Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 491/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl.

46 ods. 1 a a práv podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenia čl. 12 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er

2640/2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. septembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

a (ďalej len „“) a práv podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie a

dohovoru postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v exekučnom

konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie okresného

súdu“).

2. Z podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.) osobitne

podaným návrhom požiadala zvoleného súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Zvolený

súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, o ktorej okresný súd nerozhodol/nemal rozhodnúť do doby podania

sťažnosti ústavnému súdu. Okresný súd „... žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie spísanú súdny exekútorom, prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému

založeniu jeho povinnosť zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej

právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe (legálne a ústavne súladným spôsobom). ...

sťažovateľ poukazuje na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci

rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá definuje dobu určenú na

prijatie rozhodnutia..., pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu

ľudských práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona.“. Vzhľadom na podľa tvrdenia

sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu podala

opakovane viacero žiadosti a výzvy na stav konania vrátane podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o súdoch“) kvalifikovanej sťažnosti na prieťahy z 23. novembra 2010 a 25. mája 2011

k rukám predsedu okresného súdu. V ostatnom sa z dôvodu pretrvávajúceho stavu

porušovania svojich už označených práv obrátila na ústavný súd.

3. Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu

jej základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež k porušeniu a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

4. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. boli porušené

ňou označené práva, a aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

).

8. Sťažovateľka koncentruje svoju argumentáciu na skutočnosť, že do podania

ústavnej sťažnosti nebolo okresným súdom v napadnutom konaní rozhodnuté

o udelení/zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zvolenému súdnemu exekútorovi

na výkon exekúcie proti povinným, a uvádza, že „V tomto prípade vec stagnuje, resp. vo

veci je súd neefektívny a nesústredený vo svojej činnosti po dobu 9 mesiacov.“. Dôsledkom

tohto postupu okresného súdu v napadnutom konaní je/malo byť porušenie jej základných

práv, a to práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pričom od porušenia týchto práv odvodzuje porušenie ďalších označených práv podľa čl. 20

ods. 1 , ...

9. V rozpore s argumentáciou sťažovateľky boli zistenia ústavného súdu. Dopytom

na okresnom súde ústavný súd zistil, že v napadnutom konaní okresný súd rozhodol, a to

v čase pred podaním ústavnej sťažnosti sťažovateľkou. Okresný súd svojím uznesením

č. k. -20 z 21. marca 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na výkon exekúcie. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie sťažovateľky rozhodol

svojím uznesením č. k. -28 z 20. júna 2012 o potvrdení prvostupňového

rozhodnutia. V ostatnom okresný súd uznesením č. k. -33 z 24. augusta 2012

rozhodol o zastavení exekučného konania. Z uvedených zistení teda vyplýva, že v čase, keď

sťažovateľka podala ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej namietala, že „Porušovateľ

doposiaľ neuskutočnil žiadne účinné a efektívne riadiace opatrenia na odstránenie

porušovania práv sťažovateľa a to napriek tomu, že sťažovateľ adresoval porušovateľovi

rad žiadostí, výziev a sťažností.“, bolo napadnuté konanie vedené okresným súdom

ukončené, resp. bolo v ňom rozhodnuté vo vzťahu k ňou zvolenému súdnemu exekútorovi,

ktorého žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie súd zamietol.

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

11. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

teda to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

12. V okolnostiach posudzovanej veci sťažovateľka namietala prieťahy v exekučnom

konaní okresného súdu, ktorý v okamihu podania sťažnosti ústavnému súdu v merite veci

dávno rozhodol. Sťažovateľka teda v konaní pred ústavným súdom namietala prieťahy v už

právoplatne skončenom konaní. Rozhodnutiami okresného súdu v sťažovateľkou

napadnutom exekučnom konaní nepochybne došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty,

v ktorom sa nachádzala, a odstránenie stavu právnej neistoty je tým meritórnym dôsledkom

tak samotného konania ústavného súdu podľa v nadväznosti na

ods. 2 (rovnako tak podľa dohovoru), ako aj využitia účinného

prostriedku nápravy podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch. Z toho vyplýva, že okresný súd

v čase podania sťažnosti, resp. v čase rozhodovania ústavného súdu už nemohol porušovať

sťažovateľkou označené práva.

13. Ústavný súd k dôvodom odmietnutia sťažnosti už iba dodáva, že napriek tomu, že

sťažovateľka disponuje kvalifikovaným právnym zastúpením (advokátom), nedodržala ani

zákonom ustanovené podmienky ( ) a okrem samotnej

sťažnosti nepredložila žiadne písomné dôkazy, na ktoré sa odvoláva na prvej strane

sťažnosti, napr. jej žiadosti, výzvy a sťažnosti (pozri stranu 11 sťažnosti sťažovateľky).

14. Z dôvodu odmietnutia sťažovateľkou podanej ústavnej sťažnosti podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti rozhodovaním

o ďalších ňou uplatnených procesných návrhoch sa už ústavný súd nezaoberal, pretože

rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2012