Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 474/2012
PDF · 185.14 KB
No categories available
II. ÚS 474/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B., zastúpenej advokátom
JUDr. J. F., B., vedené pod sp. zn. Rvp 10808/2012, sp. zn. Rvp 10809/2012, sp. zn. Rvp
10810/2012 a sp. zn. Rvp 10811/2012 vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach
v bližšie neoznačených konaniach a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 10808/2012,
sp. zn. Rvp 10809/2012, sp. zn. Rvp 10810/2012 a sp. zn. Rvp 10811/2012 s p á j a na
spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10808/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júla 2012
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené
pod sp. zn. Rvp 10808/2012 až sp. zn. Rvp 10811/2012 vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“), pričom sťažovateľka neuviedla spisové značky konaní pred krajským súdom.
Sťažovateľka v sťažnosti identifikovala napadnuté konania krajského súdu len
údajmi o osobe dlžníka a výškou dlžnej sumy. Zoznam sťažovateľkou označených dlžníkov
a tomuto zodpovedajúce spisové značky konaní pred ústavným súdom tvorí prílohu tohto
uznesenia.
2. Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla: „Sťažovateľ dňa 14. 06. 2010 podaním
návrhov zo dňa 07. 06. 2010 na Krajskom súde Košice začal konanie vo veciach nečinnosti
orgánu verejnej správy vedených podľa ust. § 250t OSP proti odporcovi: Obvodný úrad
Košice, Štúrova 29, 041 51 Košice pre nečinnosť v priestupkových konaniach začatých
podľa § 21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Celkom sťažovateľ podal 13.687 samostatných návrhov.
Jednotlivé konania na Krajskom súde Košice boli identifikované podľa dlžníka sťažovateľa
a predmetu sporu, ktorého sa týkalo konanie o sťažnosti pre porušenie základného práva
sťažovateľa pred Ústavným súdom SR, v súvislosti s ktorým došlo k spáchaniu priestupku
podľa zákona č.21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z...
Sťažovateľovi nie je známe, že by porušovateľ vykonal akýkoľvek procesný úkon
v Konaní, a to napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo temer 24 mesiacov!
Vzhľadom k časovo enormnej stagnácii konania sa sťažovateľ rozhodol využiť svoje
právo a v zmysle ust. § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov podal listom zo dňa 03. 08. 2011 sťažnosť na postup súdu smerujúcu
proti porušovaniu práva na verejne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... Na túto
sťažnosť reagoval predseda krajského súdu listom zo dňa 25. 08. 2011 Spr. 162/2011 tým,
že sťažovateľovi oznámil, že porušovateľ právoplatne rozhodol o všetkých návrhoch
sťažovateľa. Z predmetnej odpovede však nie je zjavné, že došlo aj k rozhodnutiu v Konaní.
Rozhodnutie v Konaní doposiaľ sťažovateľovi oznámené nebolo.
Tvrdíme, že postupom porušovateľa došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa
systematicky zaradeného do katalógu práv na súdnu a inú právnu ochranu. Konkrétne,
porušovateľ svojím postupom porušil a sústavne porušuje právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď bez zjavných
príčin, svojou nesystematickou prácou spôsobuje sťažovateľovi neprimerane veľké ťažkosti
- obmedzuje jeho vlastnícke právo, pretože po dobu viac ako 15 mesiacov nie je schopný
vyriešiť pretrvávajúci stav právnej neistoty.
Porušovateľ svojím postupom taktiež porušil a sústavne porušuje právo sťažovateľa
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl.6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie súdu, k dnešnému dňu v trvaní viac
ako 15 mesiacov, keď sťažovateľ spolupracuje so súdom, v podanom návrhu označil všetky
dôležité skutočnosti a podložil ich relevantnými dôkazmi, pričom doposiaľ nedošlo
k rozhodnutiu, nemožno hodnotiť tak, že by garantovalo rozhodnutie o veci v primeranej
lehote.“
3. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1) Základné právo spoločnosti L. P. a.s... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Krajského súdu Košice v Konaní porušené bolo.
2) Krajskému súdu Košice prikazuje, aby v Konaní konal bez zbytočných prieťahov.
3) Spoločnosti L. P. a.s... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 830,- €...
4) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L. P. a.s... trovy konania,
tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu a to
do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Podľa § 31a zákona o zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.
5. Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú
tých istých účastníkov.
