Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 411/2012
PDF · 149.61 KB
No categories available
IV. ÚS 411/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. D., D., zastúpeného Mgr. M. J., J., ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 340/2010 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. P. D. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2012
doručená sťažnosť Mgr. P. D., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Mgr. P. J., J.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 340/2010 (ďalej aj
„namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 18 Er 340/2010 v procesnom postavení
povinného.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
«Dňa 09. 07. 2010 p. P. D., ako povinný v exekučnom konaní vedenom
na Exekútorskom úrade p. JUDr. P. S., podal námietky voči exekučnému konaniu, ktoré
súdny exekútor v zákonnej lehote postúpil Okresnému súdu Trnava, vedenom pod spisovou
značkou č. k.: 18 Er/340/2010. V predmetnej veci bolo vydané rozhodnutie o jeho
námietkach zo dňa 27. 04. 2012.
Obsahom podaných námietok bolo, že do dňa podania námietok, t. j. 09. 07. 2010,
p. D. nebolo doručené vyjadrenie S., na základe čoho sa p. D. domnieval, že v uvedenej veci
sa stále koná, a preto nie je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia S., pobočka T. V
uznesení Okresného súdu Trnava zo dňa 27.04.2012 ako dôvod argumentujúci zamietnutie
námietok povinného súd uviedol, že dňa 27.09.2010 S. potvrdila rozhodnutím č.
23576/2010/Ba/Ok/GR svoje rozhodnutie o nepovolení obnovy konania a odvolanie
povinného zo dňa 18. 08. 2010 zamietla. Predmetné rozhodnutie S. nadobudlo
právoplatnosť dňa 12. 10. 2010.
Pri zohľadnení ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), presnejšie ustanovenia § 50 ods. 2:
„O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.“
Je zrejmé, že ak sa vymedzí časové rozpätie, v ktorom rozhodoval Okresný súd Trnava −
09. 07. 2010, podanie námietok, 12. 10. 2010, konečné rozhodnutie S. o skutočnostiach,
ktoré sú obsahom námietok, a 27. 04. 2012 rozhodnutie Okresného súdu Trnava o
námietkach, je zrejmé, že sa tu jedná o čas cca viac ako 20 mesiacov.
Podanou sťažnosťou sa môj klient chce domáhať svojho práva, ktoré mu je
deklarované zákonom č. 460/1992 Zb. Ústavy SR, konkrétnejšie práva uvedené v druhom
oddiely, čl. 48. Ods. 2: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“ Uvedené
právo je konštatované aj v práve na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že
„... nečinnosťou Okresného súdu Trnava základné právo p. Mgr. P. D., trvale bytom
D., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava
v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 340/2010 v období po 9. septembri 2010 porušené bolo.
Zároveň navrhujem, aby môjmu klientovi bolo priznané primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Trnava povinný
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 340/2010.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ je účastníkom exekučného
konania v procesnom postavení povinného. Konanie začalo na návrh oprávneného S. B., a.
s., ktorá ho doručila 15. júna 2010 Exekútorskému úradu súdneho exekútora JUDr. P. S.
Súdny exekútor požiadal okresný súd 18. júna 2010 o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie a týmto dňom bol exekučný spis (sp. zn. Ex 753/2010) pridelený na konanie
zákonnej sudkyni okresného súdu pod sp. zn. 18 Er 340/2010. Okresný súd vydal poverenie
na výkon exekúcie 24. júna 2010, ktoré bolo doručené exekútorovi 29. júna 2010.
Sťažovateľ podal námietky proti exekučnému konaniu 9. júla 2010, pričom následne po
predchádzajúcej nečinnosti okresného súdu podal až 23. apríla 2012 sťažnosť predsedníčke
okresného súdu na prieťahy v predmetnom konaní. Okresný súd vo veci (o námietkach
sťažovateľa) rozhodol 26. apríla 2012 tak, že ich zamietol. Sťažovateľ proti rozhodnutiu o
zamietnutí námietok podal 17. mája 2012 odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené
24. mája 2012.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby
štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet
(napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd
v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti
predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie
ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
V prípade, ak všeobecný súd reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.
zákona o súdoch prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva
sťažovateľa, zakladá to podľa názoru ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedníčke okresného súdu
23. apríla 2012 podal a okresný súd bezprostredne po podaní sťažnosti 26. apríla 2012
vo veci (o námietkach sťažovateľa) rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd
po podaní sťažnosti začal vo veci konať, t. j. sťažnosťou podľa zákona o súdoch sa
zabezpečila efektívna ochrana jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa, pripomína však,
že sťažnosť bolo možné odmietnuť aj dôvodu, že sťažovateľ nie je v tomto konaní
zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sa totiž vyžaduje zastúpenie sťažovateľa advokátom).
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné tiež
uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní
nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa opätovne
domáhal sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ochrany svojich ústavou garantovaných
práv.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. augusta 2012