Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 549/2012
PDF · 304.91 KB
No categories available
IV. ÚS 549/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Š. J., t. č. vo väzbe, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Č. s. r. o., B, , konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. Č., ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tpo
14/2011 a jeho uznesením z 31. mája 2011, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo
21/2011 a jeho uznesením zo 6. júla 2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Š. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta
2011 doručená sťažnosť Š. J., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Č. s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta
JUDr. P. Č., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2
Tpo 14/2011 a jeho uznesením z 31. mája 2011 (ďalej aj „uznesenie o zamietnutí žiadosti o
prepustenie z väzby na slobodu“), ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 21/2011 a
jeho uznesením zo 6. júla 2011 (ďalej aj „uznesenie o predĺžení lehoty trvania väzby“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný spolu s ďalšími
osobami pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu
podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) a i) Trestného zákona.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 1 Tp 156/2010 z 18. decembra 2010 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť
14. decembra 2010 od 12.30 h.
Sťažovateľ sa žiadosťou zo 7. apríla 2011 domáhal prepustenia z väzby na slobodu,
resp. nahradenia väzby peňažnou zárukou alebo dohľadom probačného a mediačného
úradníka. Uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Tp 41/2011 z 5. mája 2011 bola žiadosť
sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá a návrh na nahradenie väzby peňažnou
zárukou alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka nebol prijatý. Proti
označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť.
O sťažnosti sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 2 Tpo 14/2011
z 31. mája 2011 tak, že zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu a žiadosť
sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, pričom konštatoval, že pokiaľ ide
o dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, tieto naďalej trvajú, avšak
pokiaľ ide o dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, tieto dané nie sú.
Zároveň krajský súd rovnako ako okresný súd neprijal peňažnú záruku a nenahradil väzbu
dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Dňa 3. júna 2011 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajský
prokurátor“) návrh na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa do 14. novembra 2011,
ktorý odôvodnil potrebou vykonania ďalších úkonov (konkrétne malo ísť o 1. výsluch D. M.
v procesnom postavení obvineného, ktorý bol zadržaný na základe európskeho zatýkacieho
rozkazu v Českej republike, pričom sa nachádzal v predbežnej väzbe a vydávacie konanie
na územie Slovenskej republiky dosiaľ nebolo ukončené; 2. výsluch svedka L. na základe
dožiadania príslušnými justičnými orgánmi v Českej republike; 3. vypracovanie znaleckého
posudku znalcom z odboru elektrotechniky; 4. zabezpečenie údajov o uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzke; 5. výsluch svedka B.; 6. výsluch svedka M.; 7. výsluch
svedkyne Š., pozn.). Okresný súd o návrhu krajského prokurátora rozhodol uznesením sp.
zn. 1 Tp 52/2011 z 28. júna 2011, ktorým predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľa do 14.
novembra 2011. Proti uzneseniu okresného súdu o predĺžení lehoty trvania väzby podal
sťažovateľ prostredníctvom svojich obhajcov sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd
uznesením sp. zn. 1 Tpo 21/2011 zo 6. júla 2011 tak, že ju zamietol.
Sťažovateľ tvrdí, že v jeho prípade neexistovali materiálne podmienky väzby, ktoré
by odôvodňovali potrebu preventívnej väzby. Sťažovateľ poukazuje na to, že uznesením
Krajskej prokuratúry v Nitre sp. zn. Pv 138/2010 z 5. mája 2011 bol zaistený nárok
poškodených na náhradu škody spôsobenej im trestným činom a v tejto súvislosti mu bolo
zakázané nakladať s obchodným podielom v spoločnosti U. s. r. o., pričom tejto spoločnosti,
ktorej je sťažovateľ jediným spoločníkom a konateľom, bolo tiež zakázané nakladať s
pohľadávkou vyplývajúcou so zmluvy o pôžičke zo 6. decembra 2010 s JUDr. M. Ch.
Sťažovateľ poukazuje tiež na to, že skutok, za ktorý je stíhaný, sa mal uskutočniť
v dňoch 5. až 6. decembra 2010, pričom po týchto dátumoch sťažovateľ už poškodeného –
svojho dlžníka nevyhľadával, a to ani osobne, ani inak a neuskutočňoval žiadne právne
kroky na uspokojenie svojich pohľadávok.
Vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu o predĺžení lehoty trvania
väzby sťažovateľ uvádza, že argumentácia krajského prokurátora o potrebe vykonania
ďalších vyšetrovacích úkonov je nepravdivá. Spoluobvinený D. M. mal podľa sťažovateľa
využiť svoje právo nevypovedať ku skutku kladenému za vinu v extradičnej väzbe v Českej
republike a rovnako mal urobiť aj pri výsluchu dňa 21. júna 2011 v konaní vedenom
okresným súdom pod sp. zn. 21 Tp 303/2011. Svedka L. mala podľa sťažovateľa už
vypočuť Polícia Českej republiky, Krajské riaditeľstvo Polície Zlínskeho kraja, služba
kriminálnej polície a vyšetrovania, odbor všeobecnej kriminality, pod sp. zn. KRPZ-28241-
11/ČJ-2011-150071 16. júna 2011. Rovnako svedok B. bol podľa sťažovateľa už vypočutý
Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ,
pod sp. zn. ČVS: PPZ-306/BOK-ZA-2010 9. júna 2011. Aj svedok M. a poškodená Š. boli
už podľa tvrdenia sťažovateľa vo veci vypočutí a z návrhu na predĺženie lehoty trvania
väzby sa nedá zistiť, k akej novej skutkovej okolnosti ich treba vypočuť. Vo vzťahu k
potrebe vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru elektrotechniky a oznámeniu
údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke sťažovateľ uvádza, že „vyššie citované
listinné dôkazy svojim obsahom majú len potvrdiť alebo vyvrátiť obsah iných nepriamych
dôkazov, o ktoré sa zatiaľ celé obvinenie opiera“.
Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti podrobne analyzuje nález ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 38/01 poukazujúc na základné princípy, ktoré musia byť dodržané v prípade vzatia
do väzby a držania v nej, a v jej záverečnej časti sumarizujúc svoju argumentáciu najmä
uvádza:
«1. Doposiaľ vykonané dokazovanie vo veci nepreukázalo z konania sťažovateľa
alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania
označovanej ako dôvod preventívnej väzby, naplnenie materiálnych podmienok väzby.
2. Krajský súd vo vydaných Uzneseniach o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby
na slobodu a o predĺžení lehoty trvania väzby, neosvedčil žiadne významné skutočnosti pre
trvanie väzobných dôvodov, pričom možnosťami nahradiť ju zárukou, sľubom alebo
peňažnou zárukou sa vôbec nezaoberal a nevyslovil žiadne zákonné ani ústavne konformné
závery odôvodňujúce ich zamietnutie. Vydané Uznesenia sú založené len na abstraktných
úvahách, nie na konkrétnych skutočnostiach odôvodňujúcich väzbu.
3. Vzatím sťažovateľa do väzby bez náležitého zhodnotenia primeranej a spravodlivej
rovnováhy („fair and just balance“) medzi záujmami štátu a právom na osobnú slobodu,
neberúc do úvahy skutočnosť, že nie sú v prejednávanej veci naplnené základné materiálne
podmienky väzby, v procese rozhodovania o jeho vzatí do väzby sa nerešpektovali právne
relevantné princípy a zásady, ktorými sa riadi ESĽP a ústavný súd pri posudzovaní
dôvodnosti väzby a jej trvania.
4. Neberúc do úvahy sťažovateľom namietané skutočnosti, ktorými sa krajský súd
vôbec nezaoberal a nezaujal k nim právne relevantné závery, ktoré by zákonným a
ústavným spôsobom vo svojich rozhodnutiach aj odôvodnil, hoci podľa platnej judikatúry
ústavného súdu práve takéto posúdenia a závery sú zásadne úlohou všeobecných súdov,
rozhodol v oboch prípadoch v danej veci o dôvodoch väzby arbitrárne, zjavne
neodôvodnene, v rozpore s princípom spravodlivosti.»
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Nitre právoplatným Uznesením sp. zn.: 2 Tpo/14/2011-55
z 31. mája 2011, ktorým žiadosť Š. J. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol s tým, že u
neho aj naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a podľa § 80 ods. 1
písm. c), ods. 2 Tr. por. väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a
podľa § 81 ods. 1, ods. 2 Tr. por. neprijal ponúknutú peňažnú záruku na nahradenie väzby,
porušil jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5 a podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj právo podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajský súd v Nitre právoplatným Uznesením sp. zn.: 1 Tpo/21/2011-55 z 06. júla
2011, ktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. bola lehota trvania väzby Š. J. predĺžená
do 14. novembra 2011 porušil jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5 a podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Nitre
sp. zn.: 2 Tpo/14/2011-55 z 31. mája 2011 i Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.:
1 Tpo/21/2011-55 z 06. júla 2011v časti týkajúcej sa Š. J. a prikazuje Krajskému súdu v
Nitre, aby menovaného neodkladne prepustil z väzby na slobodu.
