Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 549/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Š. J., t. č. vo väzbe, zastúpeného Advokátskou kanceláriou

Č. s. r. o., B, , konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. Č., ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a 5 a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tpo

14/2011 a jeho uznesením z 31. mája 2011, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo

21/2011 a jeho uznesením zo 6. júla 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta

2011 doručená sťažnosť Š. J., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Č. s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. P. Č., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“) a práv podľa

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2

Tpo 14/2011 a jeho uznesením z 31. mája 2011 (ďalej aj „uznesenie o zamietnutí žiadosti o

prepustenie z väzby na slobodu“), ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. a

jeho uznesením zo 6. júla 2011 (ďalej aj „uznesenie o predĺžení lehoty trvania väzby“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný spolu s ďalšími

osobami pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu

podľa , a s poukazom na

písm. a) a i) .

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 18. decembra 2010 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov

uvedených v a s tým, že väzba začala plynúť

14. decembra 2010 od 12.30 h.

Sťažovateľ sa žiadosťou zo 7. apríla 2011 domáhal prepustenia z väzby na slobodu,

resp. nahradenia väzby peňažnou zárukou alebo dohľadom probačného a mediačného

úradníka. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 5. mája 2011 bola žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá a návrh na nahradenie väzby peňažnou

zárukou alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka nebol prijatý. Proti

označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť.

O sťažnosti sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 31. mája 2011 tak, že zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu a žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, pričom konštatoval, že pokiaľ ide

o dôvody väzby podľa , tieto naďalej trvajú, avšak

pokiaľ ide o dôvody väzby podľa , tieto dané nie sú.

Zároveň krajský súd rovnako ako okresný súd neprijal peňažnú záruku a nenahradil väzbu

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Dňa 3. júna 2011 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajský

prokurátor“) návrh na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa do 14. novembra 2011,

ktorý odôvodnil potrebou vykonania ďalších úkonov (konkrétne malo ísť o 1. výsluch D. M.

v procesnom postavení obvineného, ktorý bol zadržaný na základe európskeho zatýkacieho

rozkazu v Českej republike, pričom sa nachádzal v predbežnej väzbe a vydávacie konanie

na územie Slovenskej republiky dosiaľ nebolo ukončené; 2. výsluch svedka L. na základe

dožiadania príslušnými justičnými orgánmi v Českej republike; 3. vypracovanie znaleckého

posudku znalcom z odboru elektrotechniky; 4. zabezpečenie údajov o uskutočnenej

telekomunikačnej prevádzke; 5. výsluch svedka B.; 6. výsluch svedka M.; 7. výsluch

svedkyne Š., pozn.). Okresný súd o návrhu krajského prokurátora rozhodol uznesením sp.

zn. z 28. júna 2011, ktorým predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľa do 14.

novembra 2011. Proti uzneseniu okresného súdu o predĺžení lehoty trvania väzby podal

sťažovateľ prostredníctvom svojich obhajcov sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. zo 6. júla 2011 tak, že ju zamietol.

Sťažovateľ tvrdí, že v jeho prípade neexistovali materiálne podmienky väzby, ktoré

by odôvodňovali potrebu preventívnej väzby. Sťažovateľ poukazuje na to, že uznesením

Krajskej prokuratúry v Nitre sp. zn. z 5. mája 2011 bol zaistený nárok

poškodených na náhradu škody spôsobenej im trestným činom a v tejto súvislosti mu bolo

zakázané nakladať s obchodným podielom v spoločnosti U. s. r. o., pričom tejto spoločnosti,

ktorej je sťažovateľ jediným spoločníkom a konateľom, bolo tiež zakázané nakladať s

pohľadávkou vyplývajúcou so zmluvy o pôžičke zo 6. decembra 2010 s JUDr. M. Ch.

Sťažovateľ poukazuje tiež na to, že skutok, za ktorý je stíhaný, sa mal uskutočniť

v dňoch 5. až 6. decembra 2010, pričom po týchto dátumoch sťažovateľ už poškodeného –

svojho dlžníka nevyhľadával, a to ani osobne, ani inak a neuskutočňoval žiadne právne

kroky na uspokojenie svojich pohľadávok.

Vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu o predĺžení lehoty trvania

väzby sťažovateľ uvádza, že argumentácia krajského prokurátora o potrebe vykonania

ďalších vyšetrovacích úkonov je nepravdivá. Spoluobvinený D. M. mal podľa sťažovateľa

využiť svoje právo nevypovedať ku skutku kladenému za vinu v extradičnej väzbe v Českej

republike a rovnako mal urobiť aj pri výsluchu dňa 21. júna 2011 v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. . Svedka L. mala podľa sťažovateľa už

vypočuť Polícia Českej republiky, Krajské riaditeľstvo Polície Zlínskeho kraja, služba

kriminálnej polície a vyšetrovania, odbor všeobecnej kriminality, pod sp. zn. KRPZ-28241-

11/ČJ-2011-150071 16. júna 2011. Rovnako svedok B. bol podľa sťažovateľa už vypočutý

Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ,

pod sp. zn. ČVS: PPZ-306/BOK-ZA-2010 9. júna 2011. Aj svedok M. a poškodená Š. boli

už podľa tvrdenia sťažovateľa vo veci vypočutí a z návrhu na predĺženie lehoty trvania

väzby sa nedá zistiť, k akej novej skutkovej okolnosti ich treba vypočuť. Vo vzťahu k

potrebe vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru elektrotechniky a oznámeniu

údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke sťažovateľ uvádza, že „vyššie citované

listinné dôkazy svojim obsahom majú len potvrdiť alebo vyvrátiť obsah iných nepriamych

dôkazov, o ktoré sa zatiaľ celé obvinenie opiera“.

Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti podrobne analyzuje nález ústavného súdu sp. zn.

poukazujúc na základné princípy, ktoré musia byť dodržané v prípade vzatia

do väzby a držania v nej, a v jej záverečnej časti sumarizujúc svoju argumentáciu najmä

uvádza:

«1. Doposiaľ vykonané dokazovanie vo veci nepreukázalo z konania sťažovateľa

alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania

označovanej ako dôvod preventívnej väzby, naplnenie materiálnych podmienok väzby.

2. Krajský súd vo vydaných Uzneseniach o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu a o predĺžení lehoty trvania väzby, neosvedčil žiadne významné skutočnosti pre

trvanie väzobných dôvodov, pričom možnosťami nahradiť ju zárukou, sľubom alebo

peňažnou zárukou sa vôbec nezaoberal a nevyslovil žiadne zákonné ani ústavne konformné

závery odôvodňujúce ich zamietnutie. Vydané Uznesenia sú založené len na abstraktných

úvahách, nie na konkrétnych skutočnostiach odôvodňujúcich väzbu.

3. Vzatím sťažovateľa do väzby bez náležitého zhodnotenia primeranej a spravodlivej

rovnováhy („fair and just balance“) medzi záujmami štátu a právom na osobnú slobodu,

neberúc do úvahy skutočnosť, že nie sú v prejednávanej veci naplnené základné materiálne

podmienky väzby, v procese rozhodovania o jeho vzatí do väzby sa nerešpektovali právne

relevantné princípy a zásady, ktorými sa riadi ESĽP a ústavný súd pri posudzovaní

dôvodnosti väzby a jej trvania.

4. Neberúc do úvahy sťažovateľom namietané skutočnosti, ktorými sa krajský súd

vôbec nezaoberal a nezaujal k nim právne relevantné závery, ktoré by zákonným a

ústavným spôsobom vo svojich rozhodnutiach aj odôvodnil, hoci podľa platnej judikatúry

ústavného súdu práve takéto posúdenia a závery sú zásadne úlohou všeobecných súdov,

rozhodol v oboch prípadoch v danej veci o dôvodoch väzby arbitrárne, zjavne

neodôvodnene, v rozpore s princípom spravodlivosti.»

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Nitre právoplatným Uznesením sp. zn.: -55

z 31. mája 2011, ktorým žiadosť Š. J. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol s tým, že u

neho aj naďalej trvajú dôvody väzby podľa a podľa

písm. c), ods. 2 väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a

podľa , neprijal ponúknutú peňažnú záruku na nahradenie väzby,

porušil jeho základné práva podľa , ods. 5 a podľa

Slovenskej republiky, ako aj právo podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajský súd v Nitre právoplatným Uznesením sp. zn.: -55 z 06. júla

2011, ktorým podľa bola lehota trvania väzby Š. J. predĺžená

do 14. novembra 2011 porušil jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5 a podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj právo podľa a podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Nitre

sp. zn.: -55 z 31. mája 2011 i Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.:

-55 z 06. júla 2011v časti týkajúcej sa Š. J. a prikazuje Krajskému súdu v

Nitre, aby menovaného neodkladne prepustil z väzby na slobodu.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €

(slovom: tristoštrnásť euro a osemnásť eurocentov), ktorú je Krajský súd v Nitre povinný

vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Č... do pätnástich dní od

doručenia tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa a dohovoru postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. mája 2011, ako aj

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6. júla 2011.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa

tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú

oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo

v úteku po jeho spáchaní...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu z 31. mája 2011

Krajský súd namietaným uznesením zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 5. mája 2011 a žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu

zamietol s tým, že u neho naďalej existujú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)

. Zároveň rozhodol o nenahradení väzby sťažovateľa dohľadom

probačného a mediačného úradníka, ako aj o neprijatí peňažnej záruky ako náhrady za

väzbu sťažovateľa.

