Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 512/2012
PDF · 142.25 KB
No categories available
IV. ÚS 512/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. Ch. I., občana Nigérie, t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 5 T 144/09 z 2. septembra 2010 a rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 4 To 147/2010 z 25. novembra 2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Ch. I. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2012
doručená sťažnosť M. Ch. I., občana Nigérie, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp.
zn. 5 T 144/09 z 2. septembra 2010 (sťažovateľ v sťažnosti síce uvádza, že ide o rozsudok
zo 14. decembra 2009, ale ústavný súd prostredníctvom okresného súdu zistil, že ide o
rozsudok z 2. septembra 2010, pozn.) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 4 To 147/2010 z 25. novembra 2010.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Obraciam sa na Ústavný súd SR a podávam sťažnosť pre porušenie mojich práv ku
ktorým došlo rozhodnutím Okr. súdu Bratislava 1 sp. zn. 5 T 144/09 dňa 14. 12. 2009
v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu BA sp. zn. 4 To 147/2010 z 25. 11. 2010. ...
V súdnom konaní mi nebolo umožnené aby som mohol mať tlmočníka v mojom
rodnom jazyku – igbo, nakoľko som cudzinec, občan Nigérie. Preto som sa nemohol riadne
obhajovať lebo som nerozumel a nechápal som súdne konanie. Tým bolo porušené moje
právo na spravodlivý súdny proces...
Okresný súd mi v prvom konaní určil hodnotu zaisteného kokaínu na 15.455 €, no
neskôr túto hodnotu určil na 61.573,39 €. Podľa čoho som bol odsúdený na trest odňatia
slobody v trvaní 15 rokov. Toto však bola cena za celkovú hmotnosť - 924,48 gr. zaistenej
látky, a nie jej čistej váhy - 232,80 gramu. Keby súd postupoval v zmysle zákona tak ako aj
pôvodne ohodnotil zaistený kokaín, následne by mi musel uložiť nižší trest a nie 15 rokov
a to v rozsahu od 4 roky do 10 rokov...
Ja som podal dovolanie na Najvyšší súd SR, dňa 17. 1. 2011, ktorý ho postúpil na
Okresný súd Bratislava 1. Žiadal som pridelenie advokáta ex offo, no okresný súd mi ho
nepridelil, a tak som dovolanie nemohol podať.
Žiadam preto ústavný súd aby rozhodol podľa čl. 127 o mojej sťažnosti a tiež aby mi
pridelil advokáta, ktorý ma bude zastupovať v konaní pred ústavným súdom...“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 T 144/09 z 2. septembra 2010 a rozsudkom krajského
súdu sp. zn. 4 To 147/2010 z 25. novembra 2010.
Ústavný súd prostredníctvom okresného súdu zistil, že napadnutým rozsudkom
okresného súdu bol sťažovateľ uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) a ods. 3 písm. c) Trestného
zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov. Na základe odvolania
sťažovateľa a tiež prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave o trestnej veci sťažovateľa
rozhodoval krajský súd, ktorý po zistení pochybení v odvolaním napadnutom rozsudku
okresného súdu tento rozsudok zrušil a zároveň sám rozhodol o tom, že sťažovateľa uznáva
za vinného zo spáchania trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) a ods. 3 písm. c)
Trestného zákona, a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov. Napadnutý rozsudok
krajského súdu nadobudol právoplatnosť 25. novembra 2010.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 T 144/09
z 2. septembra 2010
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,
že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je
právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc
všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže
domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na
jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Proti napadnutému rozsudku okresného súdu mohol podať sťažovateľ odvolanie (čo
aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc
krajského súdu o dovolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného
súdu. Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 To 147/2010
z 25. novembra 2010
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu podľa zistenia ústavného súdu
nadobudol právoplatnosť 25. novembra 2010, pričom sťažovateľ doručil ústavnému súdu
svoju sťažnosť až 1. októbra 2012, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd pripomína, že v zmysle § 370
ods. 1 Trestného poriadku „Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho
podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému...“. Z citovaného vyplýva, že
sťažovateľovi ešte neuplynula lehota na podanie dovolania proti napadnutému rozsudku
krajského súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. októbra 2012