4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €
(slovom: tristoštrnásť euro a osemnásť eurocentov), ktorú je Krajský súd v Nitre povinný
vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Č... do pätnástich dní od
doručenia tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46
ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tpo 14/2011 a jeho uznesením z 31. mája 2011, ako aj
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 21/2011 a jeho uznesením zo 6. júla 2011.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre
neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú
bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa
tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:
c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia
pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú
oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo
v úteku po jeho spáchaní...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
1. K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
2 Tpo 14/2011 a jeho uzneseniu z 31. mája 2011
Krajský súd namietaným uznesením zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn.
1 Tp 41/2011 z 5. mája 2011 a žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu
zamietol s tým, že u neho naďalej existujú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku. Zároveň rozhodol o nenahradení väzby sťažovateľa dohľadom
probačného a mediačného úradníka, ako aj o neprijatí peňažnej záruky ako náhrady za
väzbu sťažovateľa.
Okresný súd pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu
uznesením sp. zn. 1 Tp 41/2011 z 5. mája 2011 na rozdiel od krajského súdu rozhodol, že
u sťažovateľa je daný aj väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku (tzv.
úteková väzba, pozn.).
Keďže krajský súd v namietanom uznesení vyhovel sťažnostným námietkam
sťažovateľa v časti týkajúcej sa väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, ústavný súd nepovažoval za potrebné venovať sa príslušnej časti odôvodnenia
označených uznesení okresného súdu ani krajského súdu.
V odôvodnení uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 Tp 41/2011 z 5. mája 2011 sa po
popise skutku kladeného sťažovateľovi za vinu a podrobnom opise násilného konania,
ktorého sa mal dopustiť, okrem iného uvádza:
„... S poukazom na výpoveď poškodeného, ktorý popísal spôsob, akým mal byť
skutok spáchaný, na skutočnosť, že obvinený ako člen organizovanej skupiny, mal prinútiť
s ostatnými páchateľmi poškodeného, aby vydal osobné motorové vozidlo zn... a podpísal
doklady, na základe ktorých bude oprávnený disponovať s majetkom poškodeného, a spôsob
akým sa mal vyhrážať poškodenému smrťou, súd má zato, že po prepustení z väzby na
slobodu, by pokračoval v páchaní trestnej činnosti majetkového a násilného charakteru.
Tieto konkrétne skutočnosti naďalej odôvodňujú obavu, že obvinený po prepustení na
slobodu... bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti násilného a majetkového charakteru.
... Na predložený znalecký posudok obhajcom obvineného, ktorý je súčasťou jeho
žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, súd vôbec neprihliadol, pretože znalecký
posudok podala znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvia neurológie a pediatrie.
Ochorenie obvineného nemá charakter neurologického ochorenia a obvinený už dávno nie
je vo veku, v akom sú osoby, ktoré ošetruje lekár pediater.
... Súd neprijal ponúknutý návrh obvineného na nahradenie väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka a ani návrh na ponuku obvineného na nahradenie
väzby peňažnou zárukou vo výške 50.000,- eur, nakoľko tieto návrhy, vzhľadom na povahu
prejednávaného skutku nepovažuje za dostatočné na nahradenie väzby a nezistil žiadne také
výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by to odôvodňovali.“
Z namietaného uznesenia krajského súdu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby
na slobodu vyplýva, že sťažovateľ sa v argumentácii uvedenej v sťažnosti smerujúcej proti
uzneseniu okresného súdu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu sústredil
najmä na ním tvrdenú neexistenciu väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, pričom nad jej rámec v sťažnosti uviedol:
„- hľadí sa na neho ako na netrestaného, neživil sa nikdy trestnou činnosťou
majetkového ani násilného charakteru,
- dôvod preventívnej väzby u neho pominul, pretože všetky listiny a dokumenty, ktoré
poškodený podpísal, sú vo vyšetrovacom spise, nehrozí obava, že by ich ďalej použil,
- jeho zdravotný stav je veľmi vážny, jeho prvý výsluch musel byť preto ukončený, bol
hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, dal vyhotoviť
znalecký posudok na preukázanie jeho ťažkého zdravotného postihnutia s vysokým rizikom
mnohopočetných komplikácií, ktoré sú životohrozujúce,
- súd mal skúmať či znalkyňa MUDr. S. bola alebo nebola odborne spôsobilá
vypracovať uvedený znalecký posudok.“
Krajský súd v odôvodnení uznesenia o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na
slobodu okrem iného uviedol:
«Nadriadený súd zistil, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,
pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu – obzvlášť
závažného zločinu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok mal spáchať obvinený aj
s ďalšími osobami a z jeho konania a okolností prípadu vyplýva dôvodná obava, že bude
pokračovať v trestnej činnosti, pre ktorú sa proti nemu vedie trestné stíhanie. Súd prvého
stupňa správne zistil, že dôvody preventívnej väzby podľa § 71 ods. písm. c/ Tr. por. sú
u obvineného aj naďalej dané, pričom správne poukázal na nezmenenú existenciu
konkrétnych skutočností.