Okresný súd pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu

uznesením sp. zn. z 5. mája 2011 na rozdiel od krajského súdu rozhodol, že

u sťažovateľa je daný aj väzobný dôvod podľa (tzv.

úteková väzba, pozn.).

Keďže krajský súd v namietanom uznesení vyhovel sťažnostným námietkam

sťažovateľa v časti týkajúcej sa väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného

poriadku, ústavný súd nepovažoval za potrebné venovať sa príslušnej časti odôvodnenia

označených uznesení okresného súdu ani krajského súdu.

V odôvodnení uznesenia okresného súdu sp. zn. z 5. mája 2011 sa po

popise skutku kladeného sťažovateľovi za vinu a podrobnom opise násilného konania,

ktorého sa mal dopustiť, okrem iného uvádza:

„... S poukazom na výpoveď poškodeného, ktorý popísal spôsob, akým mal byť

skutok spáchaný, na skutočnosť, že obvinený ako člen organizovanej skupiny, mal prinútiť

s ostatnými páchateľmi poškodeného, aby vydal osobné motorové vozidlo zn... a podpísal

doklady, na základe ktorých bude oprávnený disponovať s majetkom poškodeného, a spôsob

akým sa mal vyhrážať poškodenému smrťou, súd má zato, že po prepustení z väzby na

slobodu, by pokračoval v páchaní trestnej činnosti majetkového a násilného charakteru.

Tieto konkrétne skutočnosti naďalej odôvodňujú obavu, že obvinený po prepustení na

slobodu... bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti násilného a majetkového charakteru.

... Na predložený znalecký posudok obhajcom obvineného, ktorý je súčasťou jeho

žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, súd vôbec neprihliadol, pretože znalecký

posudok podala znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvia neurológie a pediatrie.

Ochorenie obvineného nemá charakter neurologického ochorenia a obvinený už dávno nie

je vo veku, v akom sú osoby, ktoré ošetruje lekár pediater.

... Súd neprijal ponúknutý návrh obvineného na nahradenie väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka a ani návrh na ponuku obvineného na nahradenie

väzby peňažnou zárukou vo výške 50.000,- eur, nakoľko tieto návrhy, vzhľadom na povahu

prejednávaného skutku nepovažuje za dostatočné na nahradenie väzby a nezistil žiadne také

výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by to odôvodňovali.“

Z namietaného uznesenia krajského súdu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu vyplýva, že sťažovateľ sa v argumentácii uvedenej v sťažnosti smerujúcej proti

uzneseniu okresného súdu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu sústredil

najmä na ním tvrdenú neexistenciu väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného

poriadku, pričom nad jej rámec v sťažnosti uviedol:

„- hľadí sa na neho ako na netrestaného, neživil sa nikdy trestnou činnosťou

majetkového ani násilného charakteru,

- dôvod preventívnej väzby u neho pominul, pretože všetky listiny a dokumenty, ktoré

poškodený podpísal, sú vo vyšetrovacom spise, nehrozí obava, že by ich ďalej použil,

- jeho zdravotný stav je veľmi vážny, jeho prvý výsluch musel byť preto ukončený, bol

hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, dal vyhotoviť

znalecký posudok na preukázanie jeho ťažkého zdravotného postihnutia s vysokým rizikom

mnohopočetných komplikácií, ktoré sú životohrozujúce,

- súd mal skúmať či znalkyňa MUDr. S. bola alebo nebola odborne spôsobilá

vypracovať uvedený znalecký posudok.“

Krajský súd v odôvodnení uznesenia o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na

slobodu okrem iného uviedol:

«Nadriadený súd zistil, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,

pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu – obzvlášť

závažného zločinu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok mal spáchať obvinený aj

s ďalšími osobami a z jeho konania a okolností prípadu vyplýva dôvodná obava, že bude

pokračovať v trestnej činnosti, pre ktorú sa proti nemu vedie trestné stíhanie. Súd prvého

stupňa správne zistil, že dôvody preventívnej väzby podľa ods. písm. c/ sú

u obvineného aj naďalej dané, pričom správne poukázal na nezmenenú existenciu

konkrétnych skutočností.

