Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 380/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o návrhu JUDr. K. B., N., zastúpeného advokátom Mgr. M. B., N., na preskúmanie

rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.

VP/05/12-K z 9. mája 2012 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

sp. zn. VP/05/12-K z 9. mája 2012 z r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. júla 2012

doručený návrh JUDr. K. B. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn.

VP/05/12-K z 9. mája 2012 (ďalej len „namietané rozhodnutie“). Návrh bol doplnený

podaním navrhovateľa doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2012.

Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že namietaným rozhodnutím výbor uložil

navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi a bývalému členovi Dozornej rady L. (ďalej

len „štátny podnik“), pokutu v sume 2 307 € za to, že nepodal po skončení verejnej funkcie

oznámenie podľa ústavného o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného Z.

z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „ústavný zákon“).

Z verejnej funkcie bol podľa výboru navrhovateľ odvolaný k 27. októbru 2010

Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“). Uvedenú skutočnosť výbor eviduje na základe listu ministerstva

č. 133114/2010 z 22. novembra 2010. Navrhovateľ podal oznámenie až 7. februára 2012,

teda po zákonnej lehote ustanovenej ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že v minulosti bol síce členom dozornej rady

štátneho podniku, ale dosiaľ mu nebolo doručené odvolanie z funkcie člena dozornej rady,

výbor mu uložil sankciu bez zistenia skutočného stavu veci a namietané rozhodnutie

vychádza z fikcie, že k jeho odvolaniu došlo ešte 27. októbra 2010.

Ako dôkaz navrhuje „zabezpečiť z Ministerstva... doklad o tom, že navrhovateľ bol z

funkcie člena dozornej rady dňa 27. 10. 2010 odvolaný a že takýto doklad mu bol

doručený...“ a tiež „zabezpečiť list zo dňa 10. 3. 2011 adresovaný navrhovateľom do L... k

rukám generálneho riaditeľa... včítane príloh... Uvedeným dôkazom chce navrhovateľ

preukázať, že ešte v 10. 3. 2011 evidovali L. navrhovateľa ako člena dozornej rady.“.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiada, aby ústavný súd namietané

rozhodnutie výboru sp. zn. VP/05/12-K z 9. mája 2012 zrušil.

Ústavný súd predbežne prerokoval návrh navrhovateľa na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a keďže nezistil

dôvody na jeho odmietnutie podľa , uznesením

č. k. -12 z 23. augusta 2012 rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie.

Predseda výboru sa vyjadril podaním z 13. augusta 2012, ktoré doručil ústavnému

súdu spolu so spisovou dokumentáciou 15. augusta 2012. V tomto podaní sa okrem iného

uvádza: «Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia uvádza,

že rozhodnutie výboru vychádza z fikcie, že k jeho odvolaniu z verejnej funkcie došlo 27. 10.

2010.

Nevie, akým spôsobom ministerstvo rozhodnutie o jeho odvolaní doručovalo,

nakoľko on takéto rozhodnutie neobdržal a preto ani nevedel o svojej povinnosti podať

takéto oznámenie. Z vyššie uvedených dôvodov žiada rozhodnutie výboru zrušiť...

S zvedeným názorom ako účastník konania nesúhlasíme a tvrdíme, že Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol

na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:

1. Výbor eviduje ukončenie verejnej funkcie na základe listu ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 22. 11. 2010, v ktorom sa

uvádza, že verejný funkcionár bol z verejnej funkcie odvolaný 27. 10. 2010. Výbor

vychádzal pri evidencii verejných funkcionárov z údajov, ktoré pravidelne zasiela

zakladateľ obchodných spoločností alebo štátnych podnikov.

2. Výbor pri svojej činnosti vychádza z oznámení príslušných ministerstiev, ktoré

verejného funkcionára ustanovujú do verejnej funkcie ako aj ho odvolávajú. Výbor berie

uvedený fakt ako právnu skutočnosť, ktorá je rozhodujúca pre počítanie lehoty uvedenej v

čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Výbor nemá dôvod neveriť tejto právnej skutočnosti, pokiaľ

sa nepreukáže opak.

V danom prípade výbor viedol konanie a uložil pokutu ďalším členom dozornej rady

štátneho podniku L., JUDr. J. P., č. konania a JUDr. M. C., č. konania

VP/07/12-K, ktorí uvedenú skutočnosť nespochybnili a rozhodnutia výboru sú právoplatné.

