Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 362/2012
PDF · 173.47 KB
No categories available
I. ÚS 362/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť P. F., S., toho času vo výkone trestu odňatia slobody,
zastúpeného advokátom JUDr. J. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu Nitra v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 T 44/2001 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(bližšie nešpecifikované konanie) a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. F. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2012
doručená sťažnosť P. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 T 44/2001 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) v bližšie nešpecifikovanom konaní.
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „... Na základe splnomocnenia
sťažovateľa bolo cestou jeho právneho zástupcu podané dovolanie. Dovolanie bolo
odoslané doporučene na adresu Krajského súdu v Nitre doporučenou poštovou zásielkou
dňa 13. 1. 2009 spolu so splnomocnením udeleným obhajcovi. Podľa priloženého
hromadného poštového podacieho hárku bolo podanie odoslané okrem KS Nitra aj na
vedomie matke odsúdeného a odsúdenému. Obaja zásielku prevzali.
Nakoľko ani do dnešného dňa nebolo o dovolaní sťažovateľa rozhodnuté, na základe
splnomocnenia matky sťažovateľa podal jeho právny zástupca Predsedkyni krajského súdu
v Nitre sťažnosť na prieťahy v konaní.
Z jej odpovede vyplýva, že sa realizujú úkony potrebné pre predloženie veci
dovolaciemu súdu...“
3. Ďalej sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „... Chápeme, že sa doručovaná písomnosť
môže založiť do iného spisu, alebo môže dôjsť k inému administratívnemu pochybeniu,
napriek tomu sme však toho názoru, že ani vyššie uvedená skutočnosť nie je odôvodnením
toho, aby sťažovateľ bol v stave právnej neistoty už viac ako 3 roky za situácie, kedy je vo
výkone trestu odňatia slobody a má obmedzené možnosti obrany. Sťažovateľ tiež nijakým
spôsobom neprispel k doterajšej dĺžke konania, pretože ako účastník konania poskytoval
súdu potrebnú súčinnosť...“
4. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:
„1. Základné právo P. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu Nitra a Najvyššieho súdu
SR v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 44/2001 porušené bolo.
2. Krajskému súdu Nitra a Najvyššiemu súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn.
1 T 44/2001 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. P. F. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €... ktoré mu je Krajský
súd Nitra a/alebo Najvyšší súd SR povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Krajský súd Nitra a/alebo Najvyšší súd SR je povinný uhradiť P. F. trovy
konania... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho
zástupcu ...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri
predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu
a najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože o dovolaní sťažovateľa v jeho
trestnej veci nebolo doteraz rozhodnuté.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej
veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.
10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany
takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so
základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný
na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje
a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
11. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
12. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ nepredložil dôkaz, že
podal predsedníčke krajského súdu a predsedovi najvyššieho súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
13. Aj keď sa sťažovateľ odvoláva na sťažnosť zo 4. apríla 2012, ktorú podal JUDr.
J. S., predsa túto nemožno hodnotiť ako sťažnosť podanú sťažovateľom. Svedčí tomu
samotný obsah tejto listiny, v ktorej advokát JUDr. J. S. uviedol: „... na základe
splnomocnenia matky odsúdeného a jej pokynu podávam sťažnosť na prieťahy
v rozhodovaní o dovolaní odsúdeného.“ Predsedníčka krajského súdu na túto sťažnosť
reagovala podaním sp. zn. Spr. 3016/12 z 11. mája 2012 adresovaným advokátovi JUDr. J.
S., zastupujúcom M. F., v ktorom okrem iného uviedla: „... Po preštudovaní spisového
materiálu možno konštatovať, že dovolanie, ktoré mal odsúdený podať prostredníctvom Vás
a ktoré malo byť odoslané tunajšiemu súdu údajne dňa 13. 01. 2009 spolu so
splnomocnením, sa v spise nenachádza. Plnomocenstvo, na ktoré v sťažnosti poukazujete,
bolo predložené Vami pri nahliadnutí do spisu dňa 21. 10. 2008, a teda nie poštou spolu s
dovolaním. Táto skutočnosť vyplýva z úradného záznamu, založeného v spisu na č. l. 1791...
