Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 390/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. M., N., zastúpeného advokátom Mgr. D. M., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, Okresnej prokuratúry Nitra, Krajskej prokuratúry v Nitre, Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Nitre a jeho vyšetrovateľa vo veci trestného oznámenia

sťažovateľa z 1. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna

2012 doručená sťažnosť JUDr. M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo vnútra“), Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“),

Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“), Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Nitre (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) a jeho vyšetrovateľa vo veci

trestného oznámenia sťažovateľa z 1. júna 2011.

2. Sťažovateľ uviedol, že bol poškodený spolu s ďalšími osobami rozsiahlou

majetkovou trestnou činnosťou, pre ktorú sa vedie na okresnom riaditeľstve PZ trestné

stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného

zákona, z ktorého je obvinený R. O. Trestné stíhanie v tejto veci sa vedie na okresnom

riaditeľstve PZ pod ČVS: ORP – 167/3-OVK-NR-2011. Okrem toho, ako zo sťažnosti a jej

príloh vyplýva, sa v súvislosti s uvedeným trestným činom na okresnom riaditeľstve PZ

vedú ďalšie trestné konania pre závažnú, prevažne majetkovú trestnú činnosť. Sťažovateľ

podal 6. júna 2011 na okresnom riaditeľstve PZ trestné oznámenie z 1. júna 2011 označené

ako „Oznámenie o skutočnostiach odôvodňujúcich obavu zo spáchania trestných činov“,

pretože podľa jeho názoru konaním obvineného R. O. a jeho manželky došlo k spáchaniu

trestného činu poškodzovania veriteľa podľa , zvýhodňovania

veriteľa podľa , resp. podielnictva podľa .

Sťažovateľ podal uvedené trestné oznámenie k ČVS: ORP – 294/3-OVK-NR-2011, pod

ktorým je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa

a , pretože podľa neho došlo k „... spáchaniu

týchto trestných činov v súbehu“. V trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP – 294/3-OVK-NR-

2011 je poškodeným v zmysle a nasl. P., a. s. (ďalej len „P.“).

Podľa sťažovateľa vyšetrovateľ ignoroval jeho trestné oznámenie z 1. júna 2011,

nepreveroval skutočnosti v ňom uvádzané, sťažovateľa na ten účel nevypočul a «... nezačal

konanie v štádiu „vo veci“ podľa ustanovení ». Sťažovateľ sa preto spolu

s ostatnými osobami poškodenými trestnou činnosťou R. O. obrátil spoločným podaním

označeným ako „... sťažnosť a zároveň podnet“ z 19. augusta 2011 na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ako aj na sekciu

kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra, v ktorom poukázal na neefektívnu činnosť

a zdĺhavý postup vyšetrovateľa, ako aj okresnej prokuratúry pri objasňovaní trestnej

činnosti R. O. Okrem iných nedostatkov bola v tomto spoločnom podaní vyjadrená

nespokojnosť s postupom vyšetrovateľa, pretože nezačal na základe trestného oznámenia

sťažovateľa z 1. júna 2011 trestné stíhanie pre trestné činy v ňom uvedené. Sekcia kontroly

a inšpekčnej služby ministerstva vnútra dospela k záveru, že v tejto veci nie je oprávnená

konať, lebo podanie sa týkalo nedostatkov v činnosti vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry,

ktorých vybavenie je upravené inými právnymi predpismi. Preto bolo spoločné podanie

podľa o sťažnostiach vrátené. Spoločné podanie

adresované generálnej prokuratúre bolo posúdené z hľadiska jeho obsahu ako podnet podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov a následne

predložené krajskej prokuratúre z dôvodu jej príslušnosti. Krajská prokuratúra preskúmala

postup vyšetrovateľa aj v súvislosti s trestným oznámením sťažovateľa z 1. júna 2011.

V upovedomení o spôsobe vybavenia podnetu č. k. -21 z 29. novembra 2011

bolo konštatované, že zo spisového materiálu v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP –

294/3-OVK-NR-2011 nie je možné zistiť, či a akým spôsobom vyšetrovateľ konal

a rozhodol o trestnom oznámení sťažovateľa z 1. júna 2011. Z toho dôvodu bude

„... vyšetrovateľovi PZ uložené, aby o podanom trestnom oznámení JUDr. M. M.

bezodkladne konal a rozhodol“.

