Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 402/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť B. J., M., zastúpenej advokátkou JUDr. G. K., M., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2012

faxom doručená a 9. júla 2012 písomne doplnená sťažnosť B. J., M. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. G. K., M., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 S

3/2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka si 24. augusta 2011 uplatnila

na Obvodnom pozemkovom úrade v Martine (ďalej len „pozemkový úrad“) právo

na vyplatenie finančnej náhrady za pozemky v záhradkárskej osade podľa § 18b zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o užívaní pozemkov v zriadených

záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“). Pozemkový úrad vedie konanie o sťažovateľkou uplatnených

nárokoch pod sp. zn. ObPÚ-2011/00986-I.-URB (ďalej len „správne konanie“) a konanie

doteraz nie je právoplatne skončené.

Podľa sťažovateľky postup pozemkového úradu sa vyznačuje nečinnosťou, keď

pozemkový úrad vo veci nekoná a namiesto toho bez danosti zákonných dôvodov prerušil

konanie vo veci.

Sťažovateľka využila rôzne prostriedky nápravy smerujúce proti nečinnosti

pozemkového úradu a následne 11. januára 2012 podala krajskému súdu žalobu proti

nečinnosti pozemkového úradu v namietanom konaní podľa § 250t ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Krajský súd uznesením č. k. -71

z 25. apríla 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zamietol žalobu sťažovateľky.

Sťažovateľka samostatnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. júla 2012

namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k dohovoru postupom pozemkového úradu v správnom konaní, o ktorej je ústavným súdom

vedené konanie pod sp. zn. .

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľky... na súdnu a inú právnu ochranu podľa Článku 46 ods. (1)

slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa Článku 6 ods. (1) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa

25. 04. 2012, sp. zn.: , zrušuje v celom rozsahu a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

3. B. J... priznáva právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 269,58

EUR..., ktorú je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na účet JUDr. G. K., advokátky…“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Predmetom namietaného konania a uznesenia krajského súdu bolo rozhodovanie

krajského súdu o návrhu sťažovateľky, ktorým sa domáhala ochrany proti nečinnosti

pozemkového úradu podľa v správnom konaní vedenom o sťažovateľkou

uplatnenom nároku na vyplatenie finančnej náhrady za pozemky v záhradkárskej osade

podľa

Krajský súd v namietanom konaní preskúmal návrh sťažovateľky „a dospel k záveru,

že tento nie je dôvodný, a preto ho v zmysle ust. posledná veta

zamietol ako nedôvodný“ uznesením z 25. apríla 2012.

Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s právnymi závermi krajského súdu,

na základe ktorých jej návrh smerujúci proti nečinnosti pozemkového úradu svojím

uznesením zamietol.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa poslednej vety nedôvodný alebo neprípustný návrh súd

zamietne.

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho uznesenia uviedol:

„V predmetnej veci je súd toho názoru, že navrhovateľka vyčerpala všetky právne

prostriedky na odstránenie nečinnosti odporcu, pred tým ako podala návrh na súd. Súd

po oboznámení sa so všetkými relevantnými okolnosťami v danej veci došiel k záveru, že

na strane odporcu nevznikla nezákonná nečinnosť, a preto mu súd ani nemohol uložiť

povinnosť konať a rozhodnúť v tom smere, ako sa domáhala navrhovateľka.

Súd mal preukázané, že navrhovateľka si dňa 24. 08. 2011 u odporcu uplatnila právo

na vyplatenie finančnej náhrady v zmysle

Podľa účastník konania, o ktorého právach bolo

právoplatne rozhodnuté schválením vykonania projektu pozemkových úprav do 31. marca

2011 má právo na finančnú náhradu za pozemky v peniazoch, a to v sume zodpovedajúcej

rozdielu náhrady v peniazoch podľa tohto zákona a náhrady v peniazoch účastníkovi už

poskytnutej, ak o poskytnutie finančnej náhrady požiada do 31. decembra 2011

na obvodnom pozemkovom úrade, ktorý schválil vykonanie projektu pozemkových úprav,

inak toto právo zaniká...

