Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 412/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť S. P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného

advokátom JUDr. P. S., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn.

z 8. septembra 2010, ktorým schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom

Okresnej prokuratúry Prievidza a S. P., a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. P. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2012

doručená sťažnosť S. P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Prievidza (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 8. septembra 2010 (ďalej aj „namietaný rozsudok“),

ktorým schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom Okresnej

prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátor“) a sťažovateľom. Sťažnosť bola daná na

poštovú prepravu 19. júna 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ spolu s ďalšími obvinenými uzavrel

18. augusta 2010 s prokurátorom dohodu o vine a treste (ďalej len „dohoda“), v zmysle

ktorej sa sťažovateľ priznal k spáchaniu skutku právne kvalifikovaného ako obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a) a d) a ods. 2

písm. a) , a zároveň v tejto dohode došlo k dohode o treste v trvaní

8 rokov a 4 mesiacov, ako aj o ochrannom dohľade v trvaní 18 mesiacov.

Rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 8. septembra 2010 okresný súd

schválil uvedenú dohodu uzatvorenú medzi prokurátorom a sťažovateľom, ako aj medzi

prokurátorom a ďalšími obvinenými. Namietaný rozsudok nadobudol právoplatnosť

8. septembra 2010.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu podal podnet ministrovi spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) na podanie dovolania proti

rozsudku okresného súdu sp. zn. z 8. septembra 2010. Podnet sťažovateľa bol

odložený ako nedôvodný, o čom bol sťažovateľ upovedomený prípisom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 26064/2011-61/D/796 zo 7. decembra 2011.

Následne sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu podal proti namietanému

rozsudku dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. zo 4. apríla 2012 tak, že ho podľa § 382

písm. b) odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd nemal schváliť dohodu uzavretú medzi ním

a prokurátorom, pretože v tomto konaní došlo k zásadnému porušeniu jeho práva

na obhajobu, keďže orgány činné v trestnom konaní nepostupovali tak, aby bol zistený

skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

Sťažovateľ poukazuje v tejto súvislosti na , podľa

ktorého ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú

záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k spáchaniu skutku

priznal, uznal vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania, môže prokurátor začať

konanie o dohode o vine a treste na podnet obvineného alebo aj bez takého podnetu. Podľa

názoru sťažovateľa dôkazy obstarané v prípravnom konaní nenasvedčovali pravdivosti jeho

priznania, toto priznanie učinil až 10. augusta 2010 do záznamu o preštudovaní

vyšetrovacieho spisu pod tlakom, ktorý bol vyvolaný hrozbou vysokého trestu.

Prokurátor vzhľadom na uvedené skutočnosti nemal podľa sťažovateľa ani len začať

konanie o dohode o vine a treste a okresný súd nemal túto dohodu schváliť.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„1.) Okresný súd v Prievidzi rozsudkom, č. k. -406 zo dňa 08. 09. 2010,

ktorým schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom Okresnej prokuratúru

v Prievidzi a obvineným S. P., porušil jeho základné právo podľa SR a

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol

vyhlásený pod č.

2.) Rozsudok Okresného súdu v Prievidzi, č. k. -406 zo dňa 08. 09. 2010

zrušuje a vec vracia tomuto súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol, a prikazujem mu, aby

S. P. z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody neodkladne prepustil.

3.) Okresný súd v Prievidzi je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania spojené

s jeho právnym zastupovaním.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne

neopodstatnená.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ sťažnosťou napáda rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 8. septembra 2010 v časti, ktorou bola schválená dohoda medzi prokurátorom

a sťažovateľom.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. zo 4. apríla 2012, ktorým bolo

odmietnuté dovolanie sťažovateľa ako podané neoprávnenou osobou, vyplýva, že najvyšší

súd dospel na základe platnej právnej úpravy (§ 334 ods. 4, § 369 ods. 1 až 6, § 372

) k záveru, že „proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol

o schválení návrhu na dohodu prokurátora a obvineného o vine a treste, môže podať

z dôvodov a dovolanie iba minister spravodlivosti.

Obvinený S. P. sa tým, že zákonom predpísaným spôsobom prejavil súhlas o

schválení dohody o vine a treste, okrem iného, vzdal aj oprávnenia podať proti rozsudku

súdu prvého stupňa riadny opravný prostriedok ( ), v dôsledku čoho

stratil aj oprávnenie podať proti takému rozhodnutie dovolanie ( a §

372 )“.

Právny názor najvyššieho súdu, v zmysle ktorého proti rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým rozhodol o schválení návrhu na dohodu prokurátora a obvineného o vine a treste,

môže podať z dôvodov a dovolanie iba

minister spravodlivosti, vyplýva z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 23. októbra 2007, ktoré bolo publikované ako zásadné rozhodnutie pod číslom 58

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2008.

Na toto rozhodnutie sa poukazuje aj v odbornej tlači (pozri napr. MINÁRIK, Š. a kol.:

Komentár k . Bratislava: IURA EDITION 2010, s. 924).

Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, mohol a mal poznať

publikovanú judikatúru najvyššieho súdu týkajúcu sa prípustnosti dovolania, ako aj

subjektov oprávnených na jeho podanie, t. j. mal teda vedieť, že v zmysle príslušnej

judikatúry najvyššieho súdu nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania proti rozsudku

okresného súdu, ktorým rozhodol o schválení návrhu na dohodu prokurátora a sťažovateľa.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že namietaný rozsudok okresného súdu

nadobudol právoplatnosť 8. septembra 2010 a sťažovateľ sťažnosť podal až 19. júna 2012,

t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považoval za potrebné

poznamenať, že nebolo jeho úlohou zaujať stanovisko k ústavnej akceptovateľnosti

právneho názoru najvyššieho súdu o subjekte oprávnenom na podanie dovolania proti

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento rozhodol o schválení návrhu na dohodu

prokurátora a obvineného o vine a treste, keďže sťažovateľ uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. zo 4. apríla 2012 a závery v ňom uvedené v sťažnosti nenapáda.

Ústavný súd považoval za potrebné tiež poukázať na skutočnosť, že sťažovateľ bol

dvakrát (v konaní o dohode o vine a treste na Okresnej prokuratúre Prievidza, ako aj

v konaní o schválení tejto dohody na okresnom súde) riadne poučený o všetkých

podmienkach na uzatvorenie dohody v zmysle § 232 ods. 1 a § 331 a nasl. Trestného

poriadku, dvakrát sa k skutku priznal a uznal vinu za jeho spáchanie. Z tohto pohľadu

možno sťažnosť považovať aj za účelovú a zjavne neodôvodnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012