Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 429/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A. M., M., zastúpenej P., s. r. o., Ž., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2012 doručená sťažnosť A. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„... ako oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie dňa 01. 04. 2011, doručený

súdnemu exekútorovi Exekútorský úrad B. - Mgr. A. M. dňa 02. 04. 2011, ktorým sa

domáhala vykonania exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky proti povinnému C. M. na

základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu

Bratislava III zo dňa 18. 02. 2011, sp. zn. V-2 -636, právoplatný a vykonateľný v

časti zmieru dňa 25. 02. 2011 a právoplatný dňa 15. 03. 2011 a vykonateľný dňa 30. 03.

2011 v časti trov konania, nakoľko povinný si svoj záväzok z uvedeného exekučného titulu

voči oprávnenej dobrovoľne nesplnil...

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

Okresnému súdu... doručená dňa 07. 04. 2011. Poverenie pre súdneho exekútora vydal súd

dňa 02. 05. 2011 pod číslom 5107023193, ktoré si súdny exekútor prevzal dňa 06. 05. 2011.

Následne súdny exekútor vydal dňa 24. 05. 2011 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si

povinný prevzal dňa 27. 05. 2011. Povinný podal v predmetnej exekučnej vecí námietky

zo dňa 27. 05. 2011, odovzdané na poštu dňa 30. 05. 2011, ktoré odôvodnil najmä chybou

v označení povinného v exekučnom titule, čo podľa názoru povinného viedlo

k nevykonateľnosti tohto uznesenia. Povinný v námietkach tiež uviedol, že vymáhanú istinu

v sume 17.784,71 eur poukázal na účet oprávnenej dňa 05. 04. 2011...

Následne postup Okresného súdu... pri rozhodovaní o námietkach bol taký, že po

takmer 6 mesiacoch po doručení námietok povinného súdnym exekútorom a s odstupom

viac ako 5 mesiacov po doručení vyjadrenia oprávnenej k týmto námietkam, expedoval dňa

05. 12. 2011 právnemu zástupcovi povinného výzvu na zaplatenie súdneho poplatku... za

vznesené námietky... Okresný súd v danom exekučnom konaní - v rozhodovaní o námietkach

proti exekúcií opätovne neuskutočnil žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci, a to

takmer 7 mesiacov. Medzitým právny zástupca oprávnenej podal žiadosť o rozhodnutie vo

veci zo dna 30. 05. 2012, súdu doručená dňa 31. 05. 2012. Súdny exekútor taktiež doručil

súdu dňa 01. 06. 2012 urgenciu týkajúcu sa rozhodnutia o námietkach povinného. Nakoľko

predmetná žiadosť právneho zástupcu oprávnenej zostala bezvýsledná, podal dňa 21. 06.

2012 sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní adresovanú do rúk predsedu súdu...

Domnievame sa, že až v dôsledku takto podanej sťažnosti začal súd v predmetnej veci konať

a vydal dňa 28. 06. 2012 uznesenie, ktorým konanie o námietkach zastavil. Toto uznesenie

bolo právnemu zástupcovi oprávnenej doručené dňa 04. 07. 2012. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 25. 07. 2012... Dňa 23. 07. 2012 bola doručená

právnemu zástupcovi oprávnenej odpoveď predsedu Okresného súdu... na sťažnosť na

prieťahy v konaní sp. zn. , ktorú predseda súdu vyhodnotil ako dôvodnú.“

3. Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález tohto znenia:

„Okresný súd Pezinok postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľky podľa ustanovenia článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd... je povinný zaplatiť sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie

v sume 2.000,- EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ďalej sťažovateľka navrhla, aby jej ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil

označené právne prostriedky, ktoré má podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa.

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11. Vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní

z 22. júna 2012 (na ktorú odpovedal predseda okresného súdu listom zo 17. júla 2012,

pozn.) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (13. augusta 2012) uplynul len krátky čas

na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona

o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,

ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú

(rozumnú) lehotu na realizáciu prijatých opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej

(podobne , a ).

12. Postup sťažovateľky v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu

nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom

štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

13. Predseda okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 2081/2012 zo 17. júla 2012, ktorý

bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľky, uznal, že v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k prieťahom v konaní. Okrem toho predseda oznámil, že vo veci

„Uznesením súdu č. k.: -35 zo dňa 28. 06. 2012 bolo rozhodnuté

o námietkach proti exekúcii tak, že súd konanie o námietkach proti exekúcii zastavil,

uznesenie bolo kanceláriou expedované dňa 28. 06. 2012.“.

14. Napokon ústavný súd dodáva, že k sťažnosti priložené splnomocnenie je udelené

obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., a teda nezodpovedá dikcii ustanoveniu § 20 ods. 2

. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na ustanovenie

ods. 1 o advokácii a o zmene a doplnení o

živnostenskom podnikaní (živnostenským zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o advokácii“), v zmysle ktorého advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne,

b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d)

ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením

obmedzeným. Podľa § 12 ods. 4 zákona o advokácii pri poskytovaní právnych služieb je

advokát povinný používať profesijné označenie advokát alebo advokátka. Ak poskytuje

právne služby prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej

spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, k profesijnému označeniu pripája aj

meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti.

15. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené

náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (, IV. ÚS

320/07).

16. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

17. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný

súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012