Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 14/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 19. septembra

2012 predbežne prerokoval návrh verejného ochrancu práv na začatie konania o súlade § 19

ods. 3 a o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov s a s

a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 125 písm. a)

a takto

rozhodol:

Konanie o návrhu verejného ochrancu práv z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. marca

2012 doručené podanie verejného ochrancu práv, doc. JUDr. Pavla Kandráča, CSc.,

Nevädzová 5, Bratislava (ďalej len „navrhovateľ“), v ktorom žiadal, aby ústavný súd

preskúmal súlad ustanovení a o azyle

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o azyle“) s (ďalej len „“) a s a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) podľa

) .

Navrhovateľ vo svojom návrhu upriamil pozornosť na znenie § 19 ods. 1 písm. i)

zákona o azyle, podľa ktorého Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) konanie zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa

žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje

sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne

nezmenil. V nadväznosti na to citoval navrhovateľ znenie napadnutého § 19 ods. 3 zákona

o azyle, podľa ktorého proti rozhodnutiu o zastavení konania možno podať rozklad

na ministerstvo do 7 dní odo dňa doručenia rozhodnutia okrem rozhodnutia podľa odseku 1

písm. i), proti ktorému možno podať rozklad do 20 dní odo dňa jeho doručenia; rozklad

však nemožno podať proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. c) až e), pričom rozklad proti

rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. i) nemá odkladný účinok.

Navrhovateľ poukázal na vymedzenie pôsobnosti v azylovom konaní, kde v prvom

stupni rozhoduje Migračný úrad ministerstva a druhostupňovým správnym orgánom

rozhodujúcim o rozklade je ministerstvo, ktorého rozhodnutie je možné napadnúť žalobou

v správnom súdnictve podľa ustanovení až Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“ ).

Navrhovateľ po citácii § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 a 2 zákona o azyle vymedzujúcich

dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej a ako zjavne

neopodstatnenej poukázal na ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o azyle, podľa ktorého proti

rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako

zjavne neopodstatnená, možno podať opravný prostriedok na súd do 20 dní od jeho

doručenia, pričom podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok, ak súd

nerozhodne inak ( , podľa ktorého môže súd na návrh odložiť vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia). Navrhovateľ v kontexte označených ustanovení zdôraznil, že po

zamietnutí žiadosti o azyl z dôvodu jej neprípustnosti alebo z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti ministerstvom v prvom stupni podanie opravného prostriedku

príslušnému súdu nemá automatický odkladný účinok, a preto vykonateľnosť nastáva bez

ohľadu na použitie opravného prostriedku. Navrhovateľ na tomto mieste argumentoval, že

súdy síce môžu odkladný účinok opravnému prostriedku priznať, no judikatúra Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) podľa vyjadrenia sťažovateľa požaduje

automatický odkladný účinok, aby rozhodovanie o odkladnom účinku nebolo ponechané na

ľubovôľu súdov, čo však dotknutá právna úprava negarantuje.

Ďalej navrhovateľ argumentoval, že cudzinci, ktorí požiadali o azyl a ich konanie

o azyle bolo zastavené, prípadne ich žiadosť zamietnutá, čelia následne vyhosteniu z územia

Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), pretože obyčajne ich pobyt na území SR nie je

oprávnený (nevedia preukázať oprávnenosť pobytu predložením cestovného dokladu alebo

dokladu o pobyte) a jedným z dôvodov na administratívne vyhostenie štátneho príslušníka

tretej krajiny podľa ustanovenia o pobyte cudzincov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) je totiž

skutočnosť neoprávneného pobytu na území SR.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa vyhostenie žiadateľa o azyl zmluvným štátom

dohovoru môže nastoliť otázky vo vzťahu k obsahu čl. 3 dohovoru a založiť jeho

zodpovednosť, ak existujú vážne a preukázané dôvody vedúce k presvedčeniu, že daná

osoba je vystavená v krajine návratu reálnemu riziku mučenia, neľudského a ponižujúceho

zaobchádzania, pričom v takomto prípade čl. 3 dohovoru ukladá zmluvnému štátu

povinnosť nevyhostiť takúto osobu z krajiny. Obsah čl. 13 dohovoru podľa navrhovateľa

smeruje k založeniu vnútroštátneho kontrolného mechanizmu určeného na nápravu

porušenia práv garantovaných dohovorom a zaručuje všeobecné právo na účinný opravný

prostriedok pred vnútroštátnym orgánom každému, kto sa dovoláva práv a slobôd

poskytovaných dohovorom. V nadväznosti na to navrhovateľ poukázal na judikatúru ESĽP,

podľa ktorej „v prípade extradície alebo vyhostenia a tvrdenia týkajúceho sa čl. 3

Dohovoru pojem účinného prostriedku nápravy podľa čl. 13 s ohľadom na nezvratnú

povahu ujmy, ktorá môže nastať, ak sa naplní tvrdené riziko mučenia alebo zlého

zaobchádzania, a s prihliadnutí k významu, ktorý Súd článku 3 pripisuje, vyžaduje (i)

starostlivé a dôkladné skúmanie tvrdenia o existencii podstatných dôvodov domnievať sa, že

existuje skutočné riziko zaobchádzania rozporného s článkom 3 v prípade vyhostenia

sťažovateľa do krajiny určenia, a (ii) automaticky odkladný účinok prostriedku nápravy“.

Opierajúc sa o odôvodnenie návrhu žiadal navrhovateľ, aby ústavný súd po prijatí

jeho návrhu na ďalšie konanie prijal nález, v ktorom by konštatoval nesúlad ustanovení § 19

ods. 3 a zákona o azyle s obsahom , ako aj s obsahom

a čl. 13 dohovoru.

Navrhovateľ súčasne navrhoval s odkazom na ustanovenie § 38 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), aby ústavný súd rozhodol o pozastavení

účinnosti namietaných ustanovení zákona o azyle dôvodiac ohrozením základného práva

podľa a práv podľa a dohovoru u cudzincov, ktorí v rámci

dostupných opravných prostriedkov využijú možnosť preskúmať rozhodnutie o neudelení

azylu v správnom súdnictve, a napriek tomu budú vyhostení z územia SR bez posúdenia ich

námietok, že s nimi bude zle zaobchádzané v krajine pôvodu, nezávislým orgánom.

Verejný ochranca práv, JUDr. Jana Dubovcová, svojím podaním z 23. júla 2012

doručeným ústavnému súdu 26. júla 2012 vzala predmetný návrh v celom rozsahu späť.

Podľa pokiaľ tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

alebo .

„S výnimkou konania o ústavnej sťažnosti podľa pre všetky ďalšie

konania pred ústavným súdom sa pre späťvzatie návrhu použijú primerane ustanovenia

“ ().

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho

začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Na základe týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2012