Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 380/2012
PDF · 169.42 KB
No categories available
III. ÚS 380/2012
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2012
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka
v konaní o návrhu JUDr. K. B., N., zastúpeného advokátom Mgr. M. B., N., na preskúmanie
rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.
VP/05/12-K z 9. mája 2012 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií
sp. zn. VP/05/12-K z 9. mája 2012 z r u š u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. júla 2012
doručený návrh JUDr. K. B. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn.
VP/05/12-K z 9. mája 2012 (ďalej len „namietané rozhodnutie“). Návrh bol doplnený
podaním navrhovateľa doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2012.
Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že namietaným rozhodnutím výbor uložil
navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi a bývalému členovi Dozornej rady L. (ďalej
len „štátny podnik“), pokutu v sume 2 307 € za to, že nepodal po skončení verejnej funkcie
oznámenie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri
výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „ústavný zákon“).
Z verejnej funkcie bol podľa výboru navrhovateľ odvolaný k 27. októbru 2010
Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“). Uvedenú skutočnosť výbor eviduje na základe listu ministerstva
č. 133114/2010 z 22. novembra 2010. Navrhovateľ podal oznámenie až 7. februára 2012,
teda po zákonnej lehote ustanovenej ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že v minulosti bol síce členom dozornej rady
štátneho podniku, ale dosiaľ mu nebolo doručené odvolanie z funkcie člena dozornej rady,
výbor mu uložil sankciu bez zistenia skutočného stavu veci a namietané rozhodnutie
vychádza z fikcie, že k jeho odvolaniu došlo ešte 27. októbra 2010.
Ako dôkaz navrhuje „zabezpečiť z Ministerstva... doklad o tom, že navrhovateľ bol z
funkcie člena dozornej rady dňa 27. 10. 2010 odvolaný a že takýto doklad mu bol
doručený...“ a tiež „zabezpečiť list zo dňa 10. 3. 2011 adresovaný navrhovateľom do L... k
rukám generálneho riaditeľa... včítane príloh... Uvedeným dôkazom chce navrhovateľ
preukázať, že ešte v 10. 3. 2011 evidovali L. navrhovateľa ako člena dozornej rady.“.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiada, aby ústavný súd namietané
rozhodnutie výboru sp. zn. VP/05/12-K z 9. mája 2012 zrušil.
Ústavný súd predbežne prerokoval návrh navrhovateľa na neverejnom zasadnutí
senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže nezistil
dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, uznesením
č. k. III. ÚS 380/2012-12 z 23. augusta 2012 rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie.
Predseda výboru sa vyjadril podaním z 13. augusta 2012, ktoré doručil ústavnému
súdu spolu so spisovou dokumentáciou 15. augusta 2012. V tomto podaní sa okrem iného
uvádza: «Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia uvádza,
že rozhodnutie výboru vychádza z fikcie, že k jeho odvolaniu z verejnej funkcie došlo 27. 10.
2010.
Nevie, akým spôsobom ministerstvo rozhodnutie o jeho odvolaní doručovalo,
nakoľko on takéto rozhodnutie neobdržal a preto ani nevedel o svojej povinnosti podať
takéto oznámenie. Z vyššie uvedených dôvodov žiada rozhodnutie výboru zrušiť...
S zvedeným názorom ako účastník konania nesúhlasíme a tvrdíme, že Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol
na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:
1. Výbor eviduje ukončenie verejnej funkcie na základe listu ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 22. 11. 2010, v ktorom sa
uvádza, že verejný funkcionár bol z verejnej funkcie odvolaný 27. 10. 2010. Výbor
vychádzal pri evidencii verejných funkcionárov z údajov, ktoré pravidelne zasiela
zakladateľ obchodných spoločností alebo štátnych podnikov.
2. Výbor pri svojej činnosti vychádza z oznámení príslušných ministerstiev, ktoré
verejného funkcionára ustanovujú do verejnej funkcie ako aj ho odvolávajú. Výbor berie
uvedený fakt ako právnu skutočnosť, ktorá je rozhodujúca pre počítanie lehoty uvedenej v
čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Výbor nemá dôvod neveriť tejto právnej skutočnosti, pokiaľ
sa nepreukáže opak.
V danom prípade výbor viedol konanie a uložil pokutu ďalším členom dozornej rady
štátneho podniku L., JUDr. J. P., č. konania VP/06/12-K a JUDr. M. C., č. konania
VP/07/12-K, ktorí uvedenú skutočnosť nespochybnili a rozhodnutia výboru sú právoplatné.