Podľa Finančná náhrada podľa odseku 1

sa vyplatí z prostriedkov Slovenského pozemkového fondu, na základe rozhodnutia

obvodného pozemkového úradu.

Novela .. vykonaná bola zavedená

v dôsledku výkonu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva...

Pôvodní vlastníci touto novelou získali právo na finančnú náhradu (doplatok ceny),

ak v konaní o vyporiadení vlastníckych práv v zriadenej záhradkovej osade bolo rozhodnuté

do 31. 03. 2011. Napriek tomu, že novelizácia presne neupravuje postup obvodných

pozemkových úradoch pri uplatnení tejto dodatočnej náhrady, tieto postupujú ako v rámci

samotného konania o vyporiadenie vlastníctva v zriadených záhradkových osadách podľa

.. Obstaranie znaleckých posudkov zabezpečuje na základe

požiadaviek obvodných pozemkových úradov Slovenský pozemkový fond, pričom podľa § 18

ods. 6 SPF uhrádza aj náklady spojené s vyhotovením znaleckých

posudkov. Znalecké posudky vyhotovujú súdni znalci v odbore stavebníctvo, v odvetví odhad

hodnoty nehnuteľností, s ktorými má SPF uzatvorenú dohodu o vzájomnej spolupráci pri

vyhotovovaní znaleckých posudkov. Slovenský pozemkový fond môže vyplácať finančné

náhrady až na základe právoplatného rozhodnutia obvodného pozemkového úradu o výške

doplatku ceny, na účet účastníka konania a v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ďalší postup po podaní žiadosti o poskytnutie

finančnej náhrady je delený medzi obvodný pozemkový úrad a SPF.

Súd mal ďalej za preukázané, že odporca právoplatne, rozhodnutím č. ObPU-

2011/00986-1.-URB zo dňa 27. 09. 2011 v spojení s opravou vykonanou pod č. 2011/00986-

1.-URB zo dňa 04. 10. 2011, prerušil konanie o poskytnutie finančnej náhrady za pozemky

v peniazoch až do doby doručenia znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečuje

SPF. Napriek tomu, že toto rozhodnutie bolo napadnuté protestom prokurátora,

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozhodnutím č. 744/2012-430

zo dňa 09. 03. 2012 (právoplatným dňa 15. 03. 2012) rozhodlo o zamietnutí

odvolania navrhovateľky a potvrdilo rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Žiline

č. KPÚ-2012/00005-1/K zo dňa 04. 01. 2012 o nevyhovení protestu prokurátora Okresnej

prokurátorky Martin č. Pd 76/11-8 zo dňa 06. 12. 2011.

Krajský súd musí rešpektovať toto rozhodnutie a nemôže vstupovať do správneho

konania v prípade, že je správne konanie právoplatne prerušené. Napriek tomu, že

navrhovateľka v návrhu namietala aj zákonnosť tohto rozhodnutia, krajský súd v konaní

proti nečinnosti nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie o prerušení konania z hľadiska

jeho zákonnosti (napr. navrhovateľkou namietaná chýbajúca lehota trvania prerušenia).

Súd v tomto postupe prebiehajúcom v rámci Správneho poriadku nezistil, že by odporca

nevykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať,

prípadne že vykonal chybný úkon. Odporca konal a v dôsledku právoplatného rozhodnutia

o prerušení konania nemožno jeho momentálnu nečinnosť považovať za nezákonnú, ktorá

by vznikla bez vážneho dôvodu. Práve naopak, odporca postupoval zákonne, keď v podstate

prerušením konania požiadal SPF o zabezpečenie vyhotovenia znaleckého posudku. V tomto

štádiu konania sa presunula zodpovednosť za správne konanie bez prieťahov v podstatnej

miere na SPF (aj keď odporca môže stále dopytmi a urgenciami vplývať na rýchlosť

konania) a práve tu súd vidí priestor, aby si navrhovateľka uplatnila svoje zákonné práva

účastníka konania na tomto správnom orgáne, prípadne sa uňho domáhala ochrany pred

nečinnosťou napr. prostredníctvom sťažnosti. Odporca nemôže konať a rozhodnúť tak, ako

požaduje navrhovateľka v žalobnom petite, ak nemá k dispozícií vyhotovený znalecký

posudok.

