Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 436/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť T. B., K., ktorou namietal porušenie základného práva na

súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -101 zo 4. júna 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2012

doručená sťažnosť T. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v

Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -101 zo 4. júna 2012.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

„V zmysle vyššie citovaných článkov o ľudských právach ako aj čl. 48 ods. (2)

SR týmto podávam sťažnosť voči Uzneseniu Krajského súdu V Košiciach zo dňa 6.

06. 2012 pod sp. zn. -101 IČS 7211011018 a to z dôvodov nezákonnosti a

porušenia základných ľudských práv čl (8), čl (6) a práva na spravodlivý súd v zmysle čl. 48

(ods. 2) SR (správne má byť označený , pozn.).

V uvedenom uznesení Krajský súd rozhodol, že zamieta žiadosť obžalovaného T. B. v

zmysle § 193 ods. 1 písm. c, a sudca Judr. M. P. nie je vylúčený s konania pod sp. zn. 7

voči tomuto uzneseniu podávam sťažnosť a žiadam Ústavný súd o preskúmanie

zákonnosti v uvedenom konaní. ...

Na základe preukázaných objektívnych a nie subjektívnych skutočností podoprených

dôkazným bremenom žiadam teda Ústavný súd v zmysle práva na spravodlivý proces aby

uvedené konanie zrušil v plnom rozsahu ako zmätočné a nedôvodné, poprípade žiadam vec

odňať v zmysle § 23 ods. (1) a prideliť osobe na to zrelej a kompetentnej nezaujatej vo veci

a zodpovednej čo sa netýka p. M. P., ktorý viedol prípravne a odkazovacie konanie len na

základe ďalšej čiarky vo veci ukončených prípadov.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom

alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,

ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (napr. , , , ).

Sťažovateľ podľa obsahu sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -101 zo 4. júna 2012

a domáha sa jeho zrušenia z dôvodu straty dôvery v spravodlivé konanie pod vedením

označeného sudcu.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo

o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo

na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným a nezávislým súdom podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého má každý právo na prejednanie veci nezávislým a nestranným

súdom.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na nestranný

súd podľa , resp. právo na prejednanie a rozhodnutie veci nezávislým

a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je v trestnom konaní garantované

prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania veci pre zaujatosť

v zmysle a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Obsahom základného práva nie je

však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j. samotného sudcu, ktorý podal

takýto návrh podľa , resp. účastníka súdneho konania, ktorý podal

návrh podľa ) a vylúčiť sudcu z prejednávania

a rozhodovania vo veci. Obsahom základného práva je len povinnosť súdu prerokovať

každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia

veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom. Súčasťou označeného základného práva nie je však

povinnosť súdu uznať dôvody zaujatosti uvádzané sťažovateľom, resp. povinnosť vyhovieť

jeho návrhu.

Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu č. k. -101 zo 4. júna

2012, ktorým tento súd v trestnej veci proti sťažovateľovi ako obžalovanému pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa podľa

písm. c) rozhodol o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Košice II sp. zn. z 3. mája 2012. V rozhodnutí sa

predovšetkým uvádza:

„Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. zo dňa 3. 5. 2012 podľa § 31

ods. 1 s použitím rozhodol, že JUDr. M. P. nie je vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod

sp. zn. .

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný sťažnosť z dôvodu, že podľa jeho názoru

sudca JUDr. M. P. sa v prípravnom konaní dopustil viacero závažných chýb a priestupkov,

nekonal v súčinnosti s orgánmi miestnej správy a orgánmi činnými v trestnom konaní.

JUDr. P. nie je neutrálny vo veci a to prejavením antipatie a pokrikom voči jeho osobe a

teda je dostatočný predpoklad, že nebude trestnú vec posudzovať úplne nezávisle a

slobodne. ...

Krajský súd pri rozhodovaní o dôvodnosti sťažnosti obžalovaného vychádzal

z predloženého spisového materiálu a zistil, že okresný súd – samosudca JUDr. M. P. na

základe námietky zaujatosti vznesenej dňa 29. 3. 2012 obžalovaným rozhodol o svojom

nevylúčení vzhľadom na skutočnosť, že sa necíti byť zaujatým voči osobe obžalovaného,

nakoľko nemá žiadny pomer k prejednávanej veci, ani k osobe obžalovaného, ani pomer k

inému orgánu činnému v tomto konaní. ...

V tejto súvislosti (vo vzťahu k , pozn.) krajský súd

zvýrazňuje, že existencia nestrannosti musí byť objektívne odôvodnená a musí mať

konkrétny objektívny základ. Nestačí subjektívny pocit obžalovaného, že sudca okresného

súdu je voči nemu zaujatý. Vyslovovať pochybnosť o nezaujatosti sudcu v dôsledku

procesných úkonov, ktoré sudca vykonal v súlade s preto nie je

na mieste a spôsobuje obštrukcie a prieťahy v konaní. Prípadné nedostatky v postupe

konania má obžalovaný možnosť napadnúť uplatnením opravných prostriedkov.

K sťažnosti obžalovaného krajský súd uvádza, že namietané tvrdenia obžalovaného

vo vzťahu k zaujatosti sudcu JUDr. M. P. pokiaľ ide o vedenie konania a rozhodovanie

nepredstavujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho vylúčenie.“

Ústavný súd z obsahu napadnutého uznesenia zistil, že krajský súd sa vo svojom

uznesení, ktoré má povahu procesného rozhodnutia, námietkami sťažovateľa uvedenými

v jeho sťažnosti zaoberal, pričom síce stručne, ale jasne a dostatočne, zrozumiteľne a právne

vyargumentovaným spôsobom reagoval na námietky sťažovateľa a objasnil základ svojho

rozhodnutia poukazujúc na to, že tieto námietky nie sú odôvodnené a nezakladajú

relevantné dôvody na vyhovenie námietke zaujatosti sťažovateľa (,

).

Z ústavnoprávneho hľadiska v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu

(, ) preto niet žiadneho dôvodu na to, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Keďže namietané rozhodnutie

krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho

vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný

tieto postupy a hodnotenia nahrádzať a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho

názoru krajského súdu.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi uznesením (odôvodnením uznesenia) krajského súdu sp. zn. zo 4. júna

2012 a namietaným porušením základného práva podľa a práva

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto odmietol

sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2012