... Pokiaľ ide o návrh obvineného na nahradenie väzby dohľadom probačného
a mediačného úradníka a ponukou zloženia peňažnej záruky, je potrebné vychádzať z faktu,
že je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin. U inštitútov nahradenia väzby zákon v §
81 ods. 1 Tr. por. vyžaduje v takom prípade existenciu výnimočných okolností prípadu.
Takéto, poukazujúc na fakty zistené o osobe obvineného a charakter prejednávanej trestnej
činnosti, ani nadriadený súd nezistil.
Nadriadený súd zistil, že u ponuky zloženia peňažnej záruky uvedenej v žiadosti
obvineného o prepustenie z väzby mal byť súd I. stupňa dôslednejší a preveriť pravdivosť
tvrdenia, že družka obvineného (ohľadom ktorej obvinený v žiadosti neuviedol žiadne bližšie
údaje!?) ponúka zloženie peňažnej záruky a zisťovať, či sa tak deje na základe súhlasu
obvineného. Podľa názoru nadriadeného súdu vzhľadom na väzobnú povahu veci
s poukazom na § 2 ods. 6 Tr. por. mali byť tieto údaje podané súčasne so žiadosťou. Okrem
toho obvinený tam uviedol, že peňažná záruka by bola vyplatená aj z jeho „úspor“, z čoho
by bolo možné rezultovať, že sa jedná o spoločnú ponuku jeho s družkou. Obvinený však
v sťažnosti túto ponuku uvádza ako vlastnú a za takú ju považoval aj nadriadený súd.
Za dôvody zániku väzby nemožno považovať ani sťažnostné námietky obvineného
týkajúce sa jeho zdravotného stavu, ktoré ani nadriadený súd neakceptoval, pretože
choroba obvineného nie je zákonným dôvodom na vzatie resp. prepustenie z väzby.
Nadriadený súd uvádza, že v prípravnom konaní nezabezpečuje a nevykonáva dôkazy súd,
ale vyšetrovateľ a dozor nad prípravný konaním má prokurátor.»
Sťažovateľove výhrady proti uzneseniu krajského súdu o zamietnutí žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu sa sústreďujú do tvrdenia, že v jeho prípade neexistujú
materiálne podmienky na preventívnu väzbu. Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať
argumentáciu sťažovateľa, podľa ktorej materiálnymi podmienkami väzby sa rozumejú
hmotnoprávne predpoklady väzby, ktoré tvoria skutkové okolnosti vzatia do väzby, teda
existencia dôvodného podozrenia, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, sa stal,
má znaky trestného činu a existuje tu podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, a ďalej
existencia niektorého z väzobných dôvodov. Materiálne podmienky na rozhodnutie o väzbe
musia byť splnené súčasne.
Ústavný súd po preskúmaní uznesenia krajského súdu o zamietnutí žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu (v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn.
1 Tp 41/2011 z 5. mája 2011) dospel k záveru, že krajský súd dostatočným a ústavne
akceptovateľným spôsobom vysvetlil existenciu a potrebu preventívnej väzby.
Z popisu skutku, z ktorého je sťažovateľ obvinený, vyplýva, že sťažovateľ spolu
s ďalšími osobami s cieľom únosu a vydierania sa mal dopúšťať fyzického násilia,
vyhrážania ujmou na živote, a to aj so zbraňou proti poškodenému JUDr. M. Ch., pričom
poškodenému mali obmedzovať jeho osobnú slobodu tak, že ho prevážali autom po území
Slovenskej republiky až do Maďarska, následne ho proti jeho vôli mali držať
v kancelárskych priestoroch a v apartmáne v hoteli, pričom ho mali prinútiť na notárskom
úrade podpísať rôzne dokumenty týkajúce sa prevodu jeho majetku, resp. dispozičných práv
s týmto majetkom. Násilné konanie sťažovateľa a spoluobvinených malo trvať od
5. decembra 2010 od 12.00 h do nasledujúceho dňa do popoludňajších hodín.
