Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 362/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť P. F., S., toho času vo výkone trestu odňatia slobody,

zastúpeného advokátom JUDr. J. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa postupom Krajského súdu Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(bližšie nešpecifikované konanie) a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. F. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2012

doručená sťažnosť P. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v bližšie nešpecifikovanom konaní.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „... Na základe splnomocnenia

sťažovateľa bolo cestou jeho právneho zástupcu podané dovolanie. Dovolanie bolo

odoslané doporučene na adresu Krajského súdu v Nitre doporučenou poštovou zásielkou

dňa 13. 1. 2009 spolu so splnomocnením udeleným obhajcovi. Podľa priloženého

hromadného poštového podacieho hárku bolo podanie odoslané okrem KS Nitra aj na

vedomie matke odsúdeného a odsúdenému. Obaja zásielku prevzali.

Nakoľko ani do dnešného dňa nebolo o dovolaní sťažovateľa rozhodnuté, na základe

splnomocnenia matky sťažovateľa podal jeho právny zástupca Predsedkyni krajského súdu

v Nitre sťažnosť na prieťahy v konaní.

Z jej odpovede vyplýva, že sa realizujú úkony potrebné pre predloženie veci

dovolaciemu súdu...“

3. Ďalej sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „... Chápeme, že sa doručovaná písomnosť

môže založiť do iného spisu, alebo môže dôjsť k inému administratívnemu pochybeniu,

napriek tomu sme však toho názoru, že ani vyššie uvedená skutočnosť nie je odôvodnením

toho, aby sťažovateľ bol v stave právnej neistoty už viac ako 3 roky za situácie, kedy je vo

výkone trestu odňatia slobody a má obmedzené možnosti obrany. Sťažovateľ tiež nijakým

spôsobom neprispel k doterajšej dĺžke konania, pretože ako účastník konania poskytoval

súdu potrebnú súčinnosť...“

4. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:

„1. Základné právo P. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Krajského súdu Nitra a Najvyššieho súdu

SR v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Krajskému súdu Nitra a Najvyššiemu súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. F. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €... ktoré mu je Krajský

súd Nitra a/alebo Najvyšší súd SR povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Krajský súd Nitra a/alebo Najvyšší súd SR je povinný uhradiť P. F. trovy

konania... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupcu ...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu

a najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , pretože o dovolaní sťažovateľa v jeho

trestnej veci nebolo doteraz rozhodnuté.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

8. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ); takéto dôvody v danej

veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

11. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

12. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ nepredložil dôkaz, že

podal predsedníčke krajského súdu a predsedovi najvyššieho súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

13. Aj keď sa sťažovateľ odvoláva na sťažnosť zo 4. apríla 2012, ktorú podal JUDr.

J. S., predsa túto nemožno hodnotiť ako sťažnosť podanú sťažovateľom. Svedčí tomu

samotný obsah tejto listiny, v ktorej advokát JUDr. J. S. uviedol: „... na základe

splnomocnenia matky odsúdeného a jej pokynu podávam sťažnosť na prieťahy

v rozhodovaní o dovolaní odsúdeného.“ Predsedníčka krajského súdu na túto sťažnosť

reagovala podaním sp. zn. Spr. 3016/12 z 11. mája 2012 adresovaným advokátovi JUDr. J.

S., zastupujúcom M. F., v ktorom okrem iného uviedla: „... Po preštudovaní spisového

materiálu možno konštatovať, že dovolanie, ktoré mal odsúdený podať prostredníctvom Vás

a ktoré malo byť odoslané tunajšiemu súdu údajne dňa 13. 01. 2009 spolu so

splnomocnením, sa v spise nenachádza. Plnomocenstvo, na ktoré v sťažnosti poukazujete,

bolo predložené Vami pri nahliadnutí do spisu dňa 21. 10. 2008, a teda nie poštou spolu s

dovolaním. Táto skutočnosť vyplýva z úradného záznamu, založeného v spisu na č. l. 1791...

