Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 383/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť R. R. a I. L., Z., zastúpených advokátom JUDr. J. G. T., vo

veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre

č. k. -676 z 5. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. R. a I. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 23. júla 2012

doručená sťažnosť R. R. a I. L. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -676 z 5. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažovateľmi podanej sťažnosti vyplýva, že títo boli rozsudkom

krajského súdu č. k. -676 z 5. júna 2012 uznaní vinnými z trestného činu

lúpeže formou spolupáchateľstva, za spáchanie ktorej im boli uložené nepodmienečné

a podmienečné tresty odňatia slobody. Okresný súd Nitra (ďalej len okresný súd“) svojím

rozsudkom sp. zn. z 8. septembra 2010 uznal sťažovateľov vinných z už

uvedenej trestnej činnosti. Krajský súd na odvolanie sťažovateľov a okresného prokurátora

Okresnej prokuratúry Nitra svojím uznesením sp. zn. z 30. novembra 2010

zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V

ďalšom okresný súd rozsudkom sp. zn. z 28. marca 2011 opätovne rozhodol

o vine a treste sťažovateľov za trestnú činnosť kladenú im za vinu a krajský súd svojím

napadnutým rozhodnutím čiastočne zmenil prvostupňový rozsudok, pričom postupu

a rozhodnutiu krajského súdu sťažovatelia vytkli to, že „Po vrátení veci prvostupňovému

súdu sa dôkazná situácia nezmenila, napriek tomu Krajský súd v Nitre v rozsudku č. k.

-676 zo dňa 5. 6. 2012 hodnotil celú situáciu celkom opačne než v uznesení

č. k. -536 zo dňa 30. 11. 2010.“. V ostatnom podali sťažovatelia sťažnosť

ústavnému súdu.

3. Sťažovatelia podanie ústavnej sťažnosti zdôvodnili porušením zákazu reformatio

in peius, pričom «Sťažovateľka sa... domnieva, že vo vzťahu k nej nebol pôvodný rozsudok

Okresného súdu Nitra č. k. zo dňa 8. 9. 2010 zrušený uznesením Krajského

súdu v Nitre č. k. -536 zo dňa 30. 11. 2010 v dôsledku odvolania prokurátora

podaného v jej neprospech, ale naopak v dôsledku odvolania sťažovateľa, t. j. v jej

prospech, preto bol vylúčený postup, že v ďalšom konaní potom došlo „k zmene

k horšiemu“ ( ).

Sťažovatelia si dovoľujú uviesť, že každé rozhodnutie odvolacieho súdu ovplyvňuje

spôsob obhajoby v ďalšom konaní a v prípade, že takéto rozhodnutie odvolacieho súdu je

právoplatné, zaväzuje aj samotný odvolací súd, ktorý v ďalšom priebehu konania nemôže

neprihliadať na takéto svoje závery vyslovené v predchádzajúcom právoplatnom

rozhodnutí, pretože to podstatne narušuje právnu istotu a zavádza to obvinených v trestnom

konaní spôsobom porušujúcim ich ústavné práva.

Keď už raz odvolací súd vyslovil určité hodnotenie situácie v trestnom konám svojim

právnym názorom a na tejto dôkaznej situácii sa nič nezmení, nemôže len tak bez

vysvetlenia k rovnakej veci zaujať iný názor, takýto postup nemá nič spoločné s tzv. fair

procesom.».

4. Na základe už uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Rozsudkom Krajského súdu... č. k. -676 zo dňa 5. 6. 2010 došlo

k porušeniu ústavného práva sťažovateľov podľa ... na súdnu a inú

právnu ochranu a k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

2. Rozsudok Krajského súdu... č. k. -676 zo dňa 5. 6. 2012 sa zrušuje

a vec sa vracia... na ďalšie konanie.

3. Krajský súd... je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 341,71

Eura...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na

ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj

vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

6. Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovatelia namietali porušenie označených

práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu, z obsahu sťažnosti a k nej pripojených

príloh vyplýva, že v danom prípade nevyčerpali všetky prostriedky, ktoré im zákon na

ochranu ich základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje,

keďže nepodali dovolanie proti tomuto rozhodnutiu, a to napriek tomu, že nimi vytýkané

pochybenia v postupe a rozhodovacej činnosti krajského súdu spočívajúce porušení zákazu

zmeny k horšiemu (v okolnostiach veci spočívajúce v porušení § 327 ods. 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov, pozn.) je možné, podľa

názoru ústavného súdu subsumovať pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) zákona

č. v znení neskorších zmien (ďalej len „“),

a teda na podanie tohto účinného opravného prostriedku mali/majú sťažovatelia zákonný

potenciál.

7. daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo

na základe zákona. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak

fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako

účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd, naopak jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry

ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa

sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými,

dovolenými a ustanovenými procesnými úkonmi (,

).

8. Ako to vyplýva z , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane

týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti napadnutému

rozhodnutiu krajského súdu bolo/je možné s ohľadom na sťažovateľmi uvádzané okolnosti

podať dovolanie, právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam

sťažovateľov má Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, čím bola zároveň

vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola preto aj táto časť sťažnosti

podľa uznesením ako neprípustná odmietnutá.

9. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012