Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 509/2012
PDF · 153.71 KB
No categories available
IV. ÚS 509/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. O., T., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Trnave súvisiacim s vybavovaním jej sťažnosti na prieťahy zo 14. mája 2012 podanej
v konaní o povolenie obnovy konania v trestnej veci M. Z. vedenej Krajským súdom
v Trnave pod sp. zn. 1 T 13/2002 a jeho prípisom sp. zn. Spr. 303/12 z 19. júna 2012, a
takto
rozhodol:
Sťažnosť M. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta
2012 doručená sťažnosť M. O., T. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej
len „krajský súd“) súvisiacim s vybavovaním jej sťažnosti na prieťahy zo 14. mája 2012
podanej v konaní o povolenie obnovy konania v trestnej veci jej druha M. Z. (ďalej aj „druh
sťažovateľky“) vedenej krajským súdom pod sp. zn. 1 T 13/2002 a jeho prípisom sp. zn.
Spr. 303/12 z 19. júna 2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je družkou odsúdeného M. Z.
Dňa 2. apríla 2012 podal druh sťažovateľky návrh na obnovu konania v jeho trestnej veci
vedenej krajským súdom pod sp. zn. 1 T 13/2002, v ktorej bol právoplatne odsúdený a bol
mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva.
Sťažovateľka sa podaním zo 14. mája 2012 adresovaným predsedovi krajského súdu
sťažovala na prieťahy v konaní o návrhu na obnovu konania v trestnej veci jej druha M. Z.
vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 1 T 13/2002.
Na sťažnosť sťažovateľky reagoval predseda krajského súdu prípisom sp. zn.
Spr. 303/12 z 19. júna 2012, v ktorom jej oznámil, že „Podľa § 62 ods. 1 Zákona
č. 757/2004 Z. z. sťažnosť, ktorá smeruje proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, môže podať len strana v konaní.
Nie ste preto oprávnená osoba na podanie sťažnosti v zmysle ust. § 62 ods. 1 cit.
zákona.“. Z citovaného vyplýva, že predseda krajského súdu sa de facto odmietol
sťažnosťou sťažovateľky na prieťahy v označenom konaní zaoberať.
Sťažovateľka zastáva názor, že bolo povinnosťou predsedu krajského súdu sa jej
sťažnosťou na prieťahy v konaní meritórne zaoberať a vybaviť ju spôsobom vyplývajúcim
z ustanovenia § 55 Trestného poriadku. Sťažovateľka ako družka odsúdeného M. Z. tvrdí,
že má v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku právo podávať opravné
prostriedky, pričom napadnutým postupom a prípisom krajský súd „odmietol mojej osobe
ako družke odsúdeného (doklad o vzťahu viď príloha č. 4) prístup na súd“.
Sťažovateľka namieta tiež skutočnosť, že jej sťažnosť na prieťahy v konaní o obnove
konania vybavovala, ako to vyplýva z prípisu krajského súdu sp. zn. Spr. 303/12 z 19. júna
2012, JUDr. Š., ktorá je manželkou prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave JUDr. L. Š.,
ktorý proti druhovi sťažovateľky podal na krajskom súde obžalobu v trestnej veci vedenej
pod sp. zn. 1 T 13/2002.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej
sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Právo sťažovateľa zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru na prístup na súd vo veci
sťažnosti na prieťahy konania zo dňa 14. 05. 2012 odmietnutie KS v Trnave konať
o sťažnosti porušené bolo.
2. Právo sťažovateľa zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru na nezaujatosť a nestrannosť
rozhodovania KS v Trnave o sťažnosti z 14. 05. 2012 na prieťahy konania zaujatou
p. JUDr. D. Š. porušené bolo. JUDr. D. Š. sa vylučuje z ďalšieho konania vo veci sťažnosti
sťažovateľky zo dňa 14. 05. 2012 vo veci sp. zn. 5 Ntok/1/2012 a veci sp. zn. 1 T 13/02 v
príslušnosti KS TT.
3. Právo sťažovateľa na konanie bez prieťahov vo veci sťažnosti zo dňa 14. 05. 2012
tým, že o sťažnosti dodnes nie je rozhodnuté porušené bolo.