3. Pretože bol vyšetrovateľ aj naďalej nečinný, podal sťažovateľ krajskej prokuratúre

27. februára 2012 podanie označené ako „Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

a Žiadosť o odňatie veci a jej pridelenie vyšetrovateľovi v pôsobnosti iného kraja“. Ďalej

sťažovateľ svoj postup popísal takto:

„... JUDr. M. využil a vyčerpal všetky zákonom dostupné možnosti na dosiahnutie

nápravy a ako obeť trestného činu sa domáhal svojich garantovaných základných

ľudských práv podľa a SR, čo po dobu viac ako 10 mesiacov nemalo

žiadny efekt, pretože zákon ani samotný zákonodarca nepredpokladá stav, že OČTK budú

na všetkých stupňoch nečinné v takomto rozsahu, ktorý podľa názoru JUDr. M. možno

označiť dokonca za určitý spôsob spolupráce OČTK s páchateľom trestného činu, na úkor

obetí tohto páchateľa, poškodených jeho trestnou činnosťou, pretože týmto páchateľovi R.

O. poskytovali neoprávnenú výhodu/prospech v podobe nestíhania jeho osoby a umožnenia

mu pokračovať v páchaní trestnej činnosti voči obetiam jeho skoršej trestnej činnosti

(páchanie t. č. marenia konkurzného konania a 243 , viď nižšie).

Z dôvodu neustálej nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní JUDr. M. podal

dňa 9.3.2012 podnet zo dňa 9.3.2012 a dňa 20.3.2012 na KP NR Opakovaný podnet zo dňa

17.3.2012, v ktorom JUDr. M. oznamuje prokuratúre, že do dňa spísania, t. j. 17.3.2012 vo

veci vyšetrovateľ nekonal a nerozhodol.“

Opísaná situácia vyvoláva u sťažovateľa „... stav bezmocnosti voči páchateľovi

trestnej činnosti aj voči OČTK, stav stresu, strachu o svoj život a zdravie, ktorých

následkom je pretrvávajúca nervozita, bolesti žalúdka, nespavosť, poruchy koncentrácie,

pričom toto všetko malo za následok aj narušenie vzťahu medzi JUDr. M. a jeho družkou,

ako aj medzi JUDr. M. a jeho rodičmi“.

4. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom

v tomto znení:

„Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Okresné riaditeľstvo PZ

v Nitre, Okresná prokuratúra v Nitre, Krajská prokuratúra v Nitre a vyšetrovateľ Ing. J. S.

nečinnosťou vo veci trestného oznámenia zo dňa 1.6.2011, doručeného ORPZ Nitra dňa

6.6.2011 porušil základné právo JUDr. M. M. na súdnu a inú právnu ochranu, zaručené čl.

46 a základné právo na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov, zaručené .

JUDr. M. M. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6.000,- €, ktoré sú

Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre,

Okresná prokuratúra v Nitre, Krajská prokuratúra v Nitre a vyšetrovateľ PZ v Nitre Ing. J.

S. spoločne a nerozdielne povinní JUDr. M. vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti toho

nálezu.

Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Okresné riaditeľstvo PZ

v Nitre, Okresná prokuratúra v Nitre, Krajská prokuratúra v Nitre a Ing. J. S. sú spoločne a

nerozdielne povinní JUDr. M. M. zaplatiť náhradu trov konania pred ústavným súdom

Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Podľa je ústavný súd viazaný petitom sťažnosti

(návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , ). Preto ďalšie sťažovateľom uvádzané skutočnosti,

ktorými poukazuje na nedostatky v činnosti príslušných orgánov činných v trestnom konaní,

považoval ústavný súd iba za súčasť argumentácie sťažovateľa.

7. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v trestnom konaní vedenom na okresnom riaditeľstve PZ

pod ČVS: ORP – 294/3-OVK-NR-2011 vo veci obzvlášť závažného zločinu úverového

podvodu podľa a . K porušeniu týchto práv

sťažovateľa malo dôjsť tým, že príslušné orgány činné v trestnom konaní nekonali

o trestnom oznámení sťažovateľa z 1. júna 2011. Sťažovateľ označil ako porušovateľov

svojich práv okresnú prokuratúru, krajskú prokuratúru, okresné riaditeľstvo PZ a jej

konkrétneho vyšetrovateľa Ing. J. S. (ďalej len „porušovatelia práv“), ktorých právomoc

konať a rozhodnúť o trestnom oznámení sťažovateľa z 1. júna 2011 vyplýva z Trestného

poriadku ako relevantnej procesno-právnej normy.