... Pokiaľ ide o návrh obvineného na nahradenie väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka a ponukou zloženia peňažnej záruky, je potrebné vychádzať z faktu,

že je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin. U inštitútov nahradenia väzby zákon v §

81 ods. 1 vyžaduje v takom prípade existenciu výnimočných okolností prípadu.

Takéto, poukazujúc na fakty zistené o osobe obvineného a charakter prejednávanej trestnej

činnosti, ani nadriadený súd nezistil.

Nadriadený súd zistil, že u ponuky zloženia peňažnej záruky uvedenej v žiadosti

obvineného o prepustenie z väzby mal byť súd I. stupňa dôslednejší a preveriť pravdivosť

tvrdenia, že družka obvineného (ohľadom ktorej obvinený v žiadosti neuviedol žiadne bližšie

údaje!?) ponúka zloženie peňažnej záruky a zisťovať, či sa tak deje na základe súhlasu

obvineného. Podľa názoru nadriadeného súdu vzhľadom na väzobnú povahu veci

s poukazom na mali byť tieto údaje podané súčasne so žiadosťou. Okrem

toho obvinený tam uviedol, že peňažná záruka by bola vyplatená aj z jeho „úspor“, z čoho

by bolo možné rezultovať, že sa jedná o spoločnú ponuku jeho s družkou. Obvinený však

v sťažnosti túto ponuku uvádza ako vlastnú a za takú ju považoval aj nadriadený súd.

Za dôvody zániku väzby nemožno považovať ani sťažnostné námietky obvineného

týkajúce sa jeho zdravotného stavu, ktoré ani nadriadený súd neakceptoval, pretože

choroba obvineného nie je zákonným dôvodom na vzatie resp. prepustenie z väzby.

Nadriadený súd uvádza, že v prípravnom konaní nezabezpečuje a nevykonáva dôkazy súd,

ale vyšetrovateľ a dozor nad prípravný konaním má prokurátor.»

Sťažovateľove výhrady proti uzneseniu krajského súdu o zamietnutí žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu sa sústreďujú do tvrdenia, že v jeho prípade neexistujú

materiálne podmienky na preventívnu väzbu. Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať

argumentáciu sťažovateľa, podľa ktorej materiálnymi podmienkami väzby sa rozumejú

hmotnoprávne predpoklady väzby, ktoré tvoria skutkové okolnosti vzatia do väzby, teda

existencia dôvodného podozrenia, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, sa stal,

má znaky trestného činu a existuje tu podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, a ďalej

existencia niektorého z väzobných dôvodov. Materiálne podmienky na rozhodnutie o väzbe

musia byť splnené súčasne.

Ústavný súd po preskúmaní uznesenia krajského súdu o zamietnutí žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu (v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn.

z 5. mája 2011) dospel k záveru, že krajský súd dostatočným a ústavne

akceptovateľným spôsobom vysvetlil existenciu a potrebu preventívnej väzby.

Z popisu skutku, z ktorého je sťažovateľ obvinený, vyplýva, že sťažovateľ spolu

s ďalšími osobami s cieľom únosu a vydierania sa mal dopúšťať fyzického násilia,

vyhrážania ujmou na živote, a to aj so zbraňou proti poškodenému JUDr. M. Ch., pričom

poškodenému mali obmedzovať jeho osobnú slobodu tak, že ho prevážali autom po území

Slovenskej republiky až do Maďarska, následne ho proti jeho vôli mali držať

v kancelárskych priestoroch a v apartmáne v hoteli, pričom ho mali prinútiť na notárskom

úrade podpísať rôzne dokumenty týkajúce sa prevodu jeho majetku, resp. dispozičných práv

s týmto majetkom. Násilné konanie sťažovateľa a spoluobvinených malo trvať od

5. decembra 2010 od 12.00 h do nasledujúceho dňa do popoludňajších hodín.

