Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 419/2012
PDF · 135.27 KB
No categories available
III. ÚS 419/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o., B., zastúpenej
spoločnosťou R., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát JUDr. R. L., vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Obdo 1/2012 z 29. apríla 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2012
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 13 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 5 M Obdo 1/2012 z 29. apríla 2012 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“).
Po obsiahlom opísaní skutkového a právneho stavu sťažovateľka v sťažnosti navrhla,
aby ústavný súd vyniesol tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 46
ods. 1 a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a právo sťažovateľa vyplývajúce z čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odmietnutím mimoriadneho
dovolania zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v konaní č. 5 M Obdo 1/2012 zo dňa 29. apríla 2012, a vracia vec
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi sumu 1.000,- €
ako primerané finančné zadosťučinenie, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa, vedený v Tatra banka, akciová spoločnosť,
č. ú. 2620735648/1100.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania
vo výške 238,22 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho
zástupcu...“
Sťažnosť zo 16. júla 2012 obsahuje v úvode údaje o sťažovateľke, a tá je zastúpená
spoločnosťou L., s. r. o., B., v mene ktorej koná JUDr. R. L., ktorý sťažnosť podpísal a pod
jeho podpisom je uvedené:
„S., s. r. o.
zast. JUDr. R. L., advokát
na základe plnej moci“.
Z obsahu k sťažnosti priloženého a sťažovateľkou podpísaného „plnomocenstva“
z 27. júna 2011 vyplýva, že sťažovateľka splnomocnila spoločnosť R., s. r. o., B., zastúpenú
JUDr. R. L. „na zastupovanie vo všetkých úkonoch týkajúcich sa práv a povinností vo veci
úhrady nájomného a jeho príslušenstva proti J. B... Z... (platobné rozkazy vydané Okresným
súdom Bratislava III v konaniach č. 33 Rob/1308/2010 dňa 18. 2. 2011 a 33 Rob/600/2010
dňa 17. 9. 2010), vrátane konaní v exekučných konaniach...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti konštatuje, že sťažnosť napriek tomu,
že sťažovateľka je zastúpená advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom
súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný
návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje aj na sťažnosť
podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
Z už uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí
spĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu. Až
na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom
na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred
ústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je základným procesným prameňom práva
ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Citované zákonné ustanovenie procesného
poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis) vymedzuje
nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ktoré musia
byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť (obdobne napr.
Ústavný súd zistil, že predložená sťažnosť neobsahuje zákonom o ústavnom súde
predpísané náležitosti, pretože v úvode sťažnosti je sťažovateľka zastúpená spoločnosťou
L., s. r. o, B., a splnomocnenie na jej zastupovanie je určené pre spoločnosť R., s. r. o., B.
Tento rozpor nie je ústavný súd povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Navyše,
splnomocnenie pre advokáta neobsahuje skutočnosť, že sa udeľuje v konaní pred ústavným
súdom. Uvedená skutočnosť je podstatnou náležitosťou podľa § 20 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Keďže nie je splnená zákonná podmienka, ktorá vyplýva z už citovaného
ustanovenia § 20 ods. 1 poslednej vety a ods. 2 zákona o ústavnom súde, a návrh nemá
všetky zákonom ustanovené náležitosti (podpísanie návrhu na to určenou osobou takouto
náležitosťou nepochybne je, ale nie v mene dvoch rôznych spoločností, pozn.), nie je teda
spôsobilý ani vyvolať začatie konania. Ústavný súd má právo taký návrh odmietnuť bez
toho, aby sa zaoberal námietkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti. Uvedený záver
vyplýva zo stabilnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/08,
III. ÚS 357/2010, I. ÚS 162/2010).
Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:
„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj
v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.
bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľky konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti predpísané zákonom o ústavnom
súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2012