Je teda zrejmé, že skutok, pre ktorý je sťažovateľ stíhaný, má tak majetkovú, ako aj
násilnú povahu. Skutočnosť, že všetky dokumenty podpísané poškodeným sa nachádzajú
v dispozícii orgánov činných v trestnom konaní, ako aj skutočnosť, že došlo k zaisteniu
nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom, nemá nijaký vplyv na
prítomnosť násilnej roviny skutku, zo spáchania ktorého je sťažovateľ podozrivý. Násilného
a slobodu obmedzujúceho konania proti poškodenému sa sťažovateľ mal údajne dopúšťať
viac ako 24 hodín. Podľa názoru ústavného súdu preto obstojí záver krajského súdu, ktorý
sa stotožnil s odôvodnením existencie dôvodov preventívnej väzby ustálených okresným
súdom, podľa ktorého vzhľadom na skutok a spôsob vyhrážania sa poškodenému existuje
obava, že sťažovateľ by mohol pokračovať v páchaní násilnej trestnej činnosti voči
poškodenému – svojmu údajnému dlžníkovi.
Podľa ústavného súdu zjavne neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že „Krajský súd
vo vydaných Uzneseniach o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu...
možnosťami nahradiť ju zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou sa vôbec nezaoberal
a nevyslovil žiadne zákonné ani ústavne konformné závery odôvodňujúce ich
zamietnutie...“. Z citovanej časti odôvodnenia uznesenia krajského súdu o zamietnutí
žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu totiž vyplýva, že krajský súd sa presvedčivým
a dostačujúcim spôsobom vysporiadal s návrhmi sťažovateľa na nahradenie väzby.
Pokiaľ sťažovateľ v záverečnej časti svojej sťažnosti namieta, že krajský súd sa
nezaoberal jeho sťažnostnými námietkami, považuje ústavný súd za potrebné v prvom rade
poukázať na skutočnosť, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,
v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu nešpecifikuje, ktorými jeho námietkami sa krajský
súd nezaoberal. V tejto súvislosti ústavný súd navyše v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania (stranou trestného konania), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov predmetnej právnej veci (m. m. I. ÚS 241/07).
Uvedené skutočnosti vylučujú možnosť existencie takej príčinnej súvislosti medzi
namietaným postupom krajského súdu a jeho uznesením o zamietnutí žiadosti o prepustenie
z väzby na slobodu a namietaným porušením základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy
a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, ktorá by zakladala relevantný dôvod na
vyslovenie ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru,
podľa ktorej sa tieto ustanovenia ústavy a dohovoru aplikujú pri rozhodovaní vo veci samej
a neaplikujú na rozhodovanie všeobecného súdu o väzbe, keďže špeciálne ustanovenia
čl. 17 ústavy a tiež čl. 5 dohovoru týkajúce sa osobnej slobody obsahujú jej základné
hmotné a procesné atribúty vrátane práva na spravodlivé súdne konanie pri jej pozbavení
(m. m. napr. III. ÚS 135/04, pozri tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
De Wilde et al. v. Belgicko z 18. júna 1971, séria A, č. 12, § 76).
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol
v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.
2. K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Tpo 21/2011 a jeho uzneseniu zo 6. júla 2011
V súvislosti s touto časťou sťažnosti ústavný súd poukazuje na návrh krajského
prokurátora z 3. júna 2011 na predĺženie lehoty trvania väzby, v ktorom sa okrem iného
uvádza:
„Čo sa týka konkrétnych vyšetrovacích úkonov, ktoré bude nevyhnutné vykonať do
skončenia vyšetrovania poukazujem najmä na skutočnosť, že na obvineného D. M. bol vo
vyšetrovanej trestnej veci sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu v Nitre vydaný
európsky zatýkací rozkaz pod sp. zn. 21 Tp 303/2012 zo dňa 17. 02. 2011, na základe
ktorého bol obvinený D. M. dňa 17. 03. 2011 zadržaný na území Českej republiky a
uznesením Krajského súdu v Brne sp. zn. 1 Nt 413/2011 zo dňa 18. 03. 2011 vzatý do
predbežnej väzby (podľa správ Okresného súdu v Nitre sp. zn. 21 Tp 303/2011 zo dňa 24.
03. 2011 a 25. 03. 2011), pričom doposiaľ nedošlo k ukončeniu tohto konania a vydaniu
obvineného D. M. na územie Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukazujem na to, že po
vydaní obvineného M. bude potrebné vykonať jeho výsluch v procesnom postavení
obvineného, ako aj prípadne vykonať ďalšie procesné úkony (napr. konfrontácie), ktorých
potreba vyplynie z jeho výpovede. Taktiež poukazujem na to, že Krajskou prokuratúrou
Nitra bolo pod sp. zn. 2 Kn 104/2011-3 zo dňa 27. 04. 2011 príslušnému justičnému orgánu
Českej republiky zaslané dožiadanie o právnu pomoc (podľa doručenky prevzaté Krajským
státním zastupitelstvím v Brne pobočka Zlín dňa 02. 05. 2011), ktorého predmetom bol
výsluch svedka Ing. R. L., ktorý mal v súvislosti so spáchaným skutkom komunikovať s
obvineným Š. J. a ako kupujúci mal podpísať kúpnu zmluvu na motorové vozidlo zn...