Je teda zrejmé, že skutok, pre ktorý je sťažovateľ stíhaný, má tak majetkovú, ako aj

násilnú povahu. Skutočnosť, že všetky dokumenty podpísané poškodeným sa nachádzajú

v dispozícii orgánov činných v trestnom konaní, ako aj skutočnosť, že došlo k zaisteniu

nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom, nemá nijaký vplyv na

prítomnosť násilnej roviny skutku, zo spáchania ktorého je sťažovateľ podozrivý. Násilného

a slobodu obmedzujúceho konania proti poškodenému sa sťažovateľ mal údajne dopúšťať

viac ako 24 hodín. Podľa názoru ústavného súdu preto obstojí záver krajského súdu, ktorý

sa stotožnil s odôvodnením existencie dôvodov preventívnej väzby ustálených okresným

súdom, podľa ktorého vzhľadom na skutok a spôsob vyhrážania sa poškodenému existuje

obava, že sťažovateľ by mohol pokračovať v páchaní násilnej trestnej činnosti voči

poškodenému – svojmu údajnému dlžníkovi.

Podľa ústavného súdu zjavne neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že „Krajský súd

vo vydaných Uzneseniach o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu...

možnosťami nahradiť ju zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou sa vôbec nezaoberal

a nevyslovil žiadne zákonné ani ústavne konformné závery odôvodňujúce ich

zamietnutie...“. Z citovanej časti odôvodnenia uznesenia krajského súdu o zamietnutí

žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu totiž vyplýva, že krajský súd sa presvedčivým

a dostačujúcim spôsobom vysporiadal s návrhmi sťažovateľa na nahradenie väzby.

Pokiaľ sťažovateľ v záverečnej časti svojej sťažnosti namieta, že krajský súd sa

nezaoberal jeho sťažnostnými námietkami, považuje ústavný súd za potrebné v prvom rade

poukázať na skutočnosť, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,

v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu nešpecifikuje, ktorými jeho námietkami sa krajský

súd nezaoberal. V tejto súvislosti ústavný súd navyše v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania (stranou trestného konania), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov predmetnej právnej veci (m. m. ).

Uvedené skutočnosti vylučujú možnosť existencie takej príčinnej súvislosti medzi

namietaným postupom krajského súdu a jeho uznesením o zamietnutí žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu a namietaným porušením základných práv podľa a 5

a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, ktorá by zakladala relevantný dôvod na

vyslovenie ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru,

podľa ktorej sa tieto ustanovenia a dohovoru aplikujú pri rozhodovaní vo veci samej

a neaplikujú na rozhodovanie všeobecného súdu o väzbe, keďže špeciálne ustanovenia

a tiež dohovoru týkajúce sa osobnej slobody obsahujú jej základné

hmotné a procesné atribúty vrátane práva na spravodlivé súdne konanie pri jej pozbavení

(m. m. napr. , pozri tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

De Wilde et al. v. Belgicko z 18. júna 1971, séria A, č. 12, § 76).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol

v tejto časti podľa pre zjavnú neopodstatnenosť.

2. K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu zo 6. júla 2011

V súvislosti s touto časťou sťažnosti ústavný súd poukazuje na návrh krajského

prokurátora z 3. júna 2011 na predĺženie lehoty trvania väzby, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Čo sa týka konkrétnych vyšetrovacích úkonov, ktoré bude nevyhnutné vykonať do

skončenia vyšetrovania poukazujem najmä na skutočnosť, že na obvineného D. M. bol vo

vyšetrovanej trestnej veci sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu v Nitre vydaný

európsky zatýkací rozkaz pod sp. zn. zo dňa 17. 02. 2011, na základe

ktorého bol obvinený D. M. dňa 17. 03. 2011 zadržaný na území Českej republiky a

uznesením Krajského súdu v Brne sp. zn. zo dňa 18. 03. 2011 vzatý do

predbežnej väzby (podľa správ Okresného súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 24.

03. 2011 a 25. 03. 2011), pričom doposiaľ nedošlo k ukončeniu tohto konania a vydaniu

obvineného D. M. na územie Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukazujem na to, že po

vydaní obvineného M. bude potrebné vykonať jeho výsluch v procesnom postavení

obvineného, ako aj prípadne vykonať ďalšie procesné úkony (napr. konfrontácie), ktorých

potreba vyplynie z jeho výpovede. Taktiež poukazujem na to, že Krajskou prokuratúrou

Nitra bolo pod sp. zn. -3 zo dňa 27. 04. 2011 príslušnému justičnému orgánu

Českej republiky zaslané dožiadanie o právnu pomoc (podľa doručenky prevzaté Krajským

státním zastupitelstvím v Brne pobočka Zlín dňa 02. 05. 2011), ktorého predmetom bol

výsluch svedka Ing. R. L., ktorý mal v súvislosti so spáchaným skutkom komunikovať s

obvineným Š. J. a ako kupujúci mal podpísať kúpnu zmluvu na motorové vozidlo zn...

