Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 509/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. O., T., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Trnave súvisiacim s vybavovaním jej sťažnosti na prieťahy zo 14. mája 2012 podanej

v konaní o povolenie obnovy konania v trestnej veci M. Z. vedenej Krajským súdom

v Trnave pod sp. zn. a jeho prípisom sp. zn. Spr. 303/12 z 19. júna 2012, a

takto

rozhodol:

Sťažnosť M. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

2012 doručená sťažnosť M. O., T. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej

len „krajský súd“) súvisiacim s vybavovaním jej sťažnosti na prieťahy zo 14. mája 2012

podanej v konaní o povolenie obnovy konania v trestnej veci jej druha M. Z. (ďalej aj „druh

sťažovateľky“) vedenej krajským súdom pod sp. zn. a jeho prípisom sp. zn.

Spr. 303/12 z 19. júna 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je družkou odsúdeného M. Z.

Dňa 2. apríla 2012 podal druh sťažovateľky návrh na obnovu konania v jeho trestnej veci

vedenej krajským súdom pod sp. zn. , v ktorej bol právoplatne odsúdený a bol

mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva.

Sťažovateľka sa podaním zo 14. mája 2012 adresovaným predsedovi krajského súdu

sťažovala na prieťahy v konaní o návrhu na obnovu konania v trestnej veci jej druha M. Z.

vedenej na krajskom súde pod sp. zn. .

Na sťažnosť sťažovateľky reagoval predseda krajského súdu prípisom sp. zn.

Spr. 303/12 z 19. júna 2012, v ktorom jej oznámil, že „Podľa § 62 ods. 1 Zákona

č. sťažnosť, ktorá smeruje proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, môže podať len strana v konaní.

Nie ste preto oprávnená osoba na podanie sťažnosti v zmysle ust. § 62 ods. 1 cit.

zákona.“. Z citovaného vyplýva, že predseda krajského súdu sa de facto odmietol

sťažnosťou sťažovateľky na prieťahy v označenom konaní zaoberať.

Sťažovateľka zastáva názor, že bolo povinnosťou predsedu krajského súdu sa jej

sťažnosťou na prieťahy v konaní meritórne zaoberať a vybaviť ju spôsobom vyplývajúcim

z ustanovenia . Sťažovateľka ako družka odsúdeného M. Z. tvrdí,

že má v zmysle príslušných ustanovení právo podávať opravné

prostriedky, pričom napadnutým postupom a prípisom krajský súd „odmietol mojej osobe

ako družke odsúdeného (doklad o vzťahu viď príloha č. 4) prístup na súd“.

Sťažovateľka namieta tiež skutočnosť, že jej sťažnosť na prieťahy v konaní o obnove

konania vybavovala, ako to vyplýva z prípisu krajského súdu sp. zn. Spr. 303/12 z 19. júna

2012, JUDr. Š., ktorá je manželkou prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave JUDr. L. Š.,

ktorý proti druhovi sťažovateľky podal na krajskom súde obžalobu v trestnej veci vedenej

pod sp. zn. .

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru na prístup na súd vo veci

sťažnosti na prieťahy konania zo dňa 14. 05. 2012 odmietnutie KS v Trnave konať

o sťažnosti porušené bolo.

2. Právo sťažovateľa zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru na nezaujatosť a nestrannosť

rozhodovania KS v Trnave o sťažnosti z 14. 05. 2012 na prieťahy konania zaujatou

p. JUDr. D. Š. porušené bolo. JUDr. D. Š. sa vylučuje z ďalšieho konania vo veci sťažnosti

sťažovateľky zo dňa 14. 05. 2012 vo veci sp. zn. a veci sp. zn. v

príslušnosti KS TT.

3. Právo sťažovateľa na konanie bez prieťahov vo veci sťažnosti zo dňa 14. 05. 2012

tým, že o sťažnosti dodnes nie je rozhodnuté porušené bolo.

4. Zrušuje sa rozhodnutie KS TT zo dňa 19. 6. 2012 sp. zn. Spr. 303/12 odmietnutie

sťažnosti zo dňa 14. 05. 2012.

5. Sťažovateľovi súd priznáva primerané zadosťučinenie v peniazoch ako náhradu

nemajetkovej ujmy za prieťahy konania o sťažnosti vo výške 10.000 eur (slovom Desaťtisíc

eur) sumu, ktorú je sťažovateľovi povinný vyplatiť KS v Trnave do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa subjekt trestného konania je každý, kto má

a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu

priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti. V konaní pred súdom je stranou

ten, proti komu sa vedie trestné konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor;

rovnaké postavenie ako strana má aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba,

ako aj iná osoba, na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný

prostriedok a v konaní proti mladistvému aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately.

Z konkrétnych okolností posudzovanej veci vyplýva, že sťažovateľka nie je

v predmetnej trestnej veci ani jedným zo subjektov vymenovaných v § 10 ods. 11 Trestného

poriadku; napokon, ani samotná sťažovateľka v sťažnosti netvrdí, že by bola stranou

v predmetnom trestnom konaní.

Sťažovateľka svoje oprávnenie podať sťažnosť pre prieťahy v trestnom konaní

týkajúcom sa jej druha odvodzuje od svojho postavenia družky odsúdeného, keďže

v zmysle niektorých ustanovení má ako družka obžalovaného, resp.

odsúdeného okrem iného právo podávať v jeho prospech opravné prostriedky, návrh na

obnovu konania, dovolanie, atď.

Ústavný súd nespochybňuje, že umožňuje určitým osobám, a to

príbuzným obžalovaného v priamom rade, jeho súrodencom, osvojiteľovi, osvojencovi,

manželovi a druhovi, podávať opravné prostriedky ( ), ako

aj mimoriadne opravné prostriedky ( a ),

pričom v týchto prípadoch je potrebné tieto osoby považovať za stranu konania. Návrh na

obnovu konania v trestnej veci druha sťažovateľky ale podal, ako to vyplýva zo sťažnosti

sťažovateľky zo 14. mája 2012 na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi krajského

súdu, samotný odsúdený M. Z.

Podľa ak je dôvodný predpoklad, že došlo

k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia

alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať

prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú

lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí

bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom

a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať

účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti

porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo

porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo

zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Z už uvedeného je zrejmé, že sťažovateľku nemožno považovať za stranu trestného

konania v konaní o návrhu odsúdeného M. Z. na obnovu konania v jeho trestnej veci

vedenej na krajskom súde pod sp. zn. , a je celkom irelevantné, kto konkrétne a

s akým pomerom k veci vybavoval sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní, keďže

sťažovateľka nebola oprávnenou osobou na podanie takejto sťažnosti, a to ani v zmysle

ustanovenia , ani v zmysle zákona o súdoch. Z

tohto dôvodu odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne neodôvodnenú.

Navyše, z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že postup pri vybavovaní

sťažností, resp. prešetrovaní ich vybavenia podľa zákona o súdoch nemožno považovať

ratione materiae za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

resp. základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa .

V posudzovanom prípade totiž sťažovateľka namieta postup administratívneho charakteru

upravený zákonom o súdoch, v rámci ktorého sa nerozhoduje bezprostredne o právach, resp.

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Táto špecifická oblasť preto nespadá

podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu pod garancie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 ani práva podľa dohovoru (m. m. ,

).

Uvedené skutočnosti vylučujú možnosť existencie takej príčinnej súvislosti medzi

namietaným postupom predsedu krajského súdu, ako aj jeho prípisom a namietaným

porušením práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. ), ktorá by zakladala

relevantný dôvod na vyslovenie jeho porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2012