Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 512/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. Ch. I., občana Nigérie, t. č. vo výkone trestu odňatia

slobody, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. z 2. septembra 2010 a rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. z 25. novembra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Ch. I. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2012

doručená sťažnosť M. Ch. I., občana Nigérie, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp.

zn. z 2. septembra 2010 (sťažovateľ v sťažnosti síce uvádza, že ide o rozsudok

zo 14. decembra 2009, ale ústavný súd prostredníctvom okresného súdu zistil, že ide o

rozsudok z 2. septembra 2010, pozn.) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 25. novembra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Obraciam sa na Ústavný súd SR a podávam sťažnosť pre porušenie mojich práv ku

ktorým došlo rozhodnutím Okr. súdu Bratislava 1 sp. zn. dňa 14. 12. 2009

v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu BA sp. zn. z 25. 11. 2010. ...

V súdnom konaní mi nebolo umožnené aby som mohol mať tlmočníka v mojom

rodnom jazyku – igbo, nakoľko som cudzinec, občan Nigérie. Preto som sa nemohol riadne

obhajovať lebo som nerozumel a nechápal som súdne konanie. Tým bolo porušené moje

právo na spravodlivý súdny proces...

Okresný súd mi v prvom konaní určil hodnotu zaisteného kokaínu na 15.455 €, no

neskôr túto hodnotu určil na 61.573,39 €. Podľa čoho som bol odsúdený na trest odňatia

slobody v trvaní 15 rokov. Toto však bola cena za celkovú hmotnosť - 924,48 gr. zaistenej

látky, a nie jej čistej váhy - 232,80 gramu. Keby súd postupoval v zmysle zákona tak ako aj

pôvodne ohodnotil zaistený kokaín, následne by mi musel uložiť nižší trest a nie 15 rokov

a to v rozsahu od 4 roky do 10 rokov...

Ja som podal dovolanie na Najvyšší súd SR, dňa 17. 1. 2011, ktorý ho postúpil na

Okresný súd Bratislava 1. Žiadal som pridelenie advokáta ex offo, no okresný súd mi ho

nepridelil, a tak som dovolanie nemohol podať.

Žiadam preto ústavný súd aby rozhodol podľa čl. 127 o mojej sťažnosti a tiež aby mi

pridelil advokáta, ktorý ma bude zastupovať v konaní pred ústavným súdom...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 2. septembra 2010 a rozsudkom krajského

súdu sp. zn. z 25. novembra 2010.

Ústavný súd prostredníctvom okresného súdu zistil, že napadnutým rozsudkom

okresného súdu bol sťažovateľ uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) a ods. 3 písm. c) Trestného

zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov. Na základe odvolania

sťažovateľa a tiež prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave o trestnej veci sťažovateľa

rozhodoval krajský súd, ktorý po zistení pochybení v odvolaním napadnutom rozsudku

okresného súdu tento rozsudok zrušil a zároveň sám rozhodol o tom, že sťažovateľa uznáva

za vinného zo spáchania trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) a ods. 3 písm. c)

, a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov. Napadnutý rozsudok

krajského súdu nadobudol právoplatnosť 25. novembra 2010.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 2. septembra 2010

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na

jej prerokovanie (m. m. ).

Proti napadnutému rozsudku okresného súdu mohol podať sťažovateľ odvolanie (čo

aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc

krajského súdu o dovolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného

súdu. Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 25. novembra 2010

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu podľa zistenia ústavného súdu

nadobudol právoplatnosť 25. novembra 2010, pričom sťažovateľ doručil ústavnému súdu

svoju sťažnosť až 1. októbra 2012, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3

.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť v tejto časti podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd pripomína, že v zmysle § 370

ods. 1 „Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho

podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému...“. Z citovaného vyplýva, že

sťažovateľovi ešte neuplynula lehota na podanie dovolania proti napadnutému rozsudku

krajského súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2012