Z tohto dôvodu sa domnievame, že ide o účelovú obranu, čo dokladuje i fakt uvedený vo
vyjadrení verejného funkcionára (predposledná veta „ukladanie sankcie za to, že niekto si
nesplní povinnosť o ktorej nevie, nie je správne“). Máme za to, že verejný funkcionár nie, že
nevedel o svojom odvolaní, ale nevedel o svojej povinnosti podať predmetné oznámenie. Z
tohto dôvodu si myslíme, že uloženie pokuty bolo dôvodné a oprávnené.
O tejto skutočnosti svedčí i vyjadrenie ministra pôdohospodárstva Slovenskej
republiky č. 1656/2012-KM zo dňa 3. augusta 2012 v ktorom sa uvádza, že JUDr. K. B. bol
skutočne odvolaný z verejnej funkcie dňa 27. októbra 2012, o čom svedčia aj priložené
doklady (príloha 1).
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd... napadnuté rozhodnutie
Výboru... č. VP/05/12-K z 9. mája 2012 s poukazom na § 73b zákona č. 38/1993 Z. z. v
znení neskorších predpisov potvrdil a nepriznal navrhovateľovi prípadnú náhradu trov
konania.»
II.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného
funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).
Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ
a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov.
Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa
pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1. Podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom
zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri
výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.
V opačnom prípade označené rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je na účely tohto ústavného
zákona každý, kto vykonáva verejnú funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8
a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala
verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa
skončenia výkonu verejnej funkcie.
Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo
dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať
písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok...
Článok 8 ods. 1 ústavného zákona ukladá verejným funkcionárom uvedeným v čl. 2
ods. 1, ak sú splnené ustanovené podmienky, aj určité povinnosti na obdobie jedného roka
od skončenia výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 tohto ústavného zákona, a to
povinnosť podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok..:
Podľa čl. 9 ods. 2 ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie, začne konanie
buď z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár
v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 tohto ústavného zákona uviedol neúplné alebo
nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo
obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo na základe riadne
odôvodneného podnetu, z ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára
sa týka a čo sa namieta.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár
nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom,
alebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje
výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v
rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom
prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh
na preskúmanie rozhodnutia výboru ústavnému súdu v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute
voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má
odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.
Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia
zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2
ústavného zákona.
Ústavný súd preskúmal návrh navrhovateľa a na základe predloženého spisového
materiálu a vyjadrení účastníkov konania dospel k záveru, že jeho návrh je opodstatnený.
Ústavný súd zistil, že navrhovateľ podal ústavnému súdu v zákonnej lehote návrh
na zrušenie rozhodnutia výboru, ktorým mu bola uložená pokuta ako verejnému
funkcionárovi a bývalému členovi dozornej rady štátneho podniku v sume 2 307 € za to,
že nepodal v lehote 30 dní od skončenia verejnej funkcie oznámenie podľa čl. 8 ods. 5
ústavného zákona.
Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že nevedel o tom, že z verejnej funkcie mal byť
odvolaný k 27. októbru 2010 ministerstvom, pretože mu toto rozhodnutie nebolo doteraz
doručené. Na podporu svojej argumentácie uvádza, že ešte viac ako 4 mesiace po jeho
údajnom odvolaní, t. j. 10. marca 2011, evidoval štátny podnik navrhovateľa ako člena
dozornej rady. Tieto námietky uviedol aj výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vo svojom
stanovisku pre účely konania vo veci ochrany verejného záujmu, ktorý však jeho obranu
neprijal a uviedol, že vyjadrenie verejného funkcionára má len vysvetľujúci charakter.
Výbor naopak navrhuje, aby ústavný súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, pretože
oznámenie z ministerstva z 22. novembra 2010 považoval za rozhodujúcu skutočnosť,
z ktorej vychádzal pri uložení pokuty, a tomuto oznámeniu nemal dôvod neveriť.
Ústavný súd z predložených príloh zistil, že ministerstvo listom č. 133114/2010-2010
z 22. novembra 2010 oznámilo ešte bývalej predsedníčke výboru „aktualizovaný zoznam
funkcií verejných funkcionárov v pôsobnosti ministerstva“ (teda aj štátneho podniku so
stavom k 20. novembru 2010), z ktorého vyplýva, že bol „JUDr. K. B. – člen DR od 01. 06.