Z tohto dôvodu sa domnievame, že ide o účelovú obranu, čo dokladuje i fakt uvedený vo

vyjadrení verejného funkcionára (predposledná veta „ukladanie sankcie za to, že niekto si

nesplní povinnosť o ktorej nevie, nie je správne“). Máme za to, že verejný funkcionár nie, že

nevedel o svojom odvolaní, ale nevedel o svojej povinnosti podať predmetné oznámenie. Z

tohto dôvodu si myslíme, že uloženie pokuty bolo dôvodné a oprávnené.

O tejto skutočnosti svedčí i vyjadrenie ministra pôdohospodárstva Slovenskej

republiky č. 1656/2012-KM zo dňa 3. augusta 2012 v ktorom sa uvádza, že JUDr. K. B. bol

skutočne odvolaný z verejnej funkcie dňa 27. októbra 2012, o čom svedčia aj priložené

doklady (príloha 1).

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd... napadnuté rozhodnutie

Výboru... č. VP/05/12-K z 9. mája 2012 s poukazom na v

znení neskorších predpisov potvrdil a nepriznal navrhovateľovi prípadnú náhradu trov

konania.»

II.

Podľa konanie sa začína na návrh verejného

funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa citovaného ustanovenia účastníkom konania je navrhovateľ

a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov.

Podľa o podaní návrhu platí . K návrhu sa

pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1. Podľa citovaného ustanovenia

o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom

zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade označené rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je na účely tohto ústavného

zákona každý, kto vykonáva verejnú funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8

a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala

verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa

skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo

dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať

písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok...

Článok 8 ods. 1 ústavného zákona ukladá verejným funkcionárom uvedeným v čl. 2

ods. 1, ak sú splnené ustanovené podmienky, aj určité povinnosti na obdobie jedného roka

od skončenia výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 tohto ústavného zákona, a to

povinnosť podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok..:

Podľa čl. 9 ods. 2 ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie, začne konanie

buď z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár

v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 tohto ústavného zákona uviedol neúplné alebo

nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo

obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo na základe riadne

odôvodneného podnetu, z ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára

sa týka a čo sa namieta.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár

nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom,

alebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje

výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v

rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom

prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh

na preskúmanie rozhodnutia výboru ústavnému súdu v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute

voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má

odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia

zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2

ústavného zákona.

Ústavný súd preskúmal návrh navrhovateľa a na základe predloženého spisového

materiálu a vyjadrení účastníkov konania dospel k záveru, že jeho návrh je opodstatnený.

Ústavný súd zistil, že navrhovateľ podal ústavnému súdu v zákonnej lehote návrh

na zrušenie rozhodnutia výboru, ktorým mu bola uložená pokuta ako verejnému

funkcionárovi a bývalému členovi dozornej rady štátneho podniku v sume 2 307 € za to,

že nepodal v lehote 30 dní od skončenia verejnej funkcie oznámenie podľa čl. 8 ods. 5

ústavného zákona.

Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že nevedel o tom, že z verejnej funkcie mal byť

odvolaný k 27. októbru 2010 ministerstvom, pretože mu toto rozhodnutie nebolo doteraz

doručené. Na podporu svojej argumentácie uvádza, že ešte viac ako 4 mesiace po jeho

údajnom odvolaní, t. j. 10. marca 2011, evidoval štátny podnik navrhovateľa ako člena

dozornej rady. Tieto námietky uviedol aj výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vo svojom

stanovisku pre účely konania vo veci ochrany verejného záujmu, ktorý však jeho obranu

neprijal a uviedol, že vyjadrenie verejného funkcionára má len vysvetľujúci charakter.

Výbor naopak navrhuje, aby ústavný súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, pretože

oznámenie z ministerstva z 22. novembra 2010 považoval za rozhodujúcu skutočnosť,

z ktorej vychádzal pri uložení pokuty, a tomuto oznámeniu nemal dôvod neveriť.

Ústavný súd z predložených príloh zistil, že ministerstvo listom č. 133114/2010-2010

z 22. novembra 2010 oznámilo ešte bývalej predsedníčke výboru „aktualizovaný zoznam

funkcií verejných funkcionárov v pôsobnosti ministerstva“ (teda aj štátneho podniku so

stavom k 20. novembru 2010), z ktorého vyplýva, že bol „JUDr. K. B. – člen DR od 01. 06.

