Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 451/2012
PDF · 150.26 KB
No categories available
III. ÚS 451/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. M. a I. M., P., zastúpených advokátom JUDr. T. K.,
P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/39/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. K. M. a I. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2012
doručená sťažnosť Ing. K. M. a I. M., P. (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie
ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/39/2010.
Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovatelia boli na strane odporcov
účastníkmi konania o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, ktoré začalo návrhom
podaným na Okresnom súde Prešov 13. marca 2009. Okresný súd Prešov rozhodol vo veci
platobným rozkazom č. k. 13 Ro 32/2009-22 z 12. júna 2009. Proti tomuto platobnému
rozkazu podali sťažovatelia včas odôvodnený odpor. Pred prvým pojednávaním navrhovateľ
návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov 23. septembra 2009 zobral svoj návrh v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, pretože sa zistilo, že pohľadávka vznikla inému
dlžníkovi a sťažovatelia ako odporcovia nie sú pasívne legitimovaní. Následne Okresný súd
Prešov postúpil vec 2. marca 2010 Okresnému súdu Piešťany.
Podľa sťažovateľov súd v predmetnej právnej veci riadne nekonal, preto 9. mája
2012 podali okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
Okresný súd uznesením č. k. 9 C 39/2010-62 zo 16. mája 2012 konanie zastavil a tiež
rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi s tým, že o náhrade trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením.
Advokátovi sťažovateľov bolo 7. júna 2012 doručené upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti, v ktorom predsedníčka okresného súdu uviedla:
„V nadväznosti na Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C/39/2010, doručenej tunajšiemu súdu dňa 09. 05. 2012 Vám oznamujem, že v rámci
svojej pôsobnosti som túto prešetrila a zistila som, že uznesením súdu z 16. 05. 2012 bolo
konanie vo veci zastavené, s tým, že o náhrade t rov konania súd rozhodne samostatným
uznesením. Zároveň súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 60,37 eur
navrhovateľovi. Po právoplatnosti uznesenia bude spis bezodkladne predložený vyššej
súdnej úradníčke za účelom rozhodnutia o náhrade trov konania.
Týmto považujem Vašu sťažnosť za vybavenú a za vzniknutý nedostatok sa Vám
ospravedlňujem.“
Sťažovatelia k opodstatnenosti svojej sťažnosti uvádzajú aj tieto argumenty:
„Tým, že Okresný súd Piešťany vo veci riadne nekonal, sťažovatelia stratili možnosť
dosiahnuť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vo veci v primeranom čase. Až na
základe našej sťažnosti vydal OS PN Uznesenie zo dňa 16. 05. 2012, v ktorom konanie
zastavil, rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi a rozhodol, že o
náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením. OS PN tak až na základe našej
sťažnosti vykonal dňa 16. 05. 2012 prvý úkon odo dňa pridelenia spisu tomuto súdu, t. j.
odo dňa 17. 03. 2010, pričom vydané uznesenie považujeme za alibistické, nakoľko OS PN
predmetným uznesením spôsobil ďalšie prieťahy v konaní, nakoľko nerozhodol o povinnosti
nahradiť trovy konania, pričom trovy konania na strane odporcu (sťažovateľov) boli
vyčíslené v podanom odpore zo dňa 23. 09. 2009. Podľa platných právnych predpisov
o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetné
konanie nie je zložitý spor, nemá viacero účastníkov, ani v ňom nie je uplatňovaný väčší
počet nárokov, preto OS PN mal o trovách konania rozhodnúť v uznesení, ktorým konanie
zastavil, t. j. v Uznesené zo dňa 16. 05. 2012.
Z opísaného postupu Okresného súdu Piešťany v tomto konaní je podľa nášho
názoru jednoznačne preukázané, že Okresný súd Piešťany v predmetnej právnej veci riadne
nekonal, nakoľko v istom časovom úseku nekonal vôbec, a po podaní sťažnosti konal
neefektívne, prieťahy v konaní boli spôsobené len na strane OS Piešťany, ktorý za dva roky
právoplatne nerozhodol o späťvzatí návrhu navrhovateľom v právnej veci sp. zn.
13 Ro/32/09.
Tým, že Okresný súd Piešťany vo veci riadne nekonal, sťažovatelia stratili možnosť
dosiahnuť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vo veci v primeranom čase. Sťažovatelia
si po celý ich život riadne plnia všetky povinnosti, nikdy neboli účastníkmi súdneho sporu
na strane žalovaných, čo spôsobilo viaceré následky vrátane frustrácií, za čo sťažovatelia
žiadajú priznať primerané zadosťučinenie vo výške 2.000,- EUR spoločne pre oboch
sťažovateľov, nakoľko dlhodobú nečinnosť súdov sťažovatelia vnímajú ako veľkú krivdu
znemožňujúcu a odďaľujúcu spravodlivé rozhodnutie vo veci, pričom konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nepovažujú za dostatočné zadosťučinenie.“
Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti
vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa Ing. K. M., rod. B., P., a I. M., rod. M., P., na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod spisovou značkou 9 C/39/2010
porušené bolo.
2. Ing. K. M., P., a I. M., P., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie za
nemajetkovú ujmu vo výške 2.000,- EUR pre oboch sťažovateľov spoločne, ktoré im je
Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľov,
advokátovi JUDr. T. K. trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 323,52 EUR (úkony 2 x
127,17 EUR + 50,87 EUR /20 % DPH/ + režijný paušál 2 x 7,63 EUR + 3,05 EUR /20 %
DPH/) za oboch sťažovateľov (50 % za jedného sťažovateľa x 2 počet sťažovateľov).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného
súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Podstatou námietok sťažovateľov sú tvrdenia o porušení ich práva na súdne konanie
bez prieťahov nečinnosťou okresného súdu v konaní sp. zn. 9 C/39/2010.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú
preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv
ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05). Ústavný súd preto poskytuje
ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase,
keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02,
I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh, najmä kópie uznesenia okresného súdu
o zastavení konania a upovedomení predsedníčky okresného súdu o spôsobe vybavenia
sťažnosti vyplýva, že v čase podania predmetnej ústavnej sťažnosti okresný súd vo veci už
rozhodol uznesením o zastavení konania.
Sťažovatelia sa na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou v čase, keď konanie
o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný
súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vo svojej sťažnosti sťažovatelia zvlášť namietajú skutočnosť, že okresný súd
nerozhodol o trovách konania napriek tomu, že o nich mal rozhodnúť v uznesení, ktorým
zastavil konanie, keďže boli už sťažovateľmi vyčíslené v podanom odpore voči platobnému
rozkazu. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovatelia mali možnosť domáhať sa účinnej
ochrany svojho práva včasným uplatnením sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
okresného súdu v období po postúpení veci okresnému súdu, a nie až podaním sťažnosti
ústavnému súdu tesne pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je konanie
zastavené.
Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu ústavný súd konštatuje, že aj keď
napadnuté konanie vo veci sťažovateľov nebolo úplne bez prieťahov, ich intenzita
nedosiahla taký stupeň, že by došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného
Ústavný súd nezistil pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti žiadne
skutočnosti nasvedčujúce priamu súvislosť medzi rozhodnutím krajského súdu
a sťažovateľmi označeným základným právom, a preto ich sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2012