patriace obchodnej spoločnosti, ktorej konateľkou je poškodená, pričom doposiaľ neboli

výsledky tejto právnej pomoci doručené tunajšej krajskej prokuratúre napriek tomu, že bolo

zdôraznené, že sa jedná o väzobnú vec, ktorú je potrebné realizovať prednostne a

urýchlene. Zároveň z výpovede svedka Ing. R. L. môže vyplynúť potreba vykonania ďalších

procesných úkonov. V danej trestnej veci taktiež doposiaľ nedošlo k vypracovaniu

znaleckého posudku znalcom z odboru elektrotechnika (ktorý bol do konania pribratý

uznesením vyšetrovateľa PZ sp. zn. PPZ-306/BOK-ZA-2010 zo dňa 17. 02. 2011), pričom

znalec podľa správy podanej vyšetrovateľovi PZ zo dňa 30. 05. 2011 aktuálne ukončuje

znalecké skúmanie. Taktiež boli sudcom pre prípravné konanie vydané príkazy na zistenie

a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke sp. zn.

zo dňa 09. 05. 2011, kde doposiaľ neboli príslušnými operátormi všetky vyžiadané údaje

poskytnuté. Okrem už uvedených úkonov je potrebné stotožniť a vykonať výsluch svedka B.,

ktorého potreba výsluchu vyplynula z výsluchu svedka Ing. V. D. (vypočutého dňa 25. 05.

2011) a tiež dopočuť svedkov B. M. – ktorého sa nepodarilo predvolať na výsluch z dôvodu,

že sa nezdržuje v mieste svojho bydliska a svedkyne poškodenej K. Š. – ktorá ospravedlnila

svoju neúčasť na výsluchu naplánovanému na deň 11. 05. 2011, zo zdravotných dôvodov.“

Okresný súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. z 28. júna 2011, ktorým

predĺžil lehotu trvania väzby do 14. novembra 2011, najmä uviedol:

„Obvinený Š. J. sa výsluchu nezúčastnil a predložil svoje písomné vyjadrenie

vyhotovené jeho obhajcom JUDr. P. Č. Z vyjadrenia vyplýva, že konkrétne skutočnosti

neodôvodňujú dôvod väzby podľa , pretože doposiaľ

vykonané dokazovanie vo veci nepreukázalo z konania obvineného, alebo z ďalších

konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania, označenej ako

dôvod preventívnej väzby, naplnenie materiálnych podmienok väzby. Navrhol nevyhovieť

návrhu prokurátora a prepustiť ho na slobodu.

... Obhajcovia obvineného Š. J. k návrhu prokurátora uviedli, že podľa ich názoru

dôvody väzby podľa nie sú dané a do 14. 07. 2011

budú vykonané všetky úkony uvedené v návrhu prokurátora. Tým bude ukončené

vyšetrovanie. Nie je žiadna dôvodná obava, že by obvinený pokračoval v páchaní trestnej

činnosti.

... Z vyšetrovacieho spisu mal súd preukázané, že vyšetrovateľ po vznesení obvinenia

a po vzatí obvinených do väzby až do podania návrhu na predĺženie trvania lehoty väzby

plynule vo veci konal... Z vyjadrení obhajcov bolo preukázané, že bol vypočutý v Českej

republike svedok L. dňa 16. 06. 2011. Obvinený D. M. bol podľa ich vyjadrenia vypočutý v

Českej republike v rámci vydávacieho konania a tiež sudcom pre prípravné konanie na

území Slovenskej republiky.

Z vyšetrovacieho spisu mala sudkyňa pre prípravné konanie preukázané, že

dokazovanie v prípravnom konaní doposiaľ nebolo ukončené napriek skutočnosti, že orgány

činné v trestnom konaní pracovali plynule. Prípravné konanie nebolo možné ukončiť

vzhľadom na rozsiahlosť a obtiažnosť celej trestnej veci. Preukázané bolo, že do 14. 07.

2011, kedy končí základná lehota väzby obvineným, nebude možné ukončiť prípravné

konanie tak, aby boli zadokumentované všetky dôkazy, ktoré je potrebné vykonať. Okrem

vyšetrovacích úkonov súvisiacich so zabezpečením a vykonaním dôkazov je potrebné, aby si

obvinení a obhajcovia preštudovali vyšetrovací spis tak, aby mohli navrhnúť vykonanie

dôkazov, ktoré považujú za potrebné, a aby orgány činné v trestnom konaní mohli

rozhodnúť vo veci samej, alebo, aby prokurátor podal v príslušnej lehote na obvinených

obžalobu na príslušný súd.“

V odôvodnení namietaného uznesenia krajského súdu o predĺžení lehoty trvania

väzby sa najmä uvádza:

„Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť obvinený Z. T.