2007 do 27. 10. 2007 (odvolaný)“.

Výbor v konaní zastával názor, že táto skutočnosť postačuje na to, aby mohol uložiť

pokutu navrhovateľovi, pretože nemal žiadny dôvod tejto informácii neveriť aj napriek

tomu, že navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že v konaní pred výborom výslovne

namietal, že v minulosti bol členom dozornej rady štátneho podniku, ale dosiaľ mu nebolo

doručené odvolanie z funkcie člena dozornej rady a výbor mu uložil sankciu bez zistenia

skutočného stavu veci, keďže namietané rozhodnutie vychádza z fikcie, že k jeho odvolaniu

došlo ešte 27. októbra 2010.

Ústavný súd po preskúmaní návrhu konštatuje, že v konaní vo veci ochrany

verejného záujmu si výbor dostatočne nepreveril argumenty navrhovateľa, ktorý namietal

právne významnú skutočnosť, že mu nebolo dosiaľ doručené rozhodnutie ministerstva

o odvolaní, a nepožiadal pred uložením pokuty o vyjadrenie k tejto veci ministerstvo a tiež

nezobral do úvahy prípadne informáciu o tom, z akého dôvodu mal ešte v marci 2011

navrhovateľa evidovať štátny podnik ako člena dozornej rady.

Ústavný súd zistil, že výbor v prvom prípade tak urobil až po doručení návrhu

ústavnému súdu, keď sa predseda výboru obrátil na ministra listom z 31. júla 2012, aby mu

zaslal podklad, ako došlo k odvolaniu navrhovateľa z funkcie člena dozornej rady štátneho

podniku. Ministerstvo v odpovedi (z 3. augusta 2012) uviedlo: „Dekrét o odvolaní bol p. B.

zaslaný doporučene s doručenkou 25. októbra 2010 na adresu trvalého bydliska. Zásielka

nebola prevzatá v odmernej lehote a 16. novembra 2010 bola vrátená späť neprevzatá.

Podľa účinky doručenia nastali a zásielka sa považuje za doručenú.“

Prílohou listu bola kópia doručenky, na ktorej je uvedený deň uloženia zásielky, a to

26. október 2010, bez podpisu adresáta, teda navrhovateľa.

Tieto skutočnosti teda dávajú za pravdu navrhovateľovi, že sa v tomto konaní riadne

nepreukázalo, kedy skutočne došlo k jeho odvolaniu z funkcie člena dozornej rady, a v tejto

súvislosti nemožno porovnávať s týmto prípadom iných členov dozornej rady, ktorí boli

riadne odvolaní z funkcie zakladateľom štátneho podniku, ako to uvádza výbor vo svojom

vyjadrení k návrhu.

Ústavný súd nemôže prijať ani vyjadrenie výboru, že „účinky doručenia nastali

v zmysle “, pretože v konaní nebolo preukázané, či navrhovateľ ako člen

dozornej rady štátneho podniku bol jeho zamestnancom, resp. či jeho právny vzťah

so zakladateľom sa riadil inou právnou úpravou (napr. na základe mandátnej zmluvy

a podobne). Tieto podklady výbor pri svojom rozhodovaní vôbec nemal k dispozícii

a rozhodol bez toho, aby si tieto údaje preveril na základe predloženej argumentácie

navrhovateľa. Výbor tiež pred uložením pokuty neoveril podstatnú okolnosť, či ministerstvo

ako zakladateľ štátneho podniku postupovalo naozaj v súlade s právnymi predpismi pri

doručovaní odvolacieho dekrétu a či skutočne naozaj nastali právne účinky jeho odvolania z

funkcie ešte k 27. októbru 2010, ale najmä neskúmal ani to, kedy sa vôbec sťažovateľ

dozvedel o svojom odvolaní z funkcie člena dozornej rady, aby mohol prípadne svoje

rozhodnutie založiť na iných zákonných dôvodoch.

Vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci ústavný súd konštatoval, že výbor

nedostatočne zistil skutočný stav veci, a preto namietané rozhodnutie výboru

sp. zn. VP/05/12-K z 9. mája 2012 podľa zrušil.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu

ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu

uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012