia tohto vyúčtovania mu predmetnú sumu nezaplatil. Vzhľadom na to, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením sumy, uplatnil si nárok na úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne a náhradu trov.
2. Okresný súd Veľký Krtíš rozhodol o žalobe rozsudkom č. k. 2C/549/2015-11 zo dňa 12.05.2016 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 323,49 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 323,49 EUR od 13. 08. 2013 až do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 48,08 % vynaložených na účelné uplatňovanie jeho práv. Súd dospel k záveru, že pôvodný žalobca má nárok na odmenu za úkony právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom SR, t. j. za 2 úkony právnej služby po 127,16 EUR (za prípravu a prevzatie zastúpenia zo dňa 25. 07. 2012 a za písomné podanie ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde SR dňa 27. 07. 2012), 2 × 7,63 EUR režijný paušál, 20 % DPH (53,91 EUR), t.j. celkom vo výške 323,49 EUR. Keďže žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky dňa 05. 08. 2013 a bola mu stanovená lehota na zaplatenie do 12. 08. 2013, žalovaný je v omeškaní od 13. 08. 2013. Súd priznal pôvodnému žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 13. 08. 2013 až do zaplatenia. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi odmenu za konzultáciu zo dňa 04. 07. 2012, pretože žalobca nepredložil aktuálny cenník ani iný listinný doklad. Uplatnená suma vo výške 84,77 EUR nezodpovedala tvrdeniam svedkyne, ktorá uviedla, že žalobca si účtoval 24,- EUR za každú začatú hodinu.
3. Pôvodný žalobca O.. A. L. zomrel dňa XX. XX. XXXX, preto Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16 Co/491/2016 - 200 zo dňa 02. 05. 2018 po právoplatnom skončení dedičského konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. XD/XXX/XXXX, B., rozhodol v predmetnej veci o pokračovaní v konaní s dedičmi po pôvodnom žalobcovi.
4. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici meritórne rozhodol o odvolaní pôvodného žalobcu aj žalovaného rozsudkom č. k. 16Co/491/2016 - 208 zo dňa 21. 06. 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 16 Co/491/2016 - 224 zo dňa 24. 08. 2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu povinnosti uloženej žalovanému zmenil s poukazom na smrť pôvodného žalobcu a v totožnom rozsahu povinnosť zaplatiť čiastku 323,49 EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 323,49 EUR počnúc od 13. 08. 2013 až do zaplatenia uložil žalovanému vo vzťahu k žalobcom 1/až 4/. Krajský súd vo zvyšku rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa krajského súdu v konaní zostalo sporné, či žalobca má nárok na odmenu aj za úkon právnej služby zo dňa 04. 07. 2012. Rozpory vo výške uplatnenej sumy za konzultáciu neodôvodňovali zamietnutie žaloby a okresný súd nezdôvodnil, z akého dôvodu žalobcovi nepriznal nárok na odmenu za každú začatú hodinu vo výške 24,- EUR. Krajský súd uložil, aby okresný súd doplnil dokazovanie na zistenie, či medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o hodinovej odmene podľa § 3 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Vzhľadom na to, že k sporným úkonom malo dôjsť pred prevzatím a prípravou zastúpenia právny zástupca (pôvodný žalobca) si ako advokát mohol uplatňovať len hodinovú odmenu určenú počtom hodín na poskytnutie právnej služby. Odmena určená podľa tarify mu nepatrí v zmysle § 14 ods. 6 cit. vyhlášky. Nárok na tarifnú odmenu za ďalšiu poradu môže vzniknúť až po prevzatí a príprave zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady. Za dohodnutie hodinovej odmeny možno považovať rešpektovanie sadzobníka odmien v advokátskej kancelári klientom, v ktorom je uvedená hodinová sadzba odmeny.
5. Súd prvej inštancie v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) spor opätovne prejednal v rozsahu, v ktorom bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené (t.j. v časti o zaplatenie sumy 110,89 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % zo sumy 110,89 EUR počnúc od 13. 08. 2013 až do zaplatenia).
6. Tunajší súd dňa 28. 12. 2018 vyzval žalobcov 1/až 4/, aby sa vyjadrili, či trvajú na žalobe vo výške 110,89 EUR s príslušenstvom alebo žalobu v celom rozsahu berú späť a navrhujú súdu, aby súd konanie zastavil. Žalobcovia dňa 30. 01. 2019 a dňa 04. 03. 2019 súdu písomne oznámili, že trvajú na podanej žalobe vo výške 110,89 EUR spolu s príslušenstvom.
