Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 402/2012
PDF · 178.57 KB
No categories available
I. ÚS 402/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť B. J., M., zastúpenej advokátkou JUDr. G. K., M., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline
v konaní vedenom pod sp. zn. 21 S 3/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2012
faxom doručená a 9. júla 2012 písomne doplnená sťažnosť B. J., M. (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. G. K., M., vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 S
3/2012.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka si 24. augusta 2011 uplatnila
na Obvodnom pozemkovom úrade v Martine (ďalej len „pozemkový úrad“) právo
na vyplatenie finančnej náhrady za pozemky v záhradkárskej osade podľa § 18b zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených
záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 64/1997 Z. z.“). Pozemkový úrad vedie konanie o sťažovateľkou uplatnených
nárokoch pod sp. zn. ObPÚ-2011/00986-I.-URB (ďalej len „správne konanie“) a konanie
doteraz nie je právoplatne skončené.
Podľa sťažovateľky postup pozemkového úradu sa vyznačuje nečinnosťou, keď
pozemkový úrad vo veci nekoná a namiesto toho bez danosti zákonných dôvodov prerušil
konanie vo veci.
Sťažovateľka využila rôzne prostriedky nápravy smerujúce proti nečinnosti
pozemkového úradu a následne 11. januára 2012 podala krajskému súdu žalobu proti
nečinnosti pozemkového úradu v namietanom konaní podľa § 250t ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Krajský súd uznesením č. k. 21 S 3/2012-71
z 25. apríla 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zamietol žalobu sťažovateľky.
Sťažovateľka samostatnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. júla 2012
namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy,
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k dohovoru postupom pozemkového úradu v správnom konaní, o ktorej je ústavným súdom
vedené konanie pod sp. zn. Rvp 6432/2012.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti týmto nálezom:
„1. Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 21S/3/2012 porušil základné
právo sťažovateľky... na súdnu a inú právnu ochranu podľa Článku 46 ods. (1) Ústavy
slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa Článku 6 ods. (1) Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
25. 04. 2012, sp. zn.: 21S/3/2012, zrušuje v celom rozsahu a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
3. B. J... priznáva právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 269,58
EUR..., ktorú je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na účet JUDr. G. K., advokátky…“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn.
Predmetom namietaného konania a uznesenia krajského súdu bolo rozhodovanie
krajského súdu o návrhu sťažovateľky, ktorým sa domáhala ochrany proti nečinnosti
pozemkového úradu podľa § 250t ods. 1 OSP v správnom konaní vedenom o sťažovateľkou
uplatnenom nároku na vyplatenie finančnej náhrady za pozemky v záhradkárskej osade
podľa § 18b zákona č. 64/1997 Z. z.
Krajský súd v namietanom konaní preskúmal návrh sťažovateľky „a dospel k záveru,
že tento nie je dôvodný, a preto ho v zmysle ust. § 250t ods. 4 O. s. p. posledná veta
zamietol ako nedôvodný“ uznesením z 25. apríla 2012.
Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s právnymi závermi krajského súdu,
na základe ktorých jej návrh smerujúci proti nečinnosti pozemkového úradu svojím
uznesením zamietol.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa poslednej vety § 250t ods. 4 OSP nedôvodný alebo neprípustný návrh súd
zamietne.
Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho uznesenia uviedol:
„V predmetnej veci je súd toho názoru, že navrhovateľka vyčerpala všetky právne
prostriedky na odstránenie nečinnosti odporcu, pred tým ako podala návrh na súd. Súd
po oboznámení sa so všetkými relevantnými okolnosťami v danej veci došiel k záveru, že
na strane odporcu nevznikla nezákonná nečinnosť, a preto mu súd ani nemohol uložiť
povinnosť konať a rozhodnúť v tom smere, ako sa domáhala navrhovateľka.
Súd mal preukázané, že navrhovateľka si dňa 24. 08. 2011 u odporcu uplatnila právo
na vyplatenie finančnej náhrady v zmysle § 18b zákona č. 64/1997 Z. z.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. účastník konania, o ktorého právach bolo
právoplatne rozhodnuté schválením vykonania projektu pozemkových úprav do 31. marca
2011 má právo na finančnú náhradu za pozemky v peniazoch, a to v sume zodpovedajúcej
rozdielu náhrady v peniazoch podľa tohto zákona a náhrady v peniazoch účastníkovi už
poskytnutej, ak o poskytnutie finančnej náhrady požiada do 31. decembra 2011
na obvodnom pozemkovom úrade, ktorý schválil vykonanie projektu pozemkových úprav,
inak toto právo zaniká...
