Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 357/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej

JUDr. B. F., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ako aj porušenia a

čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 25. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenia čl. 12 ods. 2

a dohovoru a práva podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 25. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) vydaným vyšším súdnym

úradníkom.

2. Napadnutým uznesením okresný súd vylúčil vo veci konajúceho súdneho

exekútora JUDr. R. K. (ďalej len ,,súdny exekútor“) z vykonávania exekúcie v označenom

konaní okresného súdu z dôvodu, že bol pred vymenovaním do funkcie súdneho exekútora

zamestnancom sťažovateľky ako účastníčky exekučného konania (v danom prípade

oprávnenej), čo podľa názoru okresného súdu zakladá dôvod na jeho vylúčenie.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza:

«Sťažovateľ je právnická osoba - obchodná spoločnosť... Sťažovateľ pôsobí pri

výkone svojej prevažujúcej podnikateľskej činnosti na trhu krátkodobých úverov do 3.500

EUR s dobou splatnosti 1 mesiac až 12 mesiacov. Sťažovateľ poskytuje úvery fyzickým

osobám a živnostníkom vo všetkých regiónoch Slovenska prostredníctvom zmluvnej siete

pracovníkov obchodnej služby a siete kontaktných miest. Keďže jedným z legálne uznaných

predmetov podnikania spoločnosti P., s. r. o. je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, nie

je prekvapujúce, že sa často krát pri neplnení zmluvných záväzkov svojich klientov

(príjemcov pôžičiek) dostáva do pozície veriteľa, ktorý je nútený domáhať sa úhrady

pohľadávok prostredníctvom súdneho konania a následne pri nerešpektovaní súdnych

rozhodnutí dlžníkmi, prostredníctvom exekučného konania. ...

Sťažovateľ v záujme vymoženia jednej zo svojich finančných pohľadávok, ktorá

vznikla na základe poskytnutej pôžičky fyzickej osobe... (ďalej aj „Povinný“) a ktorej

pravosť čo do dôvodu a výšky bola autoritatívne deklarovaná rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti S., a. s. (rozsudok je detailne špecifikovaný v uznesení

Okresného súdu... ktorým došlo k nelegitímnym a nelegálnym zásahom do základných práv

sťažovateľa, pričom tento rozsudok je sťažovateľ pripravený predložiť súdu ak to bude

podľa súdu potrebné) podala formou zápisnice súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. podľa ust.

§ 38 a nasl. Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie (návrh bol nepochybne

podaný, ako to vyplýva z napadnutého uznesenia okresného súdu).

Podľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor viazaný návrhom na vykonanie

exekúcie... požiadal Okresný súd .., ktorý je vo veci podľa ust. § 45 Exekučného poriadku

miestne a vecne príslušným exekučným súdom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd ... poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie...

Okresný súd ...uznesením... (ďalej aj „Uznesenie“ alebo „napadnuté uznesenie“) ex

offo rozhodol o vylúčení sťažovateľa z vykonávania exekúcie. Práve označené uznesenie

a postup všeobecného súdu, ktorý viedol k jeho vydaniu, sťažovateľ napáda z hľadiska

porušenia jeho základných, nižšie definovaných, práv. ...

Sťažovateľ tvrdí, že Okresný súd ... svojím postupom v konaní... a rozhodnutím –

Uznesením... , ktoré bolo logickým následkom tohto konania, porušil jeho základné práva,

konkrétne:

A. právo na súdnu ochranu zaručené (ďalej

aj „Ústava SR“);

B. právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“);

C. právo vlastniť majetok zaručené ;

D. právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;

E. všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený ;

F. zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru. ...

Sťažovateľ je právnickou osobou, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, ako aj

iným zásahom sa porušili jej základné práva, pričom o ochrane týchto základných práv

rozhoduje ústavný súd a to pri dodržaní zásady subsidiarity, pretože sťažovateľ nemá

k dispozícii iné opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré by mu zákon

na ochranu jeho základných práv účinne poskytoval.

Sťažovateľ tvrdí, že právoplatným uznesením Okresného súdu ... ako aj jeho

postupom v exekučnom konaní sa porušili jeho základné práva, pričom právny poriadok

Slovenskej republiky neponúka sťažovateľovi žiadne ďalšie účinné nástroje ochrany, ktoré

by vyvolali reparačné, reštitučné alebo satisfakčné účinky.»

