Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 451/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. M. a I. M., P., zastúpených advokátom JUDr. T. K.,

P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. K. M. a I. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2012

doručená sťažnosť Ing. K. M. a I. M., P. (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Piešťany

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovatelia boli na strane odporcov

účastníkmi konania o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, ktoré začalo návrhom

podaným na Okresnom súde Prešov 13. marca 2009. Okresný súd Prešov rozhodol vo veci

platobným rozkazom č. k. -22 z 12. júna 2009. Proti tomuto platobnému

rozkazu podali sťažovatelia včas odôvodnený odpor. Pred prvým pojednávaním navrhovateľ

návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov 23. septembra 2009 zobral svoj návrh v celom

rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, pretože sa zistilo, že pohľadávka vznikla inému

dlžníkovi a sťažovatelia ako odporcovia nie sú pasívne legitimovaní. Následne Okresný súd

Prešov postúpil vec 2. marca 2010 Okresnému súdu Piešťany.

Podľa sťažovateľov súd v predmetnej právnej veci riadne nekonal, preto 9. mája

2012 podali okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Okresný súd uznesením č. k. -62 zo 16. mája 2012 konanie zastavil a tiež

rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi s tým, že o náhrade trov

konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Advokátovi sťažovateľov bolo 7. júna 2012 doručené upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti, v ktorom predsedníčka okresného súdu uviedla:

„V nadväznosti na Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

, doručenej tunajšiemu súdu dňa 09. 05. 2012 Vám oznamujem, že v rámci

svojej pôsobnosti som túto prešetrila a zistila som, že uznesením súdu z 16. 05. 2012 bolo

konanie vo veci zastavené, s tým, že o náhrade t rov konania súd rozhodne samostatným

uznesením. Zároveň súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 60,37 eur

navrhovateľovi. Po právoplatnosti uznesenia bude spis bezodkladne predložený vyššej

súdnej úradníčke za účelom rozhodnutia o náhrade trov konania.

Týmto považujem Vašu sťažnosť za vybavenú a za vzniknutý nedostatok sa Vám

ospravedlňujem.“

Sťažovatelia k opodstatnenosti svojej sťažnosti uvádzajú aj tieto argumenty:

„Tým, že Okresný súd Piešťany vo veci riadne nekonal, sťažovatelia stratili možnosť

dosiahnuť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vo veci v primeranom čase. Až na

základe našej sťažnosti vydal OS PN Uznesenie zo dňa 16. 05. 2012, v ktorom konanie

zastavil, rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi a rozhodol, že o

náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením. OS PN tak až na základe našej

sťažnosti vykonal dňa 16. 05. 2012 prvý úkon odo dňa pridelenia spisu tomuto súdu, t. j.

odo dňa 17. 03. 2010, pričom vydané uznesenie považujeme za alibistické, nakoľko OS PN

predmetným uznesením spôsobil ďalšie prieťahy v konaní, nakoľko nerozhodol o povinnosti

nahradiť trovy konania, pričom trovy konania na strane odporcu (sťažovateľov) boli

vyčíslené v podanom odpore zo dňa 23. 09. 2009. Podľa platných právnych predpisov

o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania

alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetné

konanie nie je zložitý spor, nemá viacero účastníkov, ani v ňom nie je uplatňovaný väčší

počet nárokov, preto OS PN mal o trovách konania rozhodnúť v uznesení, ktorým konanie

zastavil, t. j. v Uznesené zo dňa 16. 05. 2012.

Z opísaného postupu Okresného súdu Piešťany v tomto konaní je podľa nášho

názoru jednoznačne preukázané, že Okresný súd Piešťany v predmetnej právnej veci riadne

nekonal, nakoľko v istom časovom úseku nekonal vôbec, a po podaní sťažnosti konal

neefektívne, prieťahy v konaní boli spôsobené len na strane OS Piešťany, ktorý za dva roky

právoplatne nerozhodol o späťvzatí návrhu navrhovateľom v právnej veci sp. zn.

13 .

Tým, že Okresný súd Piešťany vo veci riadne nekonal, sťažovatelia stratili možnosť

dosiahnuť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vo veci v primeranom čase. Sťažovatelia

si po celý ich život riadne plnia všetky povinnosti, nikdy neboli účastníkmi súdneho sporu

na strane žalovaných, čo spôsobilo viaceré následky vrátane frustrácií, za čo sťažovatelia

žiadajú priznať primerané zadosťučinenie vo výške 2.000,- EUR spoločne pre oboch

sťažovateľov, nakoľko dlhodobú nečinnosť súdov sťažovatelia vnímajú ako veľkú krivdu

znemožňujúcu a odďaľujúcu spravodlivé rozhodnutie vo veci, pričom konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nepovažujú za dostatočné zadosťučinenie.“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti

vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa Ing. K. M., rod. B., P., a I. M., rod. M., P., na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Slovenskej republiky

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod spisovou značkou

porušené bolo.

2. Ing. K. M., P., a I. M., P., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie za

nemajetkovú ujmu vo výške 2.000,- EUR pre oboch sťažovateľov spoločne, ktoré im je

Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľov,

advokátovi JUDr. T. K. trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 323,52 EUR (úkony 2 x

127,17 EUR + 50,87 EUR /20 % DPH/ + režijný paušál 2 x 7,63 EUR + 3,05 EUR /20 %

DPH/) za oboch sťažovateľov (50 % za jedného sťažovateľa x 2 počet sťažovateľov).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného

súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, ).

Podstatou námietok sťažovateľov sú tvrdenia o porušení ich práva na súdne konanie

bez prieťahov nečinnosťou okresného súdu v konaní sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ). Ústavný súd preto poskytuje

ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase,

keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. , ,

). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh, najmä kópie uznesenia okresného súdu

o zastavení konania a upovedomení predsedníčky okresného súdu o spôsobe vybavenia

sťažnosti vyplýva, že v čase podania predmetnej ústavnej sťažnosti okresný súd vo veci už

rozhodol uznesením o zastavení konania.

Sťažovatelia sa na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou v čase, keď konanie

o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný

súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Vo svojej sťažnosti sťažovatelia zvlášť namietajú skutočnosť, že okresný súd

nerozhodol o trovách konania napriek tomu, že o nich mal rozhodnúť v uznesení, ktorým

zastavil konanie, keďže boli už sťažovateľmi vyčíslené v podanom odpore voči platobnému

rozkazu. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovatelia mali možnosť domáhať sa účinnej

ochrany svojho práva včasným uplatnením sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu v období po postúpení veci okresnému súdu, a nie až podaním sťažnosti

ústavnému súdu tesne pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je konanie

zastavené.

Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu ústavný súd konštatuje, že aj keď

napadnuté konanie vo veci sťažovateľov nebolo úplne bez prieťahov, ich intenzita

nedosiahla taký stupeň, že by došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného

.

Ústavný súd nezistil pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti žiadne

skutočnosti nasvedčujúce priamu súvislosť medzi rozhodnutím krajského súdu

a sťažovateľmi označeným základným právom, a preto ich sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012