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. Finančná náhrada podľa odseku 1
sa vyplatí z prostriedkov Slovenského pozemkového fondu, na základe rozhodnutia
obvodného pozemkového úradu.
Novela zákona č. 64/1997 Z. z... vykonaná zákonom č. 57/2011 Z. z. bola zavedená
v dôsledku výkonu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva...
Pôvodní vlastníci touto novelou získali právo na finančnú náhradu (doplatok ceny),
ak v konaní o vyporiadení vlastníckych práv v zriadenej záhradkovej osade bolo rozhodnuté
do 31. 03. 2011. Napriek tomu, že novelizácia presne neupravuje postup obvodných
pozemkových úradoch pri uplatnení tejto dodatočnej náhrady, tieto postupujú ako v rámci
samotného konania o vyporiadenie vlastníctva v zriadených záhradkových osadách podľa
§ 8 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z... Obstaranie znaleckých posudkov zabezpečuje na základe
požiadaviek obvodných pozemkových úradov Slovenský pozemkový fond, pričom podľa § 18
ods. 6 zákona č. 64/1997 Z. z. SPF uhrádza aj náklady spojené s vyhotovením znaleckých
posudkov. Znalecké posudky vyhotovujú súdni znalci v odbore stavebníctvo, v odvetví odhad
hodnoty nehnuteľností, s ktorými má SPF uzatvorenú dohodu o vzájomnej spolupráci pri
vyhotovovaní znaleckých posudkov. Slovenský pozemkový fond môže vyplácať finančné
náhrady až na základe právoplatného rozhodnutia obvodného pozemkového úradu o výške
doplatku ceny, na účet účastníka konania a v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ďalší postup po podaní žiadosti o poskytnutie
finančnej náhrady je delený medzi obvodný pozemkový úrad a SPF.
Súd mal ďalej za preukázané, že odporca právoplatne, rozhodnutím č. ObPU-
2011/00986-1.-URB zo dňa 27. 09. 2011 v spojení s opravou vykonanou pod č. 2011/00986-
1.-URB zo dňa 04. 10. 2011, prerušil konanie o poskytnutie finančnej náhrady za pozemky
v peniazoch až do doby doručenia znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečuje
SPF. Napriek tomu, že toto rozhodnutie bolo napadnuté protestom prokurátora,
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozhodnutím č. 744/2012-430
zo dňa 09. 03. 2012 (právoplatným dňa 15. 03. 2012) rozhodlo o zamietnutí
odvolania navrhovateľky a potvrdilo rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Žiline
č. KPÚ-2012/00005-1/K zo dňa 04. 01. 2012 o nevyhovení protestu prokurátora Okresnej
prokurátorky Martin č. Pd 76/11-8 zo dňa 06. 12. 2011.
Krajský súd musí rešpektovať toto rozhodnutie a nemôže vstupovať do správneho
konania v prípade, že je správne konanie právoplatne prerušené. Napriek tomu, že
navrhovateľka v návrhu namietala aj zákonnosť tohto rozhodnutia, krajský súd v konaní
proti nečinnosti nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie o prerušení konania z hľadiska
jeho zákonnosti (napr. navrhovateľkou namietaná chýbajúca lehota trvania prerušenia).
Súd v tomto postupe prebiehajúcom v rámci Správneho poriadku nezistil, že by odporca
nevykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať,
prípadne že vykonal chybný úkon. Odporca konal a v dôsledku právoplatného rozhodnutia
o prerušení konania nemožno jeho momentálnu nečinnosť považovať za nezákonnú, ktorá
by vznikla bez vážneho dôvodu. Práve naopak, odporca postupoval zákonne, keď v podstate
prerušením konania požiadal SPF o zabezpečenie vyhotovenia znaleckého posudku. V tomto
štádiu konania sa presunula zodpovednosť za správne konanie bez prieťahov v podstatnej
miere na SPF (aj keď odporca môže stále dopytmi a urgenciami vplývať na rýchlosť
konania) a práve tu súd vidí priestor, aby si navrhovateľka uplatnila svoje zákonné práva
účastníka konania na tomto správnom orgáne, prípadne sa uňho domáhala ochrany pred
nečinnosťou napr. prostredníctvom sťažnosti. Odporca nemôže konať a rozhodnúť tak, ako
požaduje navrhovateľka v žalobnom petite, ak nemá k dispozícií vyhotovený znalecký
posudok.