V súvislosti s vylúčením súdneho exekútora z exekúcie v označenom exekučnom

konaní sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „Napadnuté uznesenie Okresného súdu ...

veľmi významnou mierou ovplyvnilo faktické a právne postavenie sťažovateľa a to najmä

v spojitosti s výkonom exekúcie... Tvrdíme, že postup všeobecného súdu v konaní... ako aj

samotné rozhodnutie tohto súdu, nelegitímne a nelegálne limitovali práva sťažovateľa,

najmä jeho právo na súdnu ochranu zaručené a právo na spravodlivý

súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru a to v takej miere, že je to v právnom štáte

neprípustné. Je tomu tak preto, že všeobecný súd:

a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa

13. 04. 2011, sp. zn.: -37;

b) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom a

legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny

priebeh exekúcie;

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ; rozhodol s konečnou

platnosťou (podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu všeobecného

súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný prostriedok) o právnom

postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne účinky do budúcnosti

a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej pohľadávky výkonom

exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom - JUDr. R. K.“.

Sťažovateľka namieta tiež porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu, pretože „Všeobecný súd svojím

rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad spravodlivého

súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom, ktorý je

nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1. Napadnutým

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku sťažovateľa

existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu majetku

sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.

Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č. 20 ods. 1 SR a článku č. 1 Protokolu č. 1

majetok chránený Dohovorom, o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím

všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.

Sťažovateľka namieta aj porušenie a dohovoru tvrdiac, že

,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal

v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané

odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd rozhodoval

o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným exekútorom a toto rozhodnutie

výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako povinný.

Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli

objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie

so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením oprávneného),

pretože takýto dôvod je priamo SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod

zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uvádza, že „vzhľadom k skutočnosti, že

Exekučný poriadok nepripúšťa, aby sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu

Okresného súdu ... odvolanie alebo iný účinný opravný prostriedok, je splnená formálna

podmienka upravená ust. “.

V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie ňou

označených práv, napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie

a priznal jej finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Sťažovateľka napriek uvedeným tvrdeniam a v súlade s poučením v napadnutom

uznesení o možnosti podať opravný prostriedok podala proti nemu odvolanie, o ktorom

v čase predbežného prerokovania sťažnosti nebolo podľa zistenia ústavného súdu

rozhodnuté.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 12

ods. 2 , a dohovoru, ako aj dodatkového protokolu postupom

a rozhodnutím okresného súdu, ktorými vylúčil súdneho exekútora z vykonávania exekúcie.

10. Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti

konať a rozhodnúť.

11. Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc

ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne,

teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

12. Podľa (ďalej len „OSP“) proti

rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.

Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ,

môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie

súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie

odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje

proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon

odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.

13. S poukazom na to ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mala v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu svojich práv,

ktoré mali byť napadnutým uznesením okresného súdu a postupom predchádzajúcim jeho

vydaniu podľa jej názoru porušené, pričom tento opravný prostriedok v danej veci

v zákonnej lehote využila. Oprávnenie sudcu v odvolacom konaní rozhodnúť o namietanom

postupe a napadnutom uznesení okresného súdu vylučuje v tejto veci právomoc ústavného

súdu, ktorý by ju mohol uplatniť iba vtedy, ak by už sťažovateľka nemala inú ústavnú

a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

14. Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľky pred rozhodnutím

sudcu o podanom odvolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania všeobecných

súdov. V prípade, že by ústavný súd čakal na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky proti

napadnutému uzneseniu, mohlo by to viesť jednak k predĺženiu konania a navádzalo by to

potenciálnych sťažovateľov na obdobný postup, aký zvolila v okolnostiach daného prípadu

sťažovateľka, t. j. na paralelné podávanie sťažností ústavnému súdu zároveň s podaním

riadneho opravného prostriedku, čo vzhľadom na poslednú vetu

a s ním súvisiacu konštantnú judikatúru ústavného súdu, ako aj vzhľadom na dikciu § 374

ods. 4 nie je opodstatnené.

15. K uvedenému je potrebné dodať, že v prípade rozhodovania o vylúčení súdneho

exekútora z exekúcie ide o rozhodnutie, proti ktorému by odvolanie nebolo prípustné, ak by

ho vydal sudca, t. j. v zmysle ustanovenia dochádza bez potreby

akéhokoľvek rozhodnutia k zrušeniu rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Z tohto

pohľadu by bolo možné sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti pre

napadnutie zrušeného (právne neexistujúceho) rozhodnutia.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2012