Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 383/2012
PDF · 131.72 KB
No categories available
I. ÚS 383/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť R. R. a I. L., Z., zastúpených advokátom JUDr. J. G. T., vo
veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č. k. 1 To 38/2012-676 z 5. júna 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. R. a I. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 23. júla 2012
doručená sťažnosť R. R. a I. L. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu
v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 To 38/2012-676 z 5. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie krajského súdu“).
2. Z obsahu sťažovateľmi podanej sťažnosti vyplýva, že títo boli rozsudkom
krajského súdu č. k. 1 To 38/2012-676 z 5. júna 2012 uznaní vinnými z trestného činu
lúpeže formou spolupáchateľstva, za spáchanie ktorej im boli uložené nepodmienečné
a podmienečné tresty odňatia slobody. Okresný súd Nitra (ďalej len okresný súd“) svojím
rozsudkom sp. zn. 2 T 99/2006 z 8. septembra 2010 uznal sťažovateľov vinných z už
uvedenej trestnej činnosti. Krajský súd na odvolanie sťažovateľov a okresného prokurátora
Okresnej prokuratúry Nitra svojím uznesením sp. zn. 2 To 58/2010 z 30. novembra 2010
zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V
ďalšom okresný súd rozsudkom sp. zn. 2 T 99/2006 z 28. marca 2011 opätovne rozhodol
o vine a treste sťažovateľov za trestnú činnosť kladenú im za vinu a krajský súd svojím
napadnutým rozhodnutím čiastočne zmenil prvostupňový rozsudok, pričom postupu
a rozhodnutiu krajského súdu sťažovatelia vytkli to, že „Po vrátení veci prvostupňovému
súdu sa dôkazná situácia nezmenila, napriek tomu Krajský súd v Nitre v rozsudku č. k.
1 To/38/2012-676 zo dňa 5. 6. 2012 hodnotil celú situáciu celkom opačne než v uznesení
č. k. 2 To/58/2010-536 zo dňa 30. 11. 2010.“. V ostatnom podali sťažovatelia sťažnosť
ústavnému súdu.
3. Sťažovatelia podanie ústavnej sťažnosti zdôvodnili porušením zákazu reformatio
in peius, pričom «Sťažovateľka sa... domnieva, že vo vzťahu k nej nebol pôvodný rozsudok
Okresného súdu Nitra č. k. 2 T/99/2006 zo dňa 8. 9. 2010 zrušený uznesením Krajského
súdu v Nitre č. k. 2 To/58/2010-536 zo dňa 30. 11. 2010 v dôsledku odvolania prokurátora
podaného v jej neprospech, ale naopak v dôsledku odvolania sťažovateľa, t. j. v jej
prospech, preto bol vylúčený postup, že v ďalšom konaní potom došlo „k zmene
k horšiemu“ (§ 327 ods. 2 Tr. por.).
Sťažovatelia si dovoľujú uviesť, že každé rozhodnutie odvolacieho súdu ovplyvňuje
spôsob obhajoby v ďalšom konaní a v prípade, že takéto rozhodnutie odvolacieho súdu je
právoplatné, zaväzuje aj samotný odvolací súd, ktorý v ďalšom priebehu konania nemôže
neprihliadať na takéto svoje závery vyslovené v predchádzajúcom právoplatnom
rozhodnutí, pretože to podstatne narušuje právnu istotu a zavádza to obvinených v trestnom
konaní spôsobom porušujúcim ich ústavné práva.
Keď už raz odvolací súd vyslovil určité hodnotenie situácie v trestnom konám svojim
právnym názorom a na tejto dôkaznej situácii sa nič nezmení, nemôže len tak bez
vysvetlenia k rovnakej veci zaujať iný názor, takýto postup nemá nič spoločné s tzv. fair
procesom.».
4. Na základe už uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Rozsudkom Krajského súdu... č. k. 1 To/38/2012-676 zo dňa 5. 6. 2010 došlo
k porušeniu ústavného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... na súdnu a inú
právnu ochranu a k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
2. Rozsudok Krajského súdu... č. k. 1 To/38/2012-676 zo dňa 5. 6. 2012 sa zrušuje
a vec sa vracia... na ďalšie konanie.
3. Krajský súd... je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 341,71
Eura...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na
ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj
vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
6. Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovatelia namietali porušenie označených
práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu, z obsahu sťažnosti a k nej pripojených
príloh vyplýva, že v danom prípade nevyčerpali všetky prostriedky, ktoré im zákon na
ochranu ich základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje,
keďže nepodali dovolanie proti tomuto rozhodnutiu, a to napriek tomu, že nimi vytýkané
pochybenia v postupe a rozhodovacej činnosti krajského súdu spočívajúce porušení zákazu
zmeny k horšiemu (v okolnostiach veci spočívajúce v porušení § 327 ods. 2 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, pozn.) je možné, podľa
názoru ústavného súdu subsumovať pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších zmien (ďalej len „Trestný poriadok“),
a teda na podanie tohto účinného opravného prostriedku mali/majú sťažovatelia zákonný
potenciál.
7. Ústavou daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať
rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo
na základe zákona. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak
fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany
svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako
účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv
a slobôd, naopak čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých
sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry
ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa
sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými,
dovolenými a Trestným poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02,
8. Ako to vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať
ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane
týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti napadnutému
rozhodnutiu krajského súdu bolo/je možné s ohľadom na sťažovateľmi uvádzané okolnosti
podať dovolanie, právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam
sťažovateľov má Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, čím bola zároveň
vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola preto aj táto časť sťažnosti
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde uznesením ako neprípustná odmietnutá.
9. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. augusta 2012