Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 474/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

10810/2012 a sp. zn. vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach

v bližšie neoznačených konaniach a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júla 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené

pod sp. zn. až sp. zn. vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“), pričom sťažovateľka neuviedla spisové značky konaní pred krajským súdom.

Sťažovateľka v sťažnosti identifikovala napadnuté konania krajského súdu len

údajmi o osobe dlžníka a výškou dlžnej sumy. Zoznam sťažovateľkou označených dlžníkov

a tomuto zodpovedajúce spisové značky konaní pred ústavným súdom tvorí prílohu tohto

uznesenia.

2. Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla: „Sťažovateľ dňa 14. 06. 2010 podaním

návrhov zo dňa 07. 06. 2010 na Krajskom súde Košice začal konanie vo veciach nečinnosti

orgánu verejnej správy vedených podľa ust. proti odporcovi: Obvodný úrad

Košice, Štúrova 29, 041 51 Košice pre nečinnosť v priestupkových konaniach začatých

podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. Celkom sťažovateľ podal 13.687 samostatných návrhov.

Jednotlivé konania na Krajskom súde Košice boli identifikované podľa dlžníka sťažovateľa

a predmetu sporu, ktorého sa týkalo konanie o sťažnosti pre porušenie základného práva

sťažovateľa pred Ústavným súdom SR, v súvislosti s ktorým došlo k spáchaniu priestupku

podľa zákona č.21a ods. 1 ..

Sťažovateľovi nie je známe, že by porušovateľ vykonal akýkoľvek procesný úkon

v Konaní, a to napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo temer 24 mesiacov!

Vzhľadom k časovo enormnej stagnácii konania sa sťažovateľ rozhodol využiť svoje

právo a v zmysle ust. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov podal listom zo dňa 03. 08. 2011 sťažnosť na postup súdu smerujúcu

proti porušovaniu práva na verejne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... Na túto

sťažnosť reagoval predseda krajského súdu listom zo dňa 25. 08. 2011 Spr. 162/2011 tým,

že sťažovateľovi oznámil, že porušovateľ právoplatne rozhodol o všetkých návrhoch

sťažovateľa. Z predmetnej odpovede však nie je zjavné, že došlo aj k rozhodnutiu v Konaní.

Rozhodnutie v Konaní doposiaľ sťažovateľovi oznámené nebolo.

Tvrdíme, že postupom porušovateľa došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

systematicky zaradeného do katalógu práv na súdnu a inú právnu ochranu. Konkrétne,

porušovateľ svojím postupom porušil a sústavne porušuje právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené , keď bez zjavných

príčin, svojou nesystematickou prácou spôsobuje sťažovateľovi neprimerane veľké ťažkosti

- obmedzuje jeho vlastnícke právo, pretože po dobu viac ako 15 mesiacov nie je schopný

vyriešiť pretrvávajúci stav právnej neistoty.

Porušovateľ svojím postupom taktiež porušil a sústavne porušuje právo sťažovateľa

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl.6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie súdu, k dnešnému dňu v trvaní viac

ako 15 mesiacov, keď sťažovateľ spolupracuje so súdom, v podanom návrhu označil všetky

dôležité skutočnosti a podložil ich relevantnými dôkazmi, pričom doposiaľ nedošlo

k rozhodnutiu, nemožno hodnotiť tak, že by garantovalo rozhodnutie o veci v primeranej

lehote.“

3. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti L. P. a.s... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu Košice v Konaní porušené bolo.

2) Krajskému súdu Košice prikazuje, aby v Konaní konal bez zbytočných prieťahov.

3) Spoločnosti L. P. a.s... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 830,- €...

4) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L. P. a.s... trovy konania,

tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu a to

do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“) alebo .

5. Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

6. V danom prípade sa sťažnosti vedené pod sp. zn. až sp. zn.

Rvp 10811/2012 týkajú tých istých účastníkov konania (sťažovateľka a krajský súd), pričom

navyše sú takmer identické z hľadiska právnej argumentácie použitej v nich sťažovateľkou,

ako aj z hľadiska právneho problému, ku ktorému bude potrebné zo strany ústavného súdu

prijať meritórny záver.