2007 do 27. 10. 2007 (odvolaný)“.
Výbor v konaní zastával názor, že táto skutočnosť postačuje na to, aby mohol uložiť
pokutu navrhovateľovi, pretože nemal žiadny dôvod tejto informácii neveriť aj napriek
tomu, že navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že v konaní pred výborom výslovne
namietal, že v minulosti bol členom dozornej rady štátneho podniku, ale dosiaľ mu nebolo
doručené odvolanie z funkcie člena dozornej rady a výbor mu uložil sankciu bez zistenia
skutočného stavu veci, keďže namietané rozhodnutie vychádza z fikcie, že k jeho odvolaniu
došlo ešte 27. októbra 2010.
Ústavný súd po preskúmaní návrhu konštatuje, že v konaní vo veci ochrany
verejného záujmu si výbor dostatočne nepreveril argumenty navrhovateľa, ktorý namietal
právne významnú skutočnosť, že mu nebolo dosiaľ doručené rozhodnutie ministerstva
o odvolaní, a nepožiadal pred uložením pokuty o vyjadrenie k tejto veci ministerstvo a tiež
nezobral do úvahy prípadne informáciu o tom, z akého dôvodu mal ešte v marci 2011
navrhovateľa evidovať štátny podnik ako člena dozornej rady.
Ústavný súd zistil, že výbor v prvom prípade tak urobil až po doručení návrhu
ústavnému súdu, keď sa predseda výboru obrátil na ministra listom z 31. júla 2012, aby mu
zaslal podklad, ako došlo k odvolaniu navrhovateľa z funkcie člena dozornej rady štátneho
podniku. Ministerstvo v odpovedi (z 3. augusta 2012) uviedlo: „Dekrét o odvolaní bol p. B.
zaslaný doporučene s doručenkou 25. októbra 2010 na adresu trvalého bydliska. Zásielka
nebola prevzatá v odmernej lehote a 16. novembra 2010 bola vrátená späť neprevzatá.
Podľa Zákonníka práce účinky doručenia nastali a zásielka sa považuje za doručenú.“
Prílohou listu bola kópia doručenky, na ktorej je uvedený deň uloženia zásielky, a to
26. október 2010, bez podpisu adresáta, teda navrhovateľa.
Tieto skutočnosti teda dávajú za pravdu navrhovateľovi, že sa v tomto konaní riadne
nepreukázalo, kedy skutočne došlo k jeho odvolaniu z funkcie člena dozornej rady, a v tejto
súvislosti nemožno porovnávať s týmto prípadom iných členov dozornej rady, ktorí boli
riadne odvolaní z funkcie zakladateľom štátneho podniku, ako to uvádza výbor vo svojom
vyjadrení k návrhu.
Ústavný súd nemôže prijať ani vyjadrenie výboru, že „účinky doručenia nastali
v zmysle Zákonníka práce“, pretože v konaní nebolo preukázané, či navrhovateľ ako člen
dozornej rady štátneho podniku bol jeho zamestnancom, resp. či jeho právny vzťah
so zakladateľom sa riadil inou právnou úpravou (napr. na základe mandátnej zmluvy
a podobne). Tieto podklady výbor pri svojom rozhodovaní vôbec nemal k dispozícii
a rozhodol bez toho, aby si tieto údaje preveril na základe predloženej argumentácie
navrhovateľa. Výbor tiež pred uložením pokuty neoveril podstatnú okolnosť, či ministerstvo
ako zakladateľ štátneho podniku postupovalo naozaj v súlade s právnymi predpismi pri
doručovaní odvolacieho dekrétu a či skutočne naozaj nastali právne účinky jeho odvolania z
funkcie ešte k 27. októbru 2010, ale najmä neskúmal ani to, kedy sa vôbec sťažovateľ
dozvedel o svojom odvolaní z funkcie člena dozornej rady, aby mohol prípadne svoje
rozhodnutie založiť na iných zákonných dôvodoch.
Vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci ústavný súd konštatoval, že výbor
nedostatočne zistil skutočný stav veci, a preto namietané rozhodnutie výboru
sp. zn. VP/05/12-K z 9. mája 2012 podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde zrušil.
Vzhľadom na čl. 133 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého proti rozhodnutiu
ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu
uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2012