Sťažovateľ však označil ako porušovateľa svojich práv aj Slovenskú republiku,

zastúpenú ministerstvom vnútra. Sťažovateľ však sťažnosť v tejto časti bližšie

neodôvodňuje, uvádza iba svoj nesúhlas s vybavením svojho podania a ostatných

poškodených označeným ako „... sťažnosť a zároveň podnet“ z 19. augusta 2011, ktoré bolo

podané aj na sekciu kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra. Toto podanie však

bolo poškodeným vrátené, pretože o námietkach voči postupu vyšetrovateľa či okresnej

prokuratúry nebolo oprávnené konať ministerstvo vnútra a jeho sekcia kontroly a inšpekčnej

služby. Sťažovateľ preto následne realizoval svoje námietky týkajúce sa rozhodovania

o jeho trestnom oznámení z 1. júna 2011 už iba v systéme príslušných orgánov činných

v trestnom konaní (vyšetrovateľ, prokuratúra). Preto postupom ministerstva vnútra nemohlo

v napadnutom trestnom konaní dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa.

Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd sťažnosť v časti, v ktorej smeruje proti ministerstvu

vnútra, odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa nekonaním

porušovateľov práv o trestnom oznámení sťažovateľa z 1. júna 2011

8. Sťažovateľ podal 6. júna 2011 na okresnom riaditeľstve PZ trestné oznámenie

z 1. júna 2011 pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa podľa

, zvýhodňovania veriteľa podľa ,

resp. podielnictva podľa . Sťažovateľ podal uvedené trestné

oznámenie k ČVS: ORP – 294/3-OVK-NR-2011, pod ktorým je už vedené trestné stíhanie

vo veci obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 a 5 písm. a)

, pretože podľa neho došlo k spáchaniu uvedených trestných činov

v súbehu. Poškodenou osobou je v zmysle a nasl. v tomto už

prebiehajúcom trestnom konaní P., sťažovateľ je preto v pozícii oznamovateľa trestného

činu. Jadrom sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa s postupom porušovateľov práv

pri rozhodovaní o jeho trestnom oznámení z 1. júna 2012. Sťažovateľ vyčíta, že

o oznámených trestných činoch sa nezačalo ani trestné stíhanie vydaním uznesenia v zmysle

, čo u sťažovateľa vzbudzuje dojem o ignorovaní jeho trestného

oznámenia.

Základnou a nevyhnutnou podmienkou práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

je existencia tvrdeného alebo namietaného porušenia práva, ktorého

ochrany sa fyzická osoba alebo právnická osoba domáha na orgáne verejnej moci

v právnom poriadku Slovenskej republiky.

Ústavný súd preto skúmal, či je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní na základe

trestného oznámenia začať trestné stíhanie v konkrétnej veci.

9. Aj keď podľa je prokurátor povinný stíhať všetky

trestné činy o ktorých sa dozvedel (výnimky sú prípustné len podľa zákona, vyhlásenej

medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnutia medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská

republika viazaná), posúdenie otázky, či sú splnené zákonné podmienky na začatie trestného

stíhania v konkrétnej veci (na základe skutočností uvedených v trestnom oznámení alebo

skutočností zistených preverením trestného oznámenia), je plne v právomoci orgánov

činných v trestnom konaní (policajt, vyšetrovateľ, prokurátor). Osobe, ktorá podala trestné

oznámenie, nevzniká procesné právo na začatie trestného stíhania.

Sťažovateľ preto nemá subjektívne právo na to, aby na základe jeho trestného

oznámenia bolo začaté trestné stíhanie pre trestné činy uvedené v trestnom oznámení,

prípadne na vznesenie obvinenia konkrétnej osobe. Sťažovateľ má len oprávnenie na to, aby

orgány činné v trestnom konaní venovali jeho trestnému oznámeniu primeranú pozornosť

zodpovedajúcu ich zákonným povinnostiam. Je pravdou, že od podania trestného oznámenia

z 1. júna 2011 uplynul už rok bez toho, aby vo veci bolo rozhodnuté aspoň v zmysle § 197