7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 17. 09. 2019. Žalobcovia 1/ až 4/ boli súdom predvolaní na pojednávanie z adresy ich trvalého bydliska, pričom predvolanie na pojednávane si neprevzali v odbornej lehote. Písomnosť súdu (predvolanie) bola žalobcom doručená v súlade s § 112 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dňa 07. 08. 2019, kedy bola súdu vrátená nedoručená zásielka. Žalobcovia 1/ až 4/ sa na pojednávanie neustanovili a neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnili. Súd preto podľa § 180 CSP vykonal pojednávanie aj v neprítomnosti žalobcov 1/ až 4/.
8. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17. 09. 2019 uviedol, že žalobcovia nepredložili žiadnu písomnú dohodu na preukázanie hodinovej odmeny za právne zastúpenie a neexistuje ani záznam, ktorý by uvedený úkon preukazoval. Súdom ustálený skutkový stav je preto konečný.
9. Žalovaný na pojednávaní dňa 17. 09. 2019 uviedol, že právny predchodca, ako advokát, porušil zákon, pretože podal nesprávne ústavnú sťažnosť, ktorú neopravil a nedoručil následne ani uznesenie Ústavného súdu SR, ktorým sa rozhodlo o sťažnosti. Uvedeným spôsobom bolo zmarené právo žalovaného domáhať sa ochrany cestou ESĽP a zároveň došlo k poškodzovaniu spotrebiteľa, čo potvrdzuje stanovisko SOI zo dňa 11. 02. 2019. Ďalej uviedol, že vyúčtovanú odmenu právnym predchodcom žalobcov odmietol zaplatiť, pretože bola v rozpore s jeho právami a obsahom uznesenia Ústavného súdu SR, ktoré deklarovalo skutočnú výšku trov.
10. Podľa pokynu odvolacieho Krajského súdu v Banskej Bystrici súd vykonal dokazovanie listinami. Žalobcovia 1/ až 4/ ani žalovaný žiadne ďalšie dôkazy súdu nepredložili. Súd sa oboznámil s
Vyúčtovaním odmeny advokáta spolu s odôvodnením zo dňa 29. 07. 2013, fotokópia návratky doručenky č. l. 4, Plná moc z 25. 07. 2012 č. l. 15, ZÁZNAM Z JEDNANIA z 25. 07. 2012 spolu s fotokópiou príjmového pokladničného dokladu č. l. 20, Sťažnosť proti postupu advokáta z 13.08.2012 č. l. 21, Oznámenie SAK z 13. 05. 2013 č. l. 22, odpoveď KANCELÁRIA ÚSTAVNÉHO SÚDU SR z 17. 04. 2013 č. l. 24, Žiadosť o podanie vysvetlenia z 25. 04. 2013 č. l. 25, Vyúčtovanie odmeny advokáta - výzva na mimosúdnu pokonávku z 09. 08. 2013 č. l. 26-27 s podacím lístkom, Záznam z jednania z 25. 07. 2012 č. l. 41, Prehlásenia zo dňa 19. 07.2012, 25. 07. 2012 č. l. 42, Záznam z jednania z 13. 07. 2012 č. l. 43, Záznam z jednania z 04. 07. 2012 č. l. 44, Úradný záznam č. l. 45, Ústavná sťažnosť zo dňa 27. 07. 2012 spolu s plnou mocou č. l. 55-57, ručne písané záznamy č. l. 86, záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-405/KP-VK-2011 z 17. 05. 2012 č. l. 95, Žiadosť o vydanie fotokópie vyšetrovacieho spisu zo 16. 07. 2012 č. l. 96, Sadzobník odmien Advokátskej kancelárie JUDr. Milana FRANEKA pre rok 2016 č. l. 129, UZNESENIE Ústavného súdu SR IV. US 418/2012-10 z 16.08.2012 č. l. 153-155.