Obvinený Š. J. podal sťažnosť prostredníctvom obhajcov, po skončení procesného úkonu.

Písomné odôvodnenia sťažností oboch obvinených do času konania neverejného

zasadnutia nadriadenému súdu doručené neboli.

... V prvom rade považuje nadriadený súd za potrebné uviesť, že sudca pre prípravné

konanie, ako aj advokát – obhajca, sú osoby znalé práva a ich profesnou povinnosťou je

poznať zákon a správne ho aplikovať. V danom prípade však tak tomu nebolo.

Zo zápisnice o výsluchu je zrejmé, že sudkyňa pre prípravné konanie napriek tomu,

že obvinený Š. J. nebol prítomný pri vyhlásení uznesenia, neumožnila jeho obhajcom

vyjadriť sa k uzneseniu, proti ktorému majú právo, ako obhajcovia obvineného, podať

v mene obvineného sťažnosť, a to v danom prípade iba hneď po vyhlásení uznesenia (§ 83

ods. 2 ), pretože rozhodovala podľa . Právo obhajcu podať

v mene obvineného opravný prostriedok proti uzneseniu, ktoré bolo vyhlásené v jeho

neprítomnosti, vyplýva z ustanovenia .

Z týchto dôvodov sťažnosť obhajcov proti uzneseniu, podanú do úradného záznamu

po skončení procesného úkonu je potrebné považovať za podanú oneskorene, pretože

nebola podaná ihneď, po vyhlásení uznesenia.

Za danej situácie však nadriadený súd považoval za potrebné pochybenie sudkyne

pre prípravné konanie konvalidovať tak, že hoci sťažnosť podaná obhajcami obvineného Š.

J. v jeho mene, nebola podaná ihneď po vyhlásení uznesenia, túto meritórne prejednal,

pretože nebolo umožnené obhajcom sa k opravnému prostriedku vyjadriť ihneď po

vyhlásení uznesenia, čo vyplýva zo zápisnice o výsluchu zo dňa 28. 6. 2011 (č. l. 34 – 35).

... Na základe uvedeného súd I. stupňa dospel k správnemu záveru o tom, že dôvody

preventívnej väzby podľa u obvinených Š. J. a Z. T. sú aj

naďalej dané a aj v danom štádiu konania odôvodňujú obavu, že v prípade ich prepustenia

na slobodu budú pokračovať v páchaní obzvlášť závažnej úmyselnej a násilnej trestnej

činnosti, pre ktorú im bolo vyšetrovateľom vznesené obvinenie a súčasne sa nachádzajú vo

väzbe, pretože touto trestnou činnosťou si mali zabezpečiť násilím od poškodeného

podpísanie rôznych dokumentov, a to najmä zmluvy o pôžičke a uznanie dlhu vo výške

240.000,- eur, generálnej plnej moci poškodeného ako splnomocniteľa na obvineného Š. J.

ako splnomocnenca, kúpnopredajnej zmluvy na vozidlo zn..., plnej moci na užívanie tohto

motorového vozidla.

... Vzhľadom na spôsob, akým mala byť trestná činnosť spáchaná, je potrebné na jej

objasnenie zabezpečiť dôkazy aj prostredníctvom dožiadaní a ďalších procesných úkonov

v Českej republike, čo tiež vyžaduje poskytnutie orgánom činným v trestnom konaní

primeraný čas.

Závažnosť a rozsah posudzovanej veci, ktorú je potrebné objasniť ju robí obťažnou,

najmä vzhľadom na rozsah dokazovania, ktoré je potrebné vykonať. Z týchto dôvodov ani

podľa názoru nadriadeného súdu nie je možné trestné stíhanie skončiť v zákonom uvedenej

lehote, pričom prepustením oboch obvinených na slobodu zároveň hrozí, že bude zmarené

alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.

Na základe preskúmania predloženého spisového materiálu, najmä jeho rozsahu ako

aj obsahu zabezpečených dôkazov, nadriadený súd zároveň dospel k záveru, že vyšetrovateľ

v predmetnej väzobnej veci doposiaľ postupoval plynule, bez prieťahov, teda s osobitnou

starostlivosťou a urýchlením.“

Vychádzajúc z citovaného ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že

sťažovateľ ani jeho obhajcovia sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu okresného súdu

o predĺžení lehoty trvania väzby písomne neodôvodnili.