Podľa Vášho oznámenia dovolanie mal podať sám obvinený, t. č. odsúdený, a preto Vaša

klientka M. F. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. nemala a nemá

postavenie žiadnej procesnej strany; v tejto súvislosti jej neprislúchajú ani žiadne procesné

práva v zmysle .

Keďže M. F. nie je a ani nebola stranou v konaní sp. zn. podľa

, nepovažuje sa za osobu oprávnenú na podanie sťažnosti na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch. Z toho dôvodu

nemôžem uvedenú sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch vybaviť.

Aj napriek uvedenému záveru Vám oznamujem, že predseda senátu v tejto trestnej

veci ihneď po zistení, že v spise nie je zažurnalizované žiadne dovolanie, Vás požiadal, aby

ste dovolanie i s dokladom preukazujúcim jeho pôvodné podanie doručili bez meškania

tunajšiemu súdu. Po tom, čo jeho výzve bolo vyhovené, predmetné dovolanie bolo zaslané

na vyjadrenie Krajskej prokuratúre Nitra a následne bol celý spis predložený

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 4. 03. 2012 na rozhodnutie. Dovolací súd spis

krajskému súdu vrátil dňa 25. 04. 2012 na ďalšie procesné úkony - zaslanie dovolania aj

poškodeným stranám na vyjadrenie a iné. Po uplynutí lehoty na vyjadrenie bude spis

opätovne predložený Najvyššiemu súdu SR, ktorý rozhodujúc o dovolaní sám posúdi

včasnosť podaného dovolania.“

14. Aj keby ústavný súd považoval už uvedenú sťažnosť na prieťahy v konaní

krajského súdu za dostatočnú a právne akceptovateľnú, vzhľadom na krátkosť času od jej

doručenia predsedníčke krajského súdu (4. apríla 2012) po podanie sťažnosti ústavnému

súdu (1. júna 2012) by ju nebolo možné zohľadniť v konaní pred ústavným súdom. Ústavný

súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona

o súdoch, považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1

len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu

dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu

zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou. Vzhľadom na to, že

sťažnosť bola ústavnému súdu doručená už 1. júna 2012, posúdil by ústavný súd podanie

sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa (jeho matky) iba ako

formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla

mať, ak by predsedníčka krajského súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti

zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne , ,

).

15. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

16. Ústavný súd vzhľadom na opis činnosti priebehu konania pred krajským súdom

a najvyšším súdom uvádzaný sťažovateľom, ako aj na obsah príloh predložených

sťažovateľom poznamenáva, že sťažovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal ani samotné

podanie dovolania v jeho trestnej veci „odoslané doporučene na adresu Krajského súdu

v Nitre doporučenou poštovou zásielkou dňa 13. 1. 2009 spolu so splnomocnením udeleným

obhajcovi“, pretože z priloženého hromadného poštového podacieho hárku z 13. januára

2009 toto explicitne nevyplýva. Napriek uvedenému táto skutočnosť nie je vzhľadom na

nosné dôvody tejto sťažnosti (body 2, 3 a 4) právne významná v konaní pred ústavným

súdom.

17. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom, zastúpený

advokátom, neuviedol ani spisovú značku, pod ktorou sa vedie konanie na najvyššom súde,

ktorého prieťahy taktiež namieta.

18. V neposlednom rade ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 55 ods. 3 zákona

č. v znení neskorších zmien, podľa ktorého ak je

dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení

termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia,

ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť

na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu, pokiaľ

súd neprijme vlastné opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní, súd musí bez meškania

túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom

predsedu súdu nadriadenému súdu. O sťažnosti pre nečinnosť musí rozhodnúť senát

nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak zo strany súdu nedošlo

k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, alebo ak je sťažnosť pre nečinnosť

opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu sťažnosť nie je prípustná.

19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu a najvyššieho súdu v nej dochádza

k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012