Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 436/2012
PDF · 139.9 KB
No categories available
IV. ÚS 436/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2012
predbežne prerokoval sťažnosť T. B., K., ktorou namietal porušenie základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 Tos 44/2012-101 zo 4. júna 2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2012
doručená sťažnosť T. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v
Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Tos 44/2012-101 zo 4. júna 2012.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:
„V zmysle vyššie citovaných článkov o ľudských právach ako aj čl. 48 ods. (2)
Ústavy SR týmto podávam sťažnosť voči Uzneseniu Krajského súdu V Košiciach zo dňa 6.
06. 2012 pod sp. zn. 8 Tos/44/2012-101 IČS 7211011018 a to z dôvodov nezákonnosti a
porušenia základných ľudských práv čl (8), čl (6) a práva na spravodlivý súd v zmysle čl. 48
(ods. 2) Ústavy SR (správne má byť označený čl. 46 ods. 1 ústavy, pozn.).
V uvedenom uznesení Krajský súd rozhodol, že zamieta žiadosť obžalovaného T. B. v
zmysle § 193 ods. 1 písm. c, a sudca Judr. M. P. nie je vylúčený s konania pod sp. zn. 7
T/73/2011 voči tomuto uzneseniu podávam sťažnosť a žiadam Ústavný súd o preskúmanie
zákonnosti v uvedenom konaní. ...
Na základe preukázaných objektívnych a nie subjektívnych skutočností podoprených
dôkazným bremenom žiadam teda Ústavný súd v zmysle práva na spravodlivý proces aby
uvedené konanie zrušil v plnom rozsahu ako zmätočné a nedôvodné, poprípade žiadam vec
odňať v zmysle § 23 ods. (1) a prideliť osobe na to zrelej a kompetentnej nezaujatej vo veci
a zodpovednej čo sa netýka p. M. P., ktorý viedol prípravne a odkazovacie konanie len na
základe ďalšej čiarky vo veci ukončených prípadov.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom
alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,
ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom,
porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne
nepripúšťajú (napr. III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).
Sťažovateľ podľa obsahu sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 8 Tos 44/2012-101 zo 4. júna 2012
a domáha sa jeho zrušenia z dôvodu straty dôvery v spravodlivé konanie pod vedením
označeného sudcu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo
o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu.
Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo
na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným a nezávislým súdom podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, podľa ktorého má každý právo na prejednanie veci nezávislým a nestranným
súdom.
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na nestranný
súd podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právo na prejednanie a rozhodnutie veci nezávislým
a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je v trestnom konaní garantované
prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania veci pre zaujatosť
v zmysle § 31 ods. 1 a § 32 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Obsahom základného práva nie je
však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j. samotného sudcu, ktorý podal
takýto návrh podľa § 31 Trestného poriadku, resp. účastníka súdneho konania, ktorý podal
návrh podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku) a vylúčiť sudcu z prejednávania
a rozhodovania vo veci. Obsahom základného práva je len povinnosť súdu prerokovať
každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia
veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom. Súčasťou označeného základného práva nie je však
povinnosť súdu uznať dôvody zaujatosti uvádzané sťažovateľom, resp. povinnosť vyhovieť
jeho návrhu.
Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu č. k. 8 Tos 44/2012-101 zo 4. júna
2012, ktorým tento súd v trestnej veci proti sťažovateľovi ako obžalovanému pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona podľa § 193 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku rozhodol o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II sp. zn. 7 T 73/2011 z 3. mája 2012. V rozhodnutí sa
predovšetkým uvádza:
„Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 7T/73/2011 zo dňa 3. 5. 2012 podľa § 31
ods. 1 s použitím § 32 ods. 3 Tr. por. rozhodol, že JUDr. M. P. nie je vylúčený
z vykonávania úkonov trestného konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod
sp. zn. 7 T 73/2011.
Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný sťažnosť z dôvodu, že podľa jeho názoru
sudca JUDr. M. P. sa v prípravnom konaní dopustil viacero závažných chýb a priestupkov,
nekonal v súčinnosti s orgánmi miestnej správy a orgánmi činnými v trestnom konaní.
JUDr. P. nie je neutrálny vo veci a to prejavením antipatie a pokrikom voči jeho osobe a
teda je dostatočný predpoklad, že nebude trestnú vec posudzovať úplne nezávisle a
slobodne. ...
Krajský súd pri rozhodovaní o dôvodnosti sťažnosti obžalovaného vychádzal
z predloženého spisového materiálu a zistil, že okresný súd – samosudca JUDr. M. P. na
základe námietky zaujatosti vznesenej dňa 29. 3. 2012 obžalovaným rozhodol o svojom
nevylúčení vzhľadom na skutočnosť, že sa necíti byť zaujatým voči osobe obžalovaného,
nakoľko nemá žiadny pomer k prejednávanej veci, ani k osobe obžalovaného, ani pomer k
inému orgánu činnému v tomto konaní. ...
V tejto súvislosti (vo vzťahu k § 31 ods. 1 Trestného poriadku, pozn.) krajský súd
zvýrazňuje, že existencia nestrannosti musí byť objektívne odôvodnená a musí mať
konkrétny objektívny základ. Nestačí subjektívny pocit obžalovaného, že sudca okresného
súdu je voči nemu zaujatý. Vyslovovať pochybnosť o nezaujatosti sudcu v dôsledku
procesných úkonov, ktoré sudca vykonal v súlade s Trestným poriadkom preto nie je
na mieste a spôsobuje obštrukcie a prieťahy v konaní. Prípadné nedostatky v postupe
konania má obžalovaný možnosť napadnúť uplatnením opravných prostriedkov.
K sťažnosti obžalovaného krajský súd uvádza, že namietané tvrdenia obžalovaného
vo vzťahu k zaujatosti sudcu JUDr. M. P. pokiaľ ide o vedenie konania a rozhodovanie
nepredstavujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho vylúčenie.“
Ústavný súd z obsahu napadnutého uznesenia zistil, že krajský súd sa vo svojom
uznesení, ktoré má povahu procesného rozhodnutia, námietkami sťažovateľa uvedenými
v jeho sťažnosti zaoberal, pričom síce stručne, ale jasne a dostatočne, zrozumiteľne a právne
vyargumentovaným spôsobom reagoval na námietky sťažovateľa a objasnil základ svojho
rozhodnutia poukazujúc na to, že tieto námietky nie sú odôvodnené a nezakladajú
relevantné dôvody na vyhovenie námietke zaujatosti sťažovateľa (IV. ÚS 112/05,
Z ústavnoprávneho hľadiska v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu
(I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) preto niet žiadneho dôvodu na to, aby sa spochybňovali závery
napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Keďže namietané rozhodnutie
krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho
vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný
tieto postupy a hodnotenia nahrádzať a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho
názoru krajského súdu.
Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti
medzi uznesením (odôvodnením uznesenia) krajského súdu sp. zn. 8 Tos/44/2012 zo 4. júna
2012 a namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto odmietol
sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. augusta 2012