Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 405/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. K., L., zastúpenej advokátom Mgr. T. S., V.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská

Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. februára

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. S. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2012

doručená sťažnosť JUDr. S. K., L. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr.

T. S., V., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 29. februára 2012 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves (ďalej

len „okresná prokuratúra“) podala 10. januára 2012 okresnému súdu na sťažovateľku

obžalobu pre prečin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného

zákona. Vec bola v zmysle rozvrhu práce pridelená sudcovi JUDr. J. S.

Podaním z 20. januára 2012 doručeným okresnému súdu 23. januára 2012

sťažovateľka navrhla, aby jej trestná vec bola postupom podľa § 23 ods. 1 Trestného

poriadku odňatá okresnému súdu a následne prikázaná inému súdu toho istého druhu

a stupňa mimo územného obvodu krajského súdu, a to konkrétne Okresnému súdu

Kežmarok, ktorý sa nachádza v územnom obvode Krajského súdu v Prešove (ďalej aj

„návrh z 20. januára 2012“). Krajský súd uznesením sp. zn. z 29. februára

2012 o tomto návrhu sťažovateľky rozhodol tak, že trestnú vec sťažovateľky okresnému

súdu odňal a prikázal ju na prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu Rožňava.

Okresný súd Rožňava prípisom sp. zn. z 22. marca 2012 s poukazom

na návrh z 20. januára 2012 vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní písomne oznámila,

či namieta, aby v jej trestnej veci rozhodoval Okresný súd Rožňava, a ak áno, tak z akých

konkrétnych dôvodov.

Sťažovateľka v reakcii na prípis Okresného súdu Rožňava sp. zn.

z 22. marca 2012 podaniami zo 4. apríla 2012 a z 24. apríla 2012 namietla uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 29. februára 2012 a uviedla, že výrok uznesenia

krajského súdu považuje „v celom rozsahu za nezákonný, zmätočný, nepreskúmateľný

a teda nespôsobilý vyvolať žiadne právne účinky“.

Sťažovateľka zastáva názor, že o jej návrhu z 20. januára 2012 mal rozhodnúť

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), keďže tento je obom súdom

(okresnému súdu a Okresnému súdu Kežmarok) najbližšie spoločne nadriadený. Takýto

postup vyplýva podľa nej z ustanovenia , a preto nemal

o delegácii rozhodovať krajský súd, dôvodí sťažovateľka. Sťažovateľka poukazuje na fakt,

že samotný krajský súd v namietanom uznesení skonštatoval, že nemá právomoc rozhodnúť

o návrhu sťažovateľky z 20. januára 2012, a napriek tomu vo veci rozhodol.

Podľa názoru sťažovateľky pochybil už samotný okresný súd, keď vec predložil

na rozhodnutie krajskému súdu, a nie najvyššiemu súdu. Povinnosťou krajského súdu bolo

podľa presvedčenia sťažovateľky vec „postúpiť na rozhodnutie na Najvyšší súd SR do

Bratislavy“.

Z vyjadrenia sťažovateľky z 22. júla 2012, ktoré bolo ústavnému súdu doručené

25. júla 2012, okrem iného vyplýva, že sťažovateľka na podanej sťažnosti trvá.

Sťažovateľka tvrdí, že bez ohľadu na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 22. mája 2012, v čase podania jej sťažnosti „bolo a je nesporné, že postupom Okresného

súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní pod č. a postupom a uznesením Krajského

súdu v Košiciach č. -324 IČS: 7612010026 z 29. 02. 2012, boli porušené moje

základné ústavné práva...“.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

o nej nálezom takto rozhodol:

„1. Ústavný súd SR vyhovuje v celom rozsahu podanej sťažnosti a vyslovuje,

že postupom Okresného súdu v Spišskej Nove Vsi v konaní pod č. a postupom

a uznesením Krajského súdu v Košiciach č. -324 IČS: 7612010026 z 29. 02.

2012, boli porušené základné ústavné práva sťažovateľky JUDr. S. K. a to: základné právo

na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a preto

Ústavný súd SR zrušuje v celom rozsahu uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. 6 Nto

1/2012-324 IČS: 7612010026 z 29. 02. 2012 a vec vracia Okresnému súdu v Spišskej Novej

Vsi na ďalšie konanie s tým, aby návrh sťažovateľky na odňatie a prikázanie veci inému

súdu z 20. 01. 2012 postúpil tento súd na prejednanie a rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR.

2. Ústavný súd súčasne priznáva sťažovateľke JUDr. S. K. finančné zadosťučinenie v

celkovej výške 20 000,- Eur (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktoré sú povinní porušovatelia jej

základných ústavných práv – Okresný súd v Spišskej Novej Vsi a Krajský súd v Košiciach

vyplatiť jej spoločne a nerozdielne naraz v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci podanej sťažnosti a to poštovou zloženkou na

adresu jej trvalého bydliska.

3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré

budú z jej strany vyčíslené v lehote do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy z Ústavného súdu SR.“

Sťažovateľka zároveň požiadala ústavný súd o anonymizáciu jej osobných údajov.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m.

).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podľa ods. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému

súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní

rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tom, že o odňatí jej trestnej veci

okresnému súdu a prikázaní inému súdu toho istého druhu a stupňa nemal rozhodovať

krajský súd, ale najvyšší súd, keďže sťažovateľka žiadala jej trestnú vec prikázať

na rozhodovanie okresnému súdu so sídlom mimo územného obvodu krajského súdu,

konkrétne Okresnému súdu Kežmarok.