V prípade, že sa navrhovateľka domnieva, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku

nastávajú prieťahy v konaní, je nutné v prvom rade obrátiť sa na SPF, ako správny orgán

zodpovedný za obstaranie znaleckých posudkov, až potom sa môže úspešne domáhať

žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy uloženia povinnosti konať a rozhodnúť,

ktorá v zmysle judikatúry ÚS SR predstavuje súdnu ochranu základného práva účastníkov

konania na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov (uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 21. októbra 2004).

Ďalšie námietky navrhovateľky uvedené v návrhu – spôsob vybavenia sťažností,

nariadenie ústneho prejednania veci, považoval súd na nesúvisiace s predmetom konania,

t. j. s posúdením zákonnosti dôvodu nečinnosti.

Uvedené zistenia a závery boli podkladom pre rozhodnutie súdu. Súd v konaní podľa

IV. hlavy, V. časti preskúmal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že tento nie je

dôvodný a preto ho v zmysle ust. posledná veta zamietol ako

nedôvodný.“

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( ) ako i práva na spravodlivý proces (

dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá

povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné

garancie v súdnom konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou

systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv

a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto

právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve (, ).

Po preskúmaní napadnutého postupu a uznesenia krajského súdu ústavný súd nezistil,

že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri

ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného

uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými v . Ústavný súd

nezistil, že by posudzovaný postup a uznesenie krajského súdu boli svojvoľné alebo

v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou

právnou úpravou. Naopak, krajský súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami

danej veci a svoje závery ústavne akceptovateľným spôsobom zdôvodnil, t. j. tak, ako to

vyplýva z požiadaviek základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru. Argumentáciu

sťažovateľky nevyhodnotil ústavný súd ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť

záverov krajského súdu.

Krajský súd síce rozporne uvádza, že „V prípade, že sa navrhovateľka domnieva, že

pri vyhotovovaní znaleckého posudku nastávajú prieťahy v konaní, je nutné v prvom rade

obrátiť sa na SPF, ako správny orgán zodpovedný za obstaranie znaleckých posudkov,

až potom sa môže úspešne domáhať žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy

uloženia povinnosti konať a rozhodnúť...“, avšak zároveň konštatuje, že sťažovateľka

„vyčerpala všetky právne prostriedky na odstránenie nečinnosti odporcu, pred tým ako

podala návrh na súd“, a jej návrh zamieta pre jeho nedôvodnosť, nie pre jeho

neprípustnosť.

Ústavný súd preto považuje za potrebné zdôrazniť, že tvrdenie sťažovateľky

o zamietnutí jej návrhu pre nevyužitie prostriedkov nápravy (a teda pre neprípustnosť

návrhu) nemá oporu v napadnutom uznesení. Pričom samotná označená rozpornosť

v odôvodnení napadnutého uznesenia vzhľadom na ostatné časti odôvodnenia (z ktorých sú

zrejmé dôvody odmietnutia návrhu pre jej nedôvodnosť) nemá taký ústavnoprávny rozmer,

ktorý by zakladal možnosť porušenia označených práv sťažovateľky.

Pokiaľ ide o závery krajského súdu v tom smere, že pozemkový úrad nie je nečinný

bez vážneho dôvodu, ale naopak, práve nutnosť zadania vypracovania znaleckého posudku

na ustálenie trhovej ceny nehnuteľností Slovenskému pozemkovému fondu mu bráni

vykonávať v konaní ďalšie úkony, tieto ústavný súd vyhodnotil ako ústavne konformné

a relevantne odôvodnené.

Ústavný súd preto konštatuje, že je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012