S prihliadnutím na obsah sťažností a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, a totožnú právnu argumentáciu

sťažovateľky rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, že veci vedené

pod sp. zn. až sp. zn. spojil na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia

sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komu

smeruje [písm. c)].

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

12. Podstatou sťažností je namietané porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v neoznačených konaniach o žalobách podľa pre nečinnosť

Obvodného úradu v Košiciach v priestupkovom konaní.

13. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že je zastúpená

kvalifikovaným právnym zástupcom − advokátom, v textoch sťažností, ako ani v petite

neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred krajským súdom

vedené, čo je zjavne v rozpore s . Sťažovateľka

v sťažnostiach identifikovala napadnuté konania krajského súdu len údajmi o osobe dlžníka

a výškou dlžnej sumy. Predmetnými žalobami podanými na krajskom súde namietala postup

v konaniach pred Obvodným úradom v Košiciach, pričom zo sťažností a ich príloh

nevyplývajú ani spisové značky konaní pred Obvodným úradom v Košiciach.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažovateľkou predložený návrh rozhodnutia

vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom,

aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedených veciach a v súlade s § 20

ods. 3 . Sťažovateľka síce v petite podaných sťažností uvádza, ktoré

jej základné práva mali byť porušené, rozchádza sa však v presnom označení súdu, ktorý

mal byť ich porušovateľom, keď v bodoch 1 a 2 označila za porušovateľa krajský súd

a v bode 4 označila za subjekt, ktorý je povinný uhradiť jej trovy konania, Okresný súd

Bratislava I.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že z dôkazov predložených sťažovateľkou nijako

nevyplýva, že by sa konanie vedené pred krajským súdom malo týkať dlžníkov označených

sťažovateľkou v sťažnostiach, ktoré sú predmetom tohto uznesenia. Sťažovateľka

ústavnému súdu s návrhmi doručila len prvú stranu listiny označenej ako „Potvrdenie

o prijatí podaní“ (zoznam vyhotovený sťažovateľkou, ktorý obsahuje identifikačné údaje

o 13 687 dlžníkoch a výške dlžnej sumy) s prezenčnou pečiatkou krajského súdu zo 14. júna

2010, z ktorej nevyplýva, že by obsahom konania na krajskom súde boli aj konania týkajúce

sa dlžníkov, ktorých v sťažnostiach označila.

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom

zastúpená advokátom. Podľa o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura

scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.

advokáta).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie

je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom. Uvedený dôvod považoval ústavný súd za dostatočný na odmietnutie sťažností

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa

už pri ich predbežnom prerokovaní.

14. Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade

so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi

príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v spojení s a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje

za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa (ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu

pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd, podobne ako už uviedol v súvisiacej právnej veci

sťažovateľky vedenej pod sp. zn. , poukazuje na skutočnosť,

že sťažovateľka nepreukázala podanie kvalifikovanej sťažnosti na prieťahy v konaní

adresovanej predsedovi krajského súdu. Sťažovateľka nepredložila ústavnému súdu žiaden

dôkaz o vyčerpaní označeného právneho prostriedku vo vzťahu ku konkrétnym dlžníkom

označeným v ústavných sťažnostiach. Z príloh sťažností predložených ústavnému súdu

(podanie sťažovateľky adresované predsedovi krajského súdu z 3. augusta 2011, písomné

vyrozumenie predsedu krajského súdu právnemu zástupcovi sťažovateľky z 25. augusta

2011) nevyplýva, že by sa týkali dlžníkov uvedených v sťažnostiach predložených

ústavnému súdu. V označených dôkazoch nie sú uvedené ani spisové značky napadnutých

konaní, ani označení dlžníci, ktorých presná identifikácia je uvedená v predmetných

sťažnostiach doručených ústavnému súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha

ochrany svojich práv postupom krajského súdu v bližšie neoznačených konaniach

prostredníctvom sťažností podľa tiež predčasne, čo zakladá dôvod

na odmietnutie sťažností z dôvodu neprípustnosti.

15. Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti podľa

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012