patriace obchodnej spoločnosti, ktorej konateľkou je poškodená, pričom doposiaľ neboli
výsledky tejto právnej pomoci doručené tunajšej krajskej prokuratúre napriek tomu, že bolo
zdôraznené, že sa jedná o väzobnú vec, ktorú je potrebné realizovať prednostne a
urýchlene. Zároveň z výpovede svedka Ing. R. L. môže vyplynúť potreba vykonania ďalších
procesných úkonov. V danej trestnej veci taktiež doposiaľ nedošlo k vypracovaniu
znaleckého posudku znalcom z odboru elektrotechnika (ktorý bol do konania pribratý
uznesením vyšetrovateľa PZ sp. zn. PPZ-306/BOK-ZA-2010 zo dňa 17. 02. 2011), pričom
znalec podľa správy podanej vyšetrovateľovi PZ zo dňa 30. 05. 2011 aktuálne ukončuje
znalecké skúmanie. Taktiež boli sudcom pre prípravné konanie vydané príkazy na zistenie
a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke sp. zn. 33 Nt 503/2011
zo dňa 09. 05. 2011, kde doposiaľ neboli príslušnými operátormi všetky vyžiadané údaje
poskytnuté. Okrem už uvedených úkonov je potrebné stotožniť a vykonať výsluch svedka B.,
ktorého potreba výsluchu vyplynula z výsluchu svedka Ing. V. D. (vypočutého dňa 25. 05.
2011) a tiež dopočuť svedkov B. M. – ktorého sa nepodarilo predvolať na výsluch z dôvodu,
že sa nezdržuje v mieste svojho bydliska a svedkyne poškodenej K. Š. – ktorá ospravedlnila
svoju neúčasť na výsluchu naplánovanému na deň 11. 05. 2011, zo zdravotných dôvodov.“
Okresný súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 1 Tp 52/2011 z 28. júna 2011, ktorým
predĺžil lehotu trvania väzby do 14. novembra 2011, najmä uviedol:
„Obvinený Š. J. sa výsluchu nezúčastnil a predložil svoje písomné vyjadrenie
vyhotovené jeho obhajcom JUDr. P. Č. Z vyjadrenia vyplýva, že konkrétne skutočnosti
neodôvodňujú dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, pretože doposiaľ
vykonané dokazovanie vo veci nepreukázalo z konania obvineného, alebo z ďalších
konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania, označenej ako
dôvod preventívnej väzby, naplnenie materiálnych podmienok väzby. Navrhol nevyhovieť
návrhu prokurátora a prepustiť ho na slobodu.
... Obhajcovia obvineného Š. J. k návrhu prokurátora uviedli, že podľa ich názoru
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku nie sú dané a do 14. 07. 2011
budú vykonané všetky úkony uvedené v návrhu prokurátora. Tým bude ukončené
vyšetrovanie. Nie je žiadna dôvodná obava, že by obvinený pokračoval v páchaní trestnej
činnosti.
... Z vyšetrovacieho spisu mal súd preukázané, že vyšetrovateľ po vznesení obvinenia
a po vzatí obvinených do väzby až do podania návrhu na predĺženie trvania lehoty väzby
plynule vo veci konal... Z vyjadrení obhajcov bolo preukázané, že bol vypočutý v Českej
republike svedok L. dňa 16. 06. 2011. Obvinený D. M. bol podľa ich vyjadrenia vypočutý v
Českej republike v rámci vydávacieho konania a tiež sudcom pre prípravné konanie na
území Slovenskej republiky.
Z vyšetrovacieho spisu mala sudkyňa pre prípravné konanie preukázané, že
dokazovanie v prípravnom konaní doposiaľ nebolo ukončené napriek skutočnosti, že orgány
činné v trestnom konaní pracovali plynule. Prípravné konanie nebolo možné ukončiť
vzhľadom na rozsiahlosť a obtiažnosť celej trestnej veci. Preukázané bolo, že do 14. 07.
2011, kedy končí základná lehota väzby obvineným, nebude možné ukončiť prípravné
konanie tak, aby boli zadokumentované všetky dôkazy, ktoré je potrebné vykonať. Okrem
vyšetrovacích úkonov súvisiacich so zabezpečením a vykonaním dôkazov je potrebné, aby si
obvinení a obhajcovia preštudovali vyšetrovací spis tak, aby mohli navrhnúť vykonanie
dôkazov, ktoré považujú za potrebné, a aby orgány činné v trestnom konaní mohli
rozhodnúť vo veci samej, alebo, aby prokurátor podal v príslušnej lehote na obvinených
obžalobu na príslušný súd.“
V odôvodnení namietaného uznesenia krajského súdu o predĺžení lehoty trvania
väzby sa najmä uvádza:
„Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť obvinený Z. T.