11. Z vykonaných dôkazov súd mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
Dňa 23. 05. 2012 sa žalovaný dostavil k právnemu predchodcovi žalobcov. Z príjmového dokladu zo dňa 23. 05. 2012 vystaveného na sumu 60,- EUR vyplýva, že žalovaný pôvodnému žalobcovi uhradil uvedenú čiastku za vykonanie konzultácie. Táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Podľa Záznamu z jednania datovaného dňom 04. 07. 2012 vyplýva, že žalovaný o 12:15 hod. sa mal dostaviť do kancelárie žalobcu, kde mu bolo mu vysvetlené, že písomnosti, ktoré mal advokát k dispozícii od neho samého, najmä meritórne rozhodnutia OČTK vrátane GP, po ich preštudovaní advokátom boli vydané a jemu doručené v priebehu roku 2011. Nakoľko premlčacia lehota na podanie ústavnej sťažnosti je 2 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, pričom túto lehotu nie je možné odpustiť, nebolo by podanie sťažnosti na Ústavný súd advokátom úspešné. Na to žalovaný prehlásil, že na podaní ústavnej sťažnosti už netrvá. Ďalej bolo poznamenané, že klient bol informovaný o inštitúte opakovaných podaní v podobe návrhov na preskúmanie zákonnosti postupu OČTK, resp. rozhodnutí prokuratúry, až po GP, podľa zákona o prokuratúre. Konzultácia medzi žalobcom a žalovaným bola podľa záznamu vykonaná od 13:25 hod. s tým, že za správnosť obsahu listiny zodpovedala A.. A. D.. Predmetný dokument neobsahuje podpis žalovaného. Následne dňa 04. 07. 2012 bol vyhotovený úradný záznam, do ktorého bolo zaznamenané, že dňa 04. 07. 2012 do kancelárie pôvodného žalobcu - advokáta JUDr. Milana Franeka, sa dostavil žalovaný, s ktorým bol za prítomnosti O.. A. L., A.. Y. A. W. A.. A. D. spísaný záznam, s ktorým sa mandant výslovne stotožnil, ale opomenutím mu nebol predložený na podpísanie, avšak s obsahom listiny mandant súhlasil a záznam zahŕňa skutočný obsah konzultácie. Skutočnosť, že žalovaný sa mal dostaviť dňa 04. 07. 2012 do advokátskej kancelárie žalobcu, potvrdila svedkyňa O.. Y. A., ktorá uviedla, že v úradnom zázname, ktorý bol podpísaný pôvodným žalobcom, svedkyňou a A.. D., potvrdili obsah záznamu z jednania zo dňa 04. 07. 2012, ktorý žalovaným nebol podpísaný. Žalovaný nepotvrdil vykonanie konzultácie dňa 04. 07. 2012 a že sa uvedený deň ustanovil do advokátskej kancelárie žalobcu. Na danom postoji žalovaný zotrval aj na pojednávaní dňa 17. 09. 2019.
12. Dňa 13. 07. 2012 sa žalovaný dostavil do advokátskej kancelárie žalobcu na dohodnutý termín a bolo mu vysvetlené, že O.. A. L. je odcestovaný v Českej republike kvôli čomu nemohol zaujať stanovisko k ústavnej sťažnosti, ktorá mala byť prejedaná s tým, že bude stanovený náhradný termín. Podľa prehlásenia pôvodného žalobcu zo dňa 19. 07. 2012 vyplýva, že od 15.00 h. do 15.25 h. konzultoval so žalovaným najvhodnejší spôsob právneho zastúpenia. Z prehlásenia, zo dňa 25. 07. 2012 vyplýva, že žalovaný potvrdil, že dňa 25. 07. 2012 od 11.00 h. do 12.00 h. konzultoval ďalší najvhodnejší spôsob jeho právneho zastúpenia s O.. A. L.. Zo záznamu z jednania z 25.07.2012 súd zistil, že v uvedený deň sa žalovaný dostavil do kancelárie advokáta a žiadal, aby advokát podal v jeho mene ústavnú sťažnosť proti nezákonnému rozhodnutiu okresnej prokuratúry a zároveň žiada o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 000,- Eur. Ďalej sa v zázname uvádza, že vec bola prejednaná, zároveň si advokát s klientom vysvetlil, že boli porušené viaceré zákony, čím došlo k porušeniu ústavnosti, čo bude predmetom sťažnosti s tým, že klient bol poučený o okolnostiach sťažnosti ako aj o tom, že výsledok veci je neistý.
13. Podľa plnej moci vystavenej dňa 25. 07. 2012 žalovaný udelil pôvodnému žalobcovi plnú moc na jeho zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR. Žalovaný podpísaním plnej moci zobral na vedomie, že odmena žalobcu, ako advokáta, v tejto veci bola 127,16 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + DPH v čase plnenia platnej za každý úkon právnej služby, pričom úkony sú vymedzené v § 14 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
14. Pôvodný žalobca vypracoval ústavnú sťažnosť, ktorú datoval dňom 27. 07. 2012 a adresoval Ústavnému súdu SR (č. l. 55, 56 spisu). Dňa 17. 04. 2013 žalovanému bolo Kanceláriou Ústavného súdu SR oznámené, že Ústavný súd na neverejnom zasadnutí IV. senátu dňa 16. 08. 2012 žiadosť odmietol ako neprípustnú, pričom predmetné uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 10. 10. 2012. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sa jedná o sťažnosť v súvislosti s uznesením Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš pod sp. zn. Z. zo dňa 28. 05. 2012 ktorým prokurátor zamietol ako nedôvodnú sťažnosť odporcu proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ, OR PZ Veľký Krtíš, odboru kriminálnej polície sp. zn. Č.:F.-XXX/KP-K.-XXXX zo dňa 26. 04. 2012.