6. V danom prípade sa sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 10808/2012 až sp. zn.
Rvp 10811/2012 týkajú tých istých účastníkov konania (sťažovateľka a krajský súd), pričom
navyše sú takmer identické z hľadiska právnej argumentácie použitej v nich sťažovateľkou,
ako aj z hľadiska právneho problému, ku ktorému bude potrebné zo strany ústavného súdu
prijať meritórny záver.
S prihliadnutím na obsah sťažností a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky
a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, a totožnú právnu argumentáciu
sťažovateľky rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, že veci vedené
pod sp. zn. Rvp 10808/2012 až sp. zn. Rvp 10811/2012 spojil na spoločné konanie, ktoré
bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10808/2012 (bod 1 výroku tohto uznesenia).
III.
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia
sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komu
smeruje [písm. c)].
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
12. Podstatou sťažností je namietané porušenie základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v neoznačených konaniach o žalobách podľa § 250t OSP pre nečinnosť
Obvodného úradu v Košiciach v priestupkovom konaní.
13. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že je zastúpená
kvalifikovaným právnym zástupcom − advokátom, v textoch sťažností, ako ani v petite
neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred krajským súdom
vedené, čo je zjavne v rozpore s § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde. Sťažovateľka
v sťažnostiach identifikovala napadnuté konania krajského súdu len údajmi o osobe dlžníka
a výškou dlžnej sumy. Predmetnými žalobami podanými na krajskom súde namietala postup
v konaniach pred Obvodným úradom v Košiciach, pričom zo sťažností a ich príloh
nevyplývajú ani spisové značky konaní pred Obvodným úradom v Košiciach.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažovateľkou predložený návrh rozhodnutia
vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom,
aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedených veciach a v súlade s § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľka síce v petite podaných sťažností uvádza, ktoré
jej základné práva mali byť porušené, rozchádza sa však v presnom označení súdu, ktorý
mal byť ich porušovateľom, keď v bodoch 1 a 2 označila za porušovateľa krajský súd
a v bode 4 označila za subjekt, ktorý je povinný uhradiť jej trovy konania, Okresný súd
Bratislava I.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že z dôkazov predložených sťažovateľkou nijako
nevyplýva, že by sa konanie vedené pred krajským súdom malo týkať dlžníkov označených
sťažovateľkou v sťažnostiach, ktoré sú predmetom tohto uznesenia. Sťažovateľka
ústavnému súdu s návrhmi doručila len prvú stranu listiny označenej ako „Potvrdenie
o prijatí podaní“ (zoznam vyhotovený sťažovateľkou, ktorý obsahuje identifikačné údaje
o 13 687 dlžníkoch a výške dlžnej sumy) s prezenčnou pečiatkou krajského súdu zo 14. júna
2010, z ktorej nevyplýva, že by obsahom konania na krajskom súde boli aj konania týkajúce
sa dlžníkov, ktorých v sťažnostiach označila.
Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom
zastúpená advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,
II. ÚS 267/2011). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura
scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.
advokáta).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie
je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným
súdom. Uvedený dôvod považoval ústavný súd za dostatočný na odmietnutie sťažností
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
už pri ich predbežnom prerokovaní.
14. Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade
so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi
príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje
za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu
pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
V tejto súvislosti ústavný súd, podobne ako už uviedol v súvisiacej právnej veci
sťažovateľky vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 490/2012, poukazuje na skutočnosť,
že sťažovateľka nepreukázala podanie kvalifikovanej sťažnosti na prieťahy v konaní
adresovanej predsedovi krajského súdu. Sťažovateľka nepredložila ústavnému súdu žiaden
dôkaz o vyčerpaní označeného právneho prostriedku vo vzťahu ku konkrétnym dlžníkom
označeným v ústavných sťažnostiach. Z príloh sťažností predložených ústavnému súdu
(podanie sťažovateľky adresované predsedovi krajského súdu z 3. augusta 2011, písomné
vyrozumenie predsedu krajského súdu právnemu zástupcovi sťažovateľky z 25. augusta
2011) nevyplýva, že by sa týkali dlžníkov uvedených v sťažnostiach predložených
ústavnému súdu. V označených dôkazoch nie sú uvedené ani spisové značky napadnutých
konaní, ani označení dlžníci, ktorých presná identifikácia je uvedená v predmetných
sťažnostiach doručených ústavnému súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha
ochrany svojich práv postupom krajského súdu v bližšie neoznačených konaniach
prostredníctvom sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy tiež predčasne, čo zakladá dôvod
na odmietnutie sťažností z dôvodu neprípustnosti.
15. Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. novembra 2012