Z uznesenia okresného súdu, ktorým bola lehota trvania väzby predĺžená, vyplýva, že

obhajcovia sťažovateľa informovali sudkyňu pre prípravné konanie o tom, že obvinený D.

M. bol vypočutý v rámci vydávacieho konania, ako aj 21. júna 2011 v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. , a tiež ju informovali o vykonaní výsluchu

svedka L.

Z návrhu prokurátora krajskej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby

vyplýva, že jej kľúčovým dôvodom bola potreba vypočutia D. M. v postavení obvineného.

Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že menovaný bol vypočutý na účely vydávacieho

konania v Českej republike, kde využil svoje právo nevypovedať, ako aj skutočnosť, že bol

vypočutý v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. (ktorého predmet

sťažovateľ v sťažnosti nijako nešpecifikuje, pozn.), kde rovnako využil svoje právo

nevypovedať, nič nemení na skutočnosti, že ku dňu rozhodovania krajského súdu

o predĺžení lehoty trvania väzby nebol vypočutý ako obvinený vyšetrovateľom v trestnej

veci vedenej proti sťažovateľovi, Z. T. a D. M. pre obzvlášť závažný zločin vydieračského

únosu podľa , a s poukazom na

a . Nikto, ani sťažovateľ, nemôže vopred

spoľahlivo vedieť, či D. M. pri výsluchu v postavení obvineného v jeho trestnej veci bude

vypovedať alebo využije svoje zákonné právo a vypovedať nebude.

Ústavný súd nemôže súhlasiť ani s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého

argumentácia krajského prokurátora o potrebe vykonania ďalších vyšetrovacích úkonov je

nepravdivá (sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že spoluobvinený D. M. využil svoje právo

nevypovedať ku skutku kladenému za vinu v extradičnej väzbe v Českej republike a

rovnako učinil aj pri výsluchu 21. júna 2011 v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

, že svedok L. bol vypočutý Políciou Českej republiky, Krajským

riaditeľstvom Polície Zlínskeho kraja, službou kriminálnej polície a vyšetrovania, odborom

všeobecnej kriminality, pod sp. zn. KRPZ-28241-11/ČJ-2011-150071 16. júna 2011 a

svedok B. bol vypočutý Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti organizovanej

kriminalite, odbor západ, pod sp. zn. ČVS: PPZ-306/BOK-ZA-2010 9. júna 2011, pozn.).

Zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva, že návrh krajskej prokuratúry z 2. júna 2011 na

predĺženie lehoty trvania väzby bol okresnému súdu doručený 3. júna 2011, pričom v tom

čase ešte neboli obvinený D. M. ani svedkovia L. a B. vypočutí; tvrdenia krajského

prokurátora uvedené v jeho návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby teda boli v čase jeho

podania pravdivé. Rovnako nemožno mať výhrady voči argumentácii krajského

prokurátora, podľa ktorej treba v predmetnej trestnej veci vykonať znalecké dokazovanie

znalcom z odboru elektrotechniky a zabezpečiť údaje o uskutočnenej telekomunikačnej

prevádzke, keďže ide o dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu trestnej činnosti. Na

druhej strane ústavný súd akceptuje argumentáciu sťažovateľa, podľa ktorej z návrhu

prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby nemožno zistiť, z akých dôvodov majú byť

opätovne vypočutí svedok M. a poškodená Š., ktorí už boli v predmetnej trestnej veci v čase

podania návrhu krajskej prokuratúry vypočutí.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zastáva názor, že v posudzovanej veci potreba

doplnenia dokazovania vykonaním výsluchu obvineného D. M., vykonaním znaleckého

dokazovania znalcom z odboru elektrotechniky, ako aj zabezpečením údajov o uskutočnenej

telekomunikačnej prevádzke tvoria postačujúce argumenty na rozhodnutie o predĺžení

lehoty trvania väzby sťažovateľa. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že

sťažovateľ nespochybňuje v sťažnosti fakt, že orgány činné v trestnom konaní v jeho

trestnej veci postupovali do rozhodnutia všeobecných súdov o predĺžení lehoty trvania

väzby plynule a bez prieťahov.

Vzhľadom na uvedené neobstojí podľa názoru ústavného súdu tvrdenie sťažovateľa

o tom, že krajský súd rozhodol o predĺžení lehoty trvania väzby arbitrárne, keďže jeho

uznesenie v spojení s odôvodnením vyplývajúcim z uznesenia okresného súdu o predĺžení

lehoty trvania väzby je dostatočne a logicky, a teda ústavne akceptovateľným spôsobom

odôvodnené.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012