15. Žalobca doručil dňa 05. 08. 2013 žalovanému vyúčtovanie odmeny advokáta (spojené so zdôvodnením) zo dňa 29. 07. 2013. Z vyúčtovania vyplýva, že pôvodný žalobca si nárokoval odmenu a náhradu výdavkov za poskytnuté právne služby a 20% DPH z odmeny a náhrady výdavkov v celkovej výške 434,38 Eur. Odmenu vyčíslil za konzultáciu zo dňa 04. 07. 2012 (12.15 - 13.25 h.) vo výške 84,77 Eur, za spísanie úradného záznamu na žiadosť klienta v AK zo dňa 13. 07. 2012 (14.00 - 14.05 h.) si odmenu ani náhradu neuplatňoval. Ďalej nárokoval úkon - prevzatie a príprava, vrátane prvej konzultácie zo dňa 19. 07. 2012 (15.00 - 15.25 h.) ako aj konzultácie zo dňa 25. 07. 2012 (11.00 - 12.00 h.), kde účtoval odmenu v 2/3-nách, t. j. vo výške 127,16 Eur. Ďalej odmenu požadoval za úkon právnej služby zo dňa 27. 07. 2012 - písomné vyhotovenie a podanie ústavnej sťažnosti vo výške 127,16 Eur. K úkonom právnej služby uplatnil režijný paušál vo výške 3 x po 7,63 Eur, t. j. vo výške 22,89 Eur a 20% DPH z odmeny a náhrady výdavkov vo výške 72,40 Eur. Predmetným podaním žalobca súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 434,38 Eur v lehote 7 dní od dňa doručenia vyúčtovania.
16. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 2, 3, Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
17. Podľa § 1 ods. 2 vyhl. MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Advokátska tarifa“); Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).
18. Podľa § 2 ods. 1 Adv. tarify; Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
19. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) Adv. tarify; Zmluvná odmena sa určuje podľa počtu hodín vynaložených účelne na vybavenie veci (hodinová odmena),
20. Podľa § 3 Adv. tarify; Hodinová odmena sa môže dohodnúť určením počtu hodín potrebných na poskytnutie právnej služby. Pri poskytovaní jednoduchej právnej služby môže advokát s klientom dohodnúť hodinovú odmenu delenú na začaté štvrťhodiny.
21. V prejednávanej veci bol právoplatne vyriešený spor v rozsahu sumy 323,49 EUR spolu s 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 323,49 EUR od 13. 08. 2013 až do zaplatenia, ktorú krajský súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 4/. Bolo preukázané, že pôvodný žalobca realizoval v právnej veci žalovaného pred Ústavným súdom SR spolu dva úkony právnej služby, za ktoré si dôvodne nárokoval odmenu a náhrady za prípravu a prevzatie zastúpenia zo dňa 25. 07. 2012 a za písomné podanie ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR zo dňa 27. 07. 2012 (t. j. 2 x 127,16 EUR, 2× 7,63 EUR režijný paušál a 20 % DPH z odmeny a náhrad t. j. 53,91 EUR). O žalobnom nároku v uvedenom rozsahu rozhodol Okresný súd Veľký Krtíš výrokom I. rozsudku č. k. 2 C/549/2015 - 111 zo dňa 12. 05. 2016, ktorý bol zmenený výrokom I. rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 16Co/491/2016 - 208 zo dňa 21. 6. 2018, nakoľko pôvodný žalobca zomrel počas odvolacieho konania. Krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a povinnosť uložil žalovanému vo vzťahu k žalobcom 1/až 4/ na totožnom skutkovom aj právnom základe.
