Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 411/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. D., D., zastúpeného Mgr. M. J., J., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. P. D. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2012

doručená sťažnosť Mgr. P. D., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Mgr. P. J., J.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení

povinného.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Dňa 09. 07. 2010 p. P. D., ako povinný v exekučnom konaní vedenom

na Exekútorskom úrade p. JUDr. P. S., podal námietky voči exekučnému konaniu, ktoré

súdny exekútor v zákonnej lehote postúpil Okresnému súdu Trnava, vedenom pod spisovou

značkou č. k.: . V predmetnej veci bolo vydané rozhodnutie o jeho

námietkach zo dňa 27. 04. 2012.

Obsahom podaných námietok bolo, že do dňa podania námietok, t. j. 09. 07. 2010,

p. D. nebolo doručené vyjadrenie S., na základe čoho sa p. D. domnieval, že v uvedenej veci

sa stále koná, a preto nie je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia S., pobočka T. V

uznesení Okresného súdu Trnava zo dňa 27.04.2012 ako dôvod argumentujúci zamietnutie

námietok povinného súd uviedol, že dňa 27.09.2010 S. potvrdila rozhodnutím č.

23576/2010/Ba/Ok/GR svoje rozhodnutie o nepovolení obnovy konania a odvolanie

povinného zo dňa 18. 08. 2010 zamietla. Predmetné rozhodnutie S. nadobudlo

právoplatnosť dňa 12. 10. 2010.

Pri zohľadnení ustanovení Z. z o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), presnejšie ustanovenia § 50 ods. 2:

„O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.“

Je zrejmé, že ak sa vymedzí časové rozpätie, v ktorom rozhodoval Okresný súd Trnava −

09. 07. 2010, podanie námietok, 12. 10. 2010, konečné rozhodnutie S. o skutočnostiach,

ktoré sú obsahom námietok, a 27. 04. 2012 rozhodnutie Okresného súdu Trnava o

námietkach, je zrejmé, že sa tu jedná o čas cca viac ako 20 mesiacov.

Podanou sťažnosťou sa môj klient chce domáhať svojho práva, ktoré mu je

deklarované SR, konkrétnejšie práva uvedené v druhom

oddiely, čl. 48. Ods. 2: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“ Uvedené

právo je konštatované aj v práve na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že

„... nečinnosťou Okresného súdu Trnava základné právo p. Mgr. P. D., trvale bytom

D., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po 9. septembri 2010 porušené bolo.

Zároveň navrhujem, aby môjmu klientovi bolo priznané primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Trnava povinný

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ je účastníkom exekučného

konania v procesnom postavení povinného. Konanie začalo na návrh oprávneného S. B., a.

s., ktorá ho doručila 15. júna 2010 Exekútorskému úradu súdneho exekútora JUDr. P. S.

Súdny exekútor požiadal okresný súd 18. júna 2010 o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie a týmto dňom bol exekučný spis (sp. zn. Ex 753/2010) pridelený na konanie

zákonnej sudkyni okresného súdu pod sp. zn. . Okresný súd vydal poverenie

na výkon exekúcie 24. júna 2010, ktoré bolo doručené exekútorovi 29. júna 2010.

Sťažovateľ podal námietky proti exekučnému konaniu 9. júla 2010, pričom následne po

predchádzajúcej nečinnosti okresného súdu podal až 23. apríla 2012 sťažnosť predsedníčke

okresného súdu na prieťahy v predmetnom konaní. Okresný súd vo veci (o námietkach

sťažovateľa) rozhodol 26. apríla 2012 tak, že ich zamietol. Sťažovateľ proti rozhodnutiu o

zamietnutí námietok podal 17. mája 2012 odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené

24. mája 2012.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru nestačí, aby

štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

(napr. , ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva podľa dohovoru), ústavný súd

v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti

predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v spojení s a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany

základného práva podľa , ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie

ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu (porovnaj napr. , ).

V prípade, ak všeobecný súd reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva

sťažovateľa, zakladá to podľa názoru ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedníčke okresného súdu

23. apríla 2012 podal a okresný súd bezprostredne po podaní sťažnosti 26. apríla 2012

vo veci (o námietkach sťažovateľa) rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd

po podaní sťažnosti začal vo veci konať, t. j. sťažnosťou podľa zákona o súdoch sa

zabezpečila efektívna ochrana jeho základného práva podľa , ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa, pripomína však,

že sťažnosť bolo možné odmietnuť aj dôvodu, že sťažovateľ nie je v tomto konaní

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (podľa

sa totiž vyžaduje zastúpenie sťažovateľa advokátom).

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné tiež

uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní

nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa opätovne

domáhal sťažnosťou podľa ochrany svojich garantovaných

práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012