Obvinený Š. J. podal sťažnosť prostredníctvom obhajcov, po skončení procesného úkonu.
Písomné odôvodnenia sťažností oboch obvinených do času konania neverejného
zasadnutia nadriadenému súdu doručené neboli.
... V prvom rade považuje nadriadený súd za potrebné uviesť, že sudca pre prípravné
konanie, ako aj advokát – obhajca, sú osoby znalé práva a ich profesnou povinnosťou je
poznať zákon a správne ho aplikovať. V danom prípade však tak tomu nebolo.
Zo zápisnice o výsluchu je zrejmé, že sudkyňa pre prípravné konanie napriek tomu,
že obvinený Š. J. nebol prítomný pri vyhlásení uznesenia, neumožnila jeho obhajcom
vyjadriť sa k uzneseniu, proti ktorému majú právo, ako obhajcovia obvineného, podať
v mene obvineného sťažnosť, a to v danom prípade iba hneď po vyhlásení uznesenia (§ 83
ods. 2 Tr. por.), pretože rozhodovala podľa § 76 ods. 3 Tr. por.. Právo obhajcu podať
v mene obvineného opravný prostriedok proti uzneseniu, ktoré bolo vyhlásené v jeho
neprítomnosti, vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Tr. por..
Z týchto dôvodov sťažnosť obhajcov proti uzneseniu, podanú do úradného záznamu
po skončení procesného úkonu je potrebné považovať za podanú oneskorene, pretože
nebola podaná ihneď, po vyhlásení uznesenia.
Za danej situácie však nadriadený súd považoval za potrebné pochybenie sudkyne
pre prípravné konanie konvalidovať tak, že hoci sťažnosť podaná obhajcami obvineného Š.
J. v jeho mene, nebola podaná ihneď po vyhlásení uznesenia, túto meritórne prejednal,
pretože nebolo umožnené obhajcom sa k opravnému prostriedku vyjadriť ihneď po
vyhlásení uznesenia, čo vyplýva zo zápisnice o výsluchu zo dňa 28. 6. 2011 (č. l. 34 – 35).
... Na základe uvedeného súd I. stupňa dospel k správnemu záveru o tom, že dôvody
preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obvinených Š. J. a Z. T. sú aj
naďalej dané a aj v danom štádiu konania odôvodňujú obavu, že v prípade ich prepustenia
na slobodu budú pokračovať v páchaní obzvlášť závažnej úmyselnej a násilnej trestnej
činnosti, pre ktorú im bolo vyšetrovateľom vznesené obvinenie a súčasne sa nachádzajú vo
väzbe, pretože touto trestnou činnosťou si mali zabezpečiť násilím od poškodeného
podpísanie rôznych dokumentov, a to najmä zmluvy o pôžičke a uznanie dlhu vo výške
240.000,- eur, generálnej plnej moci poškodeného ako splnomocniteľa na obvineného Š. J.
ako splnomocnenca, kúpnopredajnej zmluvy na vozidlo zn..., plnej moci na užívanie tohto
motorového vozidla.
... Vzhľadom na spôsob, akým mala byť trestná činnosť spáchaná, je potrebné na jej
objasnenie zabezpečiť dôkazy aj prostredníctvom dožiadaní a ďalších procesných úkonov
v Českej republike, čo tiež vyžaduje poskytnutie orgánom činným v trestnom konaní
primeraný čas.
Závažnosť a rozsah posudzovanej veci, ktorú je potrebné objasniť ju robí obťažnou,
najmä vzhľadom na rozsah dokazovania, ktoré je potrebné vykonať. Z týchto dôvodov ani
podľa názoru nadriadeného súdu nie je možné trestné stíhanie skončiť v zákonom uvedenej
lehote, pričom prepustením oboch obvinených na slobodu zároveň hrozí, že bude zmarené
alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.
Na základe preskúmania predloženého spisového materiálu, najmä jeho rozsahu ako
aj obsahu zabezpečených dôkazov, nadriadený súd zároveň dospel k záveru, že vyšetrovateľ
v predmetnej väzobnej veci doposiaľ postupoval plynule, bez prieťahov, teda s osobitnou
starostlivosťou a urýchlením.“
Vychádzajúc z citovaného ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že
sťažovateľ ani jeho obhajcovia sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu okresného súdu
o predĺžení lehoty trvania väzby písomne neodôvodnili.
