Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 498/2012
PDF · 127.89 KB
No categories available
IV. ÚS 498/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vo veci namietaného
porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a tiež porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er/441/2009 v súvislosti s jeho rozhodovaním
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2012
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), doplnená
podaním doručeným 30. júla 2012, ktorým namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2
ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er/441/2009 v súvislosti s jeho rozhodovaním o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 7. mája 2009 súdnemu exekútorovi
návrh vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorá jej vznikla nesplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy
obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, čím došlo podľa sťažovateľky k zákonnému založeniu jeho
povinnosti rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že okresný súd o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do dňa podania tejto sťažnosti ústavnému súdu
nerozhodol napriek tomu, že táto vec nevykazuje znaky mimoriadnej právnej zložitosti
a nevyžaduje takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
podstatne ovplyvniť jej posúdenie, resp. rozhodnutie v tejto veci.
Sťažovateľka vzhľadom na podľa je tvrdenia neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny
postup okresného súdu podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi
okresného súdu sťažnosť na prieťahy v tomto exekučnom konaní. Sťažovateľka v sťažnosti
uvádza, že na túto sťažnosť z 25. mája 2011 nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež malo dôjsť k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich
zákaz diskriminácie.
V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er/441/2009 boli porušené ňou označené
práva, aby okresnému súdu prikázal v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov
a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj
úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti
fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa
sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02,
I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty
odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v kontexte § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania
sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).
Ústavný súd zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si v rámci prípravy
predbežného prerokovania veci vyžiadal, zistil, že exekučné konanie vedené okresným
súdom pod sp. zn. 12 Er/441/2009, v ktorom malo dôjsť podľa tvrdenia sťažovateľky
k porušeniu jej v petite sťažnosti označených práv, bolo zastavené uznesením okresného
súdu č. k. 12 Er/441/2009-31 z 24. novembra 2009 (ktoré nadobudlo právoplatnosť
15. decembra 2009) potom, ako okresný súd uznesením č. k. 12 Er/441/2009-19
zo 7. augusta 2009 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 16 CoE/107/2009
z 30. septembra 2009 odvolaním sťažovateľky napadnuté prvostupňové uznesenie ako
vecne správne potvrdil. Ústavný súd v nadväznosti na to konštatuje, že sťažnosť doručená
ústavnému súdu 2. mája 2012 bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty
ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, preto ju bolo potrebné odmietnuť ako podanú oneskorene.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi v nej
obsiahnutými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. októbra 2012