V prípade, že sa navrhovateľka domnieva, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku
nastávajú prieťahy v konaní, je nutné v prvom rade obrátiť sa na SPF, ako správny orgán
zodpovedný za obstaranie znaleckých posudkov, až potom sa môže úspešne domáhať
žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy uloženia povinnosti konať a rozhodnúť,
ktorá v zmysle judikatúry ÚS SR predstavuje súdnu ochranu základného práva účastníkov
konania na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 317/04 z 21. októbra 2004).
Ďalšie námietky navrhovateľky uvedené v návrhu – spôsob vybavenia sťažností,
nariadenie ústneho prejednania veci, považoval súd na nesúvisiace s predmetom konania,
t. j. s posúdením zákonnosti dôvodu nečinnosti.
Uvedené zistenia a závery boli podkladom pre rozhodnutie súdu. Súd v konaní podľa
IV. hlavy, V. časti O. s. p. preskúmal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že tento nie je
dôvodný a preto ho v zmysle ust. § 250t ods. 4 O. s. p. posledná veta zamietol ako
nedôvodný.“
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva
na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) ako i práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1
dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá
povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné
garancie v súdnom konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou
systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom
ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv
a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto
právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je
zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha
ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných
slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou
garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných
súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú
zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej
zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).
Po preskúmaní napadnutého postupu a uznesenia krajského súdu ústavný súd nezistil,
že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri
ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného
uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd
nezistil, že by posudzovaný postup a uznesenie krajského súdu boli svojvoľné alebo
v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou
právnou úpravou. Naopak, krajský súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami
danej veci a svoje závery ústavne akceptovateľným spôsobom zdôvodnil, t. j. tak, ako to
vyplýva z požiadaviek základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Argumentáciu
sťažovateľky nevyhodnotil ústavný súd ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť
záverov krajského súdu.
Krajský súd síce rozporne uvádza, že „V prípade, že sa navrhovateľka domnieva, že
pri vyhotovovaní znaleckého posudku nastávajú prieťahy v konaní, je nutné v prvom rade
obrátiť sa na SPF, ako správny orgán zodpovedný za obstaranie znaleckých posudkov,
až potom sa môže úspešne domáhať žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy
uloženia povinnosti konať a rozhodnúť...“, avšak zároveň konštatuje, že sťažovateľka
„vyčerpala všetky právne prostriedky na odstránenie nečinnosti odporcu, pred tým ako
podala návrh na súd“, a jej návrh zamieta pre jeho nedôvodnosť, nie pre jeho
neprípustnosť.
Ústavný súd preto považuje za potrebné zdôrazniť, že tvrdenie sťažovateľky
o zamietnutí jej návrhu pre nevyužitie prostriedkov nápravy (a teda pre neprípustnosť
návrhu) nemá oporu v napadnutom uznesení. Pričom samotná označená rozpornosť
v odôvodnení napadnutého uznesenia vzhľadom na ostatné časti odôvodnenia (z ktorých sú
zrejmé dôvody odmietnutia návrhu pre jej nedôvodnosť) nemá taký ústavnoprávny rozmer,
ktorý by zakladal možnosť porušenia označených práv sťažovateľky.
Pokiaľ ide o závery krajského súdu v tom smere, že pozemkový úrad nie je nečinný
bez vážneho dôvodu, ale naopak, práve nutnosť zadania vypracovania znaleckého posudku
na ustálenie trhovej ceny nehnuteľností Slovenskému pozemkovému fondu mu bráni
vykonávať v konaní ďalšie úkony, tieto ústavný súd vyhodnotil ako ústavne konformné
a relevantne odôvodnené.
Ústavný súd preto konštatuje, že je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej
zjavnú neopodstatnenosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. augusta 2012