. Ako však vyplýva priamo zo sťažnosti aj jej príloh, v konkrétnom

prípade ide o rozsiahlu a závažnú trestnú činnosť, pre ktorú sa vedie trestné stíhanie

pre viacero trestných činov. Objasňovanie skutočností významných pre vyšetrovanie je

ovplyvnené množstvom poškodených a náročnosťou potrebného dokazovania

predovšetkým z oblasti účtovníctva a ekonómie. Trestné stíhanie vo veci obzvlášť

závažného zločinu úverového podvodu podľa a

vedené pod ČVS: ORP – 294/3-OVK-NR-2011, ku ktorému sťažovateľ podal svoje trestné

oznámenie z 1. júna 2011 pre ďalšie trestné činy, začalo tiež na základe trestného

oznámenia sťažovateľa z 24. augusta 2010 doplneného 27. augusta 2010 a 28. septembra

2010. Navyše, ako z predložených príloh sťažnosti vyplýva, vyšetrovateľ PZ v správe z 9.

marca 2012, ktorú predložil krajskej prokuratúre, uviedol, že trestné oznámenie sťažovateľa

z 1. júna 2011 považoval za duplicitné oznámenie. Preto možno dospieť k stanovisku, že

sťažovateľ čiastočne sám prispel k istej neprehľadnosti pri vyšetrovaní ním oznamovanej

trestnej činnosti. Ústavný súd však nezistil v postupe porušovateľov práv také nedostatky,

ktoré by poukazovali na to, že trestnému oznámeniu sťažovateľa z 1. júna 2011 nebola

venovaná náležitá pozornosť, prípadne že neboli prešetrované všetky okolnosti daného

prípadu.

10. Ústavný súd preto dospel k názoru, že sťažnosť je v časti, v ktorej sa sťažovateľ

domáha ochrany základného práva podľa , zjavne neopodstatnená, čo

odôvodňuje jej odmietnutie podľa .

K namietanému porušeniu základného práva podľa

nekonaním porušovateľov práv o trestnom oznámení sťažovateľa z 1. júna 2011

11. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí Krumpel

a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005 (sp. zn. ) uviedol, že poškodené osoby

uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie ich „občianskych

práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiska porušenia

základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebolo len začaté

trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (napr. ,

).

Z uvedeného vyplýva, že možnosť domáhať sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, a teda rovnako základného práva podľa poškodeným v rámci

trestného konania je podmienená skutočnosťou uplatnenia nároku na náhradu škody

v trestnom konaní, čo možno za určitých podmienok považovať za konanie vo veci

poškodeného (v jeho záležitosti). Podľa poškodený, ktorý

má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená

trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil

obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.

12. Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , ,

) týkajúca sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa subjektom majúcim v rámci

trestného konania status poškodeného sa ustálila v tom, že poškodený v trestnom konaní,

ktoré nedospelo do štádia vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, nedisponuje možnosťou

domáhať sa vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. ,

, ). Až vznesenie obvinenia považuje ústavný súd za moment,

ktorý poskytuje poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti

konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“,

na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle

(aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Sťažovateľ podal trestné oznámenie na okresnom riaditeľstve PZ k ČVS: ORP –

294/3-OVK-NR-2011, v ktorom je vedené trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného

zločinu úverového podvodu podľa a a kde je

poškodeným subjektom P. Sťažovateľ podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania

trestných činov poškodzovania veriteľa podľa , zvýhodňovania

veriteľa podľa , resp. podielnictva podľa ,

pretože podľa neho k spáchaniu týchto trestných činov došlo v súbehu. Z obsahu sťažnosti

a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa považuje za jedného z poškodených týmito trestnými

činmi. V uvedenom trestnom konaní však nebolo vznesené obvinenie proti konkrétnej

osobe. Vychádzajúc z uvedenej judikatúry a súčasne z osobitných okolností prípadu

sťažovateľa posúdil ústavný súd námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom porušovateľov práv pri rozhodovaní o jeho trestnom oznámení z 1. júna 2011 ako

zjavne neopodstatnené. Sťažovateľ si totiž ako poškodený vzhľadom na aktuálny stav

konania nemôže uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči konkrétnemu obvinenému,

pretože pre trestné činy uvedené v jeho trestnom oznámení z 1. júna 2011 a dokonca ani

v trestnej veci vedenej na okresnom riaditeľstve PZ pod ČVS: ORP – 294/3-OVK-NR-2011

nebolo proti nikomu vznesené obvinenie podľa . Táto skutočnosť

znemožňuje sťažovateľovi profitovať zo záruk , preto ústavný súd

sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o súde.

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom

prerokovaní podľa v celosti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími

návrhmi sťažovateľa (priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania), pretože

tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012