Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 436/2012
PDF · 132.59 KB
No categories available
I. ÚS 436/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. N., B., vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 5 Co 111/11 z 19. apríla 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. A. N. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra
2012 doručená sťažnosť Ing. A. N. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 111/11 z 19. apríla 2011.
2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je
v procesnom postavení odporcu v právnej veci navrhovateľa D. B., a. s., o zaplatenie 33,52
€ s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod
sp. zn. 1 Cdp 972/2003, ktorý rozsudkom zo 6. decembra 2010 uložil sťažovateľke
„povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 33,52 € s príslušenstvom“. O odvolaní
sťažovateľky rozhodol krajský súd predmetným rozsudkom z 19. apríla 2011, ktorým
„napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje“.
3. Podľa názoru sťažovateľky „súdy nespravili nič pre moju ochranu a rozhodli...
v prospech navrhovateľa“, čoho dôsledkom mali byť „porušené moje práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol („vydal stanovisko“) o porušení
označených práv a „aby bol rozsudok Krajského súdu č. k. 5 Co 111/11-245 zo dňa 19. 04.
2011... zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie“.
5. Okrem iných písomností sťažovateľka k sťažnosti pripojila odpoveď Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 661/12-7
z 12. júna 2012 a jej opakovaný podnet z 11. júna 2012, ktorým sa domáhala podania
mimoriadneho dovolania proti rozsudku okresného súdu zo 6. decembra 2010 v spojení
s rozsudkom krajského súdu z 19. apríla 2012 (bod 2), v ktorom generálna prokuratúra
v podstatnom uviedla, že „zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania proti
rozsudku Okresného súdu.. zo 06. 12. 2010 č. k. 1 Cdp 972/03-225 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu... z 19. 04. 2011 č. k. 5 Co 111/11-245 nie sú dané... V danej veci
rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť 02. 06. 2011 a teda po uplynutí zákonnej
jednoročnej lehoty (02. 06. 2012) proti nemu zákon podanie mimoriadneho dovolania
nepripúšťa. Akékoľvek ďalšie preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu je preto
bezpredmetné.“.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo... prejednaná nezávislým
a nestranným súdom.
8. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
9. Predmetom posudzovanej sťažnosti je už uvedené tvrdenie sťažovateľky, že
postupom krajského súdu v označenom konaní a jeho rozsudkom z 19. apríla 2011 došlo
k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6
ods. 1 dohovoru.
10. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
11. Sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť
2. júna 2011 (bod 5). Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu 6. septembra
2012, teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.
12. Nad rámec už uvedeného ústavný súd dodáva, že na dvojmesačnú zákonom
ustanovenú lehotu (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nemá podľa stabilnej rozhodovacej
praxe ústavného súdu (napr. I. ÚS 217/2012, I. ÚS 147/2010, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05)
žiadny vplyv sťažovateľkou podaný podnet generálnej prokuratúre pre účely podania
mimoriadneho dovolania, lebo podanie podnetu nie je účinným prostriedkom nápravy
eventuálneho porušenia sťažovateľkou namietaného porušenia práv. Mimoriadne dovolanie
nie je ďalším odvolacím (t. j. riadnym opravným prostriedkom, pozn.), ale je mimoriadnym
opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne v zákone uvedených procesných
a hmotnoprávnych vád. Rozhodnutie o jeho podaní je (po posúdení zákonných
predpokladov) vo výlučnej právomoci generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Preto
podanie podnetu nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy.
13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok (pre jej oneskorené podanie), ústavný
súd nemal dôvod (a ani oprávnenie) zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2012