Z uznesenia okresného súdu, ktorým bola lehota trvania väzby predĺžená, vyplýva, že
obhajcovia sťažovateľa informovali sudkyňu pre prípravné konanie o tom, že obvinený D.
M. bol vypočutý v rámci vydávacieho konania, ako aj 21. júna 2011 v konaní vedenom
okresným súdom pod sp. zn. 21 Tp 303/2011, a tiež ju informovali o vykonaní výsluchu
svedka L.
Z návrhu prokurátora krajskej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby
vyplýva, že jej kľúčovým dôvodom bola potreba vypočutia D. M. v postavení obvineného.
Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že menovaný bol vypočutý na účely vydávacieho
konania v Českej republike, kde využil svoje právo nevypovedať, ako aj skutočnosť, že bol
vypočutý v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 21 Tp 303/2011 (ktorého predmet
sťažovateľ v sťažnosti nijako nešpecifikuje, pozn.), kde rovnako využil svoje právo
nevypovedať, nič nemení na skutočnosti, že ku dňu rozhodovania krajského súdu
o predĺžení lehoty trvania väzby nebol vypočutý ako obvinený vyšetrovateľom v trestnej
veci vedenej proti sťažovateľovi, Z. T. a D. M. pre obzvlášť závažný zločin vydieračského
únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a) a písm. i) Trestného zákona. Nikto, ani sťažovateľ, nemôže vopred
spoľahlivo vedieť, či D. M. pri výsluchu v postavení obvineného v jeho trestnej veci bude
vypovedať alebo využije svoje zákonné právo a vypovedať nebude.
Ústavný súd nemôže súhlasiť ani s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého
argumentácia krajského prokurátora o potrebe vykonania ďalších vyšetrovacích úkonov je
nepravdivá (sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že spoluobvinený D. M. využil svoje právo
nevypovedať ku skutku kladenému za vinu v extradičnej väzbe v Českej republike a
rovnako učinil aj pri výsluchu 21. júna 2011 v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
21 Tp 303/2011, že svedok L. bol vypočutý Políciou Českej republiky, Krajským
riaditeľstvom Polície Zlínskeho kraja, službou kriminálnej polície a vyšetrovania, odborom
všeobecnej kriminality, pod sp. zn. KRPZ-28241-11/ČJ-2011-150071 16. júna 2011 a
svedok B. bol vypočutý Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti organizovanej
kriminalite, odbor západ, pod sp. zn. ČVS: PPZ-306/BOK-ZA-2010 9. júna 2011, pozn.).
Zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva, že návrh krajskej prokuratúry z 2. júna 2011 na
predĺženie lehoty trvania väzby bol okresnému súdu doručený 3. júna 2011, pričom v tom
čase ešte neboli obvinený D. M. ani svedkovia L. a B. vypočutí; tvrdenia krajského
prokurátora uvedené v jeho návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby teda boli v čase jeho
podania pravdivé. Rovnako nemožno mať výhrady voči argumentácii krajského
prokurátora, podľa ktorej treba v predmetnej trestnej veci vykonať znalecké dokazovanie
znalcom z odboru elektrotechniky a zabezpečiť údaje o uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzke, keďže ide o dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu trestnej činnosti. Na
druhej strane ústavný súd akceptuje argumentáciu sťažovateľa, podľa ktorej z návrhu
prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby nemožno zistiť, z akých dôvodov majú byť
opätovne vypočutí svedok M. a poškodená Š., ktorí už boli v predmetnej trestnej veci v čase
podania návrhu krajskej prokuratúry vypočutí.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zastáva názor, že v posudzovanej veci potreba
doplnenia dokazovania vykonaním výsluchu obvineného D. M., vykonaním znaleckého
dokazovania znalcom z odboru elektrotechniky, ako aj zabezpečením údajov o uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzke tvoria postačujúce argumenty na rozhodnutie o predĺžení
lehoty trvania väzby sťažovateľa. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že
sťažovateľ nespochybňuje v sťažnosti fakt, že orgány činné v trestnom konaní v jeho
trestnej veci postupovali do rozhodnutia všeobecných súdov o predĺžení lehoty trvania
väzby plynule a bez prieťahov.
Vzhľadom na uvedené neobstojí podľa názoru ústavného súdu tvrdenie sťažovateľa
o tom, že krajský súd rozhodol o predĺžení lehoty trvania väzby arbitrárne, keďže jeho
uznesenie v spojení s odôvodnením vyplývajúcim z uznesenia okresného súdu o predĺžení
lehoty trvania väzby je dostatočne a logicky, a teda ústavne akceptovateľným spôsobom
odôvodnené.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosť
sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. novembra 2012