Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 436/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. N., B., vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 19. apríla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. N. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra

2012 doručená sťažnosť Ing. A. N. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 19. apríla 2011.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je

v procesnom postavení odporcu v právnej veci navrhovateľa D. B., a. s., o zaplatenie 33,52

€ s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. , ktorý rozsudkom zo 6. decembra 2010 uložil sťažovateľke

„povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 33,52 € s príslušenstvom“. O odvolaní

sťažovateľky rozhodol krajský súd predmetným rozsudkom z 19. apríla 2011, ktorým

„napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje“.

3. Podľa názoru sťažovateľky „súdy nespravili nič pre moju ochranu a rozhodli...

v prospech navrhovateľa“, čoho dôsledkom mali byť „porušené moje práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa ... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol („vydal stanovisko“) o porušení

označených práv a „aby bol rozsudok Krajského súdu č. k. -245 zo dňa 19. 04.

2011... zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie“.

5. Okrem iných písomností sťažovateľka k sťažnosti pripojila odpoveď Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 661/12-7

z 12. júna 2012 a jej opakovaný podnet z 11. júna 2012, ktorým sa domáhala podania

mimoriadneho dovolania proti rozsudku okresného súdu zo 6. decembra 2010 v spojení

s rozsudkom krajského súdu z 19. apríla 2012 (bod 2), v ktorom generálna prokuratúra

v podstatnom uviedla, že „zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania proti

rozsudku Okresného súdu.. zo 06. 12. 2010 č. k. -225 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu... z 19. 04. 2011 č. k. -245 nie sú dané... V danej veci

rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť 02. 06. 2011 a teda po uplynutí zákonnej

jednoročnej lehoty (02. 06. 2012) proti nemu zákon podanie mimoriadneho dovolania

nepripúšťa. Akékoľvek ďalšie preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu je preto

bezpredmetné.“.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo... prejednaná nezávislým

a nestranným súdom.

8. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Predmetom posudzovanej sťažnosti je už uvedené tvrdenie sťažovateľky, že

postupom krajského súdu v označenom konaní a jeho rozsudkom z 19. apríla 2011 došlo

k porušeniu základného práva zaručeného v a práva zaručeného

ods. 1 dohovoru.

10. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

11. Sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť

2. júna 2011 (bod 5). Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu 6. septembra

2012, teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3

). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa

odmietol ako oneskorene podanú.

12. Nad rámec už uvedeného ústavný súd dodáva, že na dvojmesačnú zákonom

ustanovenú lehotu ( ) nemá podľa stabilnej rozhodovacej

praxe ústavného súdu (napr. , , , )

žiadny vplyv sťažovateľkou podaný podnet generálnej prokuratúre pre účely podania

mimoriadneho dovolania, lebo podanie podnetu nie je účinným prostriedkom nápravy

eventuálneho porušenia sťažovateľkou namietaného porušenia práv. Mimoriadne dovolanie

nie je ďalším odvolacím (t. j. riadnym opravným prostriedkom, pozn.), ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne v zákone uvedených procesných

a hmotnoprávnych vád. Rozhodnutie o jeho podaní je (po posúdení zákonných

predpokladov) vo výlučnej právomoci generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Preto

podanie podnetu nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy.

13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok (pre jej oneskorené podanie), ústavný

súd nemal dôvod (a ani oprávnenie) zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012