22. Po zrušení rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 2C/549/2015 - 111 zo dňa 12. 05. 2016 vo výrokoch II. a III., predmetom súdneho sporu zostal žalobný nárok o zaplatenie sumy 110,89 EUR spolu s 5,50 % úrokom z omeškania zo sumy 110,89 EUR počnúc od 13. 08. 2013 do zaplatenia. Uvedenú čiastku si žalobcovia 1/ až 4/ uplatňovali za úkon právnej služby zo dňa 04. 07. 2012, t. j. za vykonanie konzultácie medzi pôvodným žalobcom so žalovaným. Právny predchodca žalobcov 1/ až 4/ - advokát JUDr. Milan Franek vyčíslil odmenu za úkon právnej služby vo výške 84,77 EUR a zároveň si nárokoval aj režijný paušál vo výške 7,63 EUR a 20 % DPH z odmeny a náhrady výdavkov (18,48 EUR). Súd postupoval nadväzne na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, aby zistil, či medzi pôvodným žalobcom žalovaným bola skutočne uzatvorená dohoda o hodinovej odmene podľa § 3 advokátskej tarify. Nárok na odmenu za úkon právnej služby zo dňa 04. 07. 2012 nebolo možné právne posudzovať ako ďalšiu poradu podľa § 14 ods. 2 písm. a) advokátskej tarify, pretože úkon mal byť vykonaný pred úkonom prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Priznanie tarifnej odmeny za úkon neumožňuje ust. § 14 ods. 6 vyhl. MSSR č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobcovia 1/ až 4/ v prejednávanej veci po výzve súdu zo dňa 28. 12. 2018 zotrvali na žalobných tvrdeniach v tom, že pôvodný žalobca uskutočnil dňa 04. 07. 2012 konzultáciu so svojim klientom (žalovaným), za ktorú mu patrí nárok na dohodnutú hodinovú odmenu. Boli preto povinní predložiť alebo označiť súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Konkrétne boli povinní preukázať, že konzultácia zo dňa 04. 07. 2012 bola vykonaná, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným vzniklo dojednanie vymedzené počtom hodín na poskytnutie úkonu právnej služby (konzultácie) zo dňa 04. 07. 2012, tiež že dojednanie subsumuje dohodu strán o výške hodinovej odmeny za úkon v rozsahu 84,77 EUR.
23. Žalobcovia 1/ až 4/ po čiastočnom zrušení rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 12. 05. 2016 vo výrokoch II. a III. nepredložili žiadne ďalšie dôkazy. V konaní zostali nečinní. Súd nariadil na prejednanie sporu pojednávanie na deň 17. 09. 2019, na ktoré predvolal žalobcov 1/ až 4/ z adresy trvalého bydliska. Žalobcovia sa na pojednávanie neustanovili a súdne zásielky (predvolanie na pojednávanie) si v odbernej lehote neprevzali. Následne neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnili. Súd dňa 17. 09. 2019 vykonal pojednávanie a spor rozhodol v neprítomnosti žalobcov 1/až 4/. Záznam z jednania zo dňa 04. 07. 2012 (č. l.44) spolu s Úradným záznamom zo dňa 04. 07. 2012 (č. l. 45) nepreukazujú vykonanie porady s klientom. Pôvodný žalobca spolu s A.. A. D. a svedkyňou O.. Y. A. síce deklarovali poradu a jej priebeh do obsahu Záznamu z jednania, ale záznam nebol žalovaným podpísaný a vykonanie konzultácie poprel. Vierohodnosť listín je nízka, keďže obsah potvrdzuje len pôvodný žalobca a osoby, ktoré boli k nemu v pracovnej podriadenosti. Žalovaný poprel vykonanie konzultácie, čím nemožno vychádzať, že konzultácia bola uskutočnená. Žalobcovia zároveň nepreukázali existenciu dohody o hodinovej odmene, ktorá by odôvodňovala vlastný právny základ žalobného nároku v zmysle § 3 vyhl. MSSR č. 650/2004 Z. z. zákonov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
24. Súd preto žalobcu vo zvyšnej časti (t. j. v sume 110,89 EUR spolu s 5,50 % úrokom z omeškania zo sumy 110,89 EUR počnúc od 13. 08. 2013 až do zaplatenia) zamietol, pretože žalobcovia nedoložili pravdivosť svojich tvrdení a neuniesli dôkazné bremeno a procesnú zodpovednosť za výsledok sporu.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. V spore boli žalobcovia 1/ až 4/ čiastočne úspešní. Predmetom sporu bol žalobný nárok vo výške 434,38 EUR spolu s príslušenstvom. Žalobe bolo vyhovené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16 Co/491/2016 - 208 zo dňa 21. 06. 2018 vo výške 323,49 EUR s príslušenstvom, čím žalobcovia 1/ až 4/ boli procesne úspešní v rozsahu 74,54 %. Súd žalobu vo zvyšnej časti (t. j. v sume 110,89 EUR spolu s 5,50 % úrokom z omeškania zo sumy 110,89 EUR počnúc od 13. 08. 2013 až do zaplatenia) zamietol, preto žalovaný mal úspech v rozsahu 25,46 %. Čistý procesný úspech žalobcov 1/ až /4 predstavuje 49,08 % (74,54 % - 25,46 %). V danom rozsahu súd žalobcom priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).