V namietanom uznesení krajského súdu sa okrem iného uvádza:

„V zmysle rozvrhu práce na rok 2012 vec bola zákonným spôsobom pridelená na

rozhodnutie sudcovi JUDr. J. S., ktorý vec predložil krajskému súdu v konečnom dôsledku s

návrhom na jej odňatie a prikázanie veci podľa inému okresnému súdu

v obvode Krajského súdu v Košiciach.

K tomuto návrhu sa pripojila samotná obvinená JUDr. S. K., ktorá obsiahlo

odôvodňuje svoj návrh s tým, že v konečnom dôsledku žiada, aby vec bola prikázaná na

prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Kežmarok.

Sudca JUDr. J. S. k svojmu návrhu pripojil aj stanovisko sudcov pôsobiacich na

tomto okresnom súde (č. l. 37 – 309).

... Krajský súd preskúmal návrh sudcu okresného súdu, ako aj celý obsah spisového

materiálu a dospel k záveru, že návrh na odňatie veci Okresnému súdu Spišská Nová Ves

a jej prikázanie inému súdu je dôvodný.

... K návrhu obvinenej JUDr. S. K., aby vec po jej odňatí Okresnému súdu Spišská

Nová Ves bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Kežmarku je

potrebné uviesť, že Krajský súd v Košiciach, ako súd v tomto prípade sťažnostný takúto

právomoc, resp. kompetenciu nemá lebo im nie je spoločne nadriadený ( ).“

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že Okresný súd Rožňava 7. mája 2012

predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie o návrhu sťažovateľky na odňatie

a prikázanie veci okresnému súdu mimo územného obvodu krajského súdu.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 22. mája 2012 rozhodol, že trestná

vec sťažovateľky vedená na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. sa tomuto

súdu neodníma.

V odôvodnení označeného uznesenia najvyššieho súdu sa okrem iného uvádza:

«V prvom rade treba uviesť, že Okresný súd Spišská Nová Ves nemal predkladať

spisový materiál na rozhodnutie krajskému súdu a pokiaľ bol aj tento predložený, Krajský

súd v Košiciach rozhodovať nemal, čo sám aj vo svojom rozhodnutí v závere uviedol

(„... Krajský súd v Košiciach, ako súd v tomto prípade sťažnostný, takúto právomoc, resp.

kompetenciu nemá, lebo im nie je spoločne nadriadený“.).

Pokiaľ už však krajský súd rozhodol, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu

k jeho rozhodnutiu nie je prieskumným orgánom. Obvinenou navrhovaný petit, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie krajského súdu, je nesprávny (nevykonateľný),

pretože takýto postup by prichádzal do úvahy iba v prípade rozhodovania o opravnom

prostriedku, ktorým však návrh na delegáciu nie je. Účinky jeho uznesenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky by mohol eliminovať len ďalšou delegáciou trestnej veci z Okresného

súdu Rožňava na iný okresný súd.

Preto úlohou v tomto konaní nebolo skúmať správnosť rozhodnutia krajského súdu,

ale rozhodnúť, či existuje nejaký dôležitý zákonný dôvod na odňatie predmetnej veci

Okresnému súdu Rožňava a jej prikázanie inému okresnému súdu v sídle (správne má byť

mimo sídla – pozn.) Krajského súdu v Košiciach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený preskúmal

podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie ja daný dôvod na

odňatie predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Rožňava a jej prikázanie inému súdu toho

istého druhu a stupňa.»

Sťažovateľka sa svojím návrhom z 20. januára 2012 domáhala odňatia jej trestnej

veci okresnému súdu a jej prikázania inému okresnému súdu mimo územného obvodu

krajského súdu. Keďže sa sťažovateľka domáhala delegácie svojej trestnej veci na okresný

súd mimo územného obvodu krajského súdu, bol najbližšie spoločne nadriadeným súdom

v zmysle najvyšší súd, ktorý, ako tvrdí sťažovateľka, mal

o delegácii rozhodnúť.

Zo skutkových okolností posudzovanej veci vyplýva, že v konečnom dôsledku

rozhodoval o návrhu sťažovateľky na delegáciu jej trestnej veci na okresný súd mimo

územného obvodu krajského súdu najvyšší súd uznesením sp. zn. z 22. mája

2012 tak, ako to požadovala, a tak, ako to vyplýva aj z .

Najvyšší súd v danom prípade nebol vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému

uzneseniu krajského súdu prieskumným orgánom, čo však nemení nič na skutočnosti, že

v konečnom dôsledku bolo o návrhu sťažovateľky, ktorým sa domáhala delegácie svojej

trestnej veci na okresný súd mimo územného obvodu krajského súdu, rozhodnuté vecne

príslušným súdom. Za daných okolností podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd poskytol

sťažovateľke dostatočnú ochranu jej základného práva na súdnu ochranu. Na tomto

konštatovaní nič nemení skutočnosť, že jej návrhu, aby vec bola prikázaná na prerokovanie

a rozhodnutie Okresnému súdu Kežmarok, nevyhovel.

V nadväznosti na dosiaľ uvedené ústavný súd poukazuje na svoju prechádzajúcu

judikatúru, podľa ktorej, pokiaľ bola náprava vo veci sťažovateľa vykonaná v rámci

všeobecného súdnictva, ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie v sťažnosti

označeného základného práva (m. m. , , ).

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu podľa § 25

ods. 2 odmietol.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012