Podľa Vášho oznámenia dovolanie mal podať sám obvinený, t. č. odsúdený, a preto Vaša
klientka M. F. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1 T/44/2011 nemala a nemá
postavenie žiadnej procesnej strany; v tejto súvislosti jej neprislúchajú ani žiadne procesné
práva v zmysle Trestného poriadku.
Keďže M. F. nie je a ani nebola stranou v konaní sp. zn. 1 T/44/2001 podľa
Trestného poriadku, nepovažuje sa za osobu oprávnenú na podanie sťažnosti na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch. Z toho dôvodu
nemôžem uvedenú sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch vybaviť.
Aj napriek uvedenému záveru Vám oznamujem, že predseda senátu v tejto trestnej
veci ihneď po zistení, že v spise nie je zažurnalizované žiadne dovolanie, Vás požiadal, aby
ste dovolanie i s dokladom preukazujúcim jeho pôvodné podanie doručili bez meškania
tunajšiemu súdu. Po tom, čo jeho výzve bolo vyhovené, predmetné dovolanie bolo zaslané
na vyjadrenie Krajskej prokuratúre Nitra a následne bol celý spis 1 T/44/2001 predložený
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 4. 03. 2012 na rozhodnutie. Dovolací súd spis
krajskému súdu vrátil dňa 25. 04. 2012 na ďalšie procesné úkony - zaslanie dovolania aj
poškodeným stranám na vyjadrenie a iné. Po uplynutí lehoty na vyjadrenie bude spis
opätovne predložený Najvyššiemu súdu SR, ktorý rozhodujúc o dovolaní sám posúdi
včasnosť podaného dovolania.“
14. Aj keby ústavný súd považoval už uvedenú sťažnosť na prieťahy v konaní
krajského súdu za dostatočnú a právne akceptovateľnú, vzhľadom na krátkosť času od jej
doručenia predsedníčke krajského súdu (4. apríla 2012) po podanie sťažnosti ústavnému
súdu (1. júna 2012) by ju nebolo možné zohľadniť v konaní pred ústavným súdom. Ústavný
súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona
o súdoch, považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu
dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu
zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou. Vzhľadom na to, že
sťažnosť bola ústavnému súdu doručená už 1. júna 2012, posúdil by ústavný súd podanie
sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa (jeho matky) iba ako
formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla
mať, ak by predsedníčka krajského súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti
zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06,
15. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
16. Ústavný súd vzhľadom na opis činnosti priebehu konania pred krajským súdom
a najvyšším súdom uvádzaný sťažovateľom, ako aj na obsah príloh predložených
sťažovateľom poznamenáva, že sťažovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal ani samotné
podanie dovolania v jeho trestnej veci „odoslané doporučene na adresu Krajského súdu
v Nitre doporučenou poštovou zásielkou dňa 13. 1. 2009 spolu so splnomocnením udeleným
obhajcovi“, pretože z priloženého hromadného poštového podacieho hárku z 13. januára
2009 toto explicitne nevyplýva. Napriek uvedenému táto skutočnosť nie je vzhľadom na
nosné dôvody tejto sťažnosti (body 2, 3 a 4) právne významná v konaní pred ústavným
súdom.
17. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom, zastúpený
advokátom, neuviedol ani spisovú značku, pod ktorou sa vedie konanie na najvyššom súde,
ktorého prieťahy taktiež namieta.
18. V neposlednom rade ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 55 ods. 3 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších zmien, podľa ktorého ak je
dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení
termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia,
ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť
na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu, pokiaľ
súd neprijme vlastné opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní, súd musí bez meškania
túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom
predsedu súdu nadriadenému súdu. O sťažnosti pre nečinnosť musí rozhodnúť senát
nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak zo strany súdu nedošlo
k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, alebo ak je sťažnosť pre nečinnosť
opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu sťažnosť nie je prípustná.
19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu a najvyššieho súdu v nej dochádza
k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. augusta 2012