4. Zrušuje sa rozhodnutie KS TT zo dňa 19. 6. 2012 sp. zn. Spr. 303/12 odmietnutie
sťažnosti zo dňa 14. 05. 2012.
5. Sťažovateľovi súd priznáva primerané zadosťučinenie v peniazoch ako náhradu
nemajetkovej ujmy za prieťahy konania o sťažnosti vo výške 10.000 eur (slovom Desaťtisíc
eur) sumu, ktorú je sťažovateľovi povinný vyplatiť KS v Trnave do 2 mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Podľa § 10 ods. 11 Trestného poriadku subjekt trestného konania je každý, kto má
a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu
priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti. V konaní pred súdom je stranou
ten, proti komu sa vedie trestné konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor;
rovnaké postavenie ako strana má aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba,
ako aj iná osoba, na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný
prostriedok a v konaní proti mladistvému aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately.
Z konkrétnych okolností posudzovanej veci vyplýva, že sťažovateľka nie je
v predmetnej trestnej veci ani jedným zo subjektov vymenovaných v § 10 ods. 11 Trestného
poriadku; napokon, ani samotná sťažovateľka v sťažnosti netvrdí, že by bola stranou
v predmetnom trestnom konaní.
Sťažovateľka svoje oprávnenie podať sťažnosť pre prieťahy v trestnom konaní
týkajúcom sa jej druha odvodzuje od svojho postavenia družky odsúdeného, keďže
v zmysle niektorých ustanovení Trestného poriadku má ako družka obžalovaného, resp.
odsúdeného okrem iného právo podávať v jeho prospech opravné prostriedky, návrh na
obnovu konania, dovolanie, atď.
Ústavný súd nespochybňuje, že Trestný poriadok umožňuje určitým osobám, a to
príbuzným obžalovaného v priamom rade, jeho súrodencom, osvojiteľovi, osvojencovi,
manželovi a druhovi, podávať opravné prostriedky (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), ako
aj mimoriadne opravné prostriedky (§ 369 ods. 5 a § 396 ods. 3 Trestného poriadku),
pričom v týchto prípadoch je potrebné tieto osoby považovať za stranu konania. Návrh na
obnovu konania v trestnej veci druha sťažovateľky ale podal, ako to vyplýva zo sťažnosti
sťažovateľky zo 14. mája 2012 na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi krajského
súdu, samotný odsúdený M. Z.
Podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku ak je dôvodný predpoklad, že došlo
k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia
alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať
prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú
lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí
bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom
a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať
účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti
porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo
zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Z už uvedeného je zrejmé, že sťažovateľku nemožno považovať za stranu trestného
konania v konaní o návrhu odsúdeného M. Z. na obnovu konania v jeho trestnej veci
vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 1 T 13/2002, a je celkom irelevantné, kto konkrétne a
s akým pomerom k veci vybavoval sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní, keďže
sťažovateľka nebola oprávnenou osobou na podanie takejto sťažnosti, a to ani v zmysle
ustanovenia § 55 ods. 3 Trestného poriadku, ani v zmysle § 62 ods. 1 zákona o súdoch. Z
tohto dôvodu odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne neodôvodnenú.
Navyše, z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že postup pri vybavovaní
sťažností, resp. prešetrovaní ich vybavenia podľa zákona o súdoch nemožno považovať
ratione materiae za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
resp. základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
V posudzovanom prípade totiž sťažovateľka namieta postup administratívneho charakteru
upravený zákonom o súdoch, v rámci ktorého sa nerozhoduje bezprostredne o právach, resp.
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Táto špecifická oblasť preto nespadá
podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu pod garancie základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. IV. ÚS 241/07,
Uvedené skutočnosti vylučujú možnosť existencie takej príčinnej súvislosti medzi
namietaným postupom predsedu krajského súdu, ako aj jeho prípisom a namietaným
porušením práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. IV. ÚS 260/07), ktorá by zakladala
relevantný dôvod na vyslovenie jeho porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol
ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. októbra 2012