Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 494/2012
PDF · 176.65 KB
No categories available
II. ÚS 494/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2012
predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom doc. JUDr.
B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1,
čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv zaručených v čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj vo veci namietaného
porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v exekučných konaniach
vedených pod sp. zn. 18 Er 298/2011 (sp. zn. Rvp 11777/2012), sp. zn. 18 Er 337/2011 (sp.
zn. Rvp 11782/2012), sp. zn. 18 Er 501/2011 (sp. zn. Rvp 11784/2012), sp. zn. 16 Er
516/2011 (sp. zn. Rvp 11788/2012), sp. zn. 16 Er 500/2011 (sp. zn. Rvp 11789/2012), sp.
zn. 18 Er 500/2011 (sp. zn. Rvp 11806/2012), 16 Er 401/2011 (sp. zn. Rvp 11807/2012), sp.
zn. 18 Er 476/2011 (sp. zn. Rvp 11812/2012), sp. zn. 16 Er 494/2011 (sp. zn. Rvp
11820/2012), sp. zn. 16 Er 535/2011 (sp. zn. Rvp 11821/2012), sp. zn. 16 Er 523/2011 (sp.
zn. Rvp 11825/2012), sp. zn. 16 Er 501/2011 (sp. zn. Rvp 11830/2012), sp. zn. 16 Er
530/2011 (sp. zn. Rvp 11831/2012) a sp. zn. 18 Er 496/2011 (sp. zn. Rvp 11839/2012) a
takto
rozhodol:
1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11777/2012, sp. zn. Rvp
11782/2012, sp. zn. Rvp 11784/2012, sp. zn. Rvp 11788/2012, sp. zn. Rvp 11789/2012, sp.
zn. Rvp 11806/2012, sp. zn. Rvp 11807/2012, sp. zn. Rvp 11812/2012, sp. zn. Rvp
11820/2012, sp. zn. Rvp 11821/2012, sp. zn. Rvp 11825/2012, sp. zn. Rvp 11830/2012, sp.
zn. Rvp 11831/2012 a sp. zn. Rvp 11839/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude
ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11777/2012.
2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. augusta
2012 doručených 14 sťažností spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv zaručených v čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl.
14 dohovoru postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v exekučných
konaniach vedených pod sp. zn. 18 Er 298/2011 (sp. zn. Rvp 11777/2012), sp. zn. 18 Er
337/2011 (sp. zn. Rvp 11782/2012), sp. zn. 18 Er 501/2011 (sp. zn. Rvp 11784/2012), sp.
zn. 16 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11788/2012), sp. zn. 16 Er 500/2011 (sp. zn. Rvp
11789/2012), sp. zn. 18 Er 500/2011 (sp. zn. Rvp 11806/2012), 16 Er 401/2011 (sp. zn. Rvp
11807/2012), sp. zn. 18 Er 476/2011 (sp. zn. Rvp 11812/2012), sp. zn. 16 Er 494/2011 (sp.
zn. Rvp 11820/2012), sp. zn. 16 Er 535/2011 (sp. zn. Rvp 11821/2012), sp. zn. 16 Er
523/2011 (sp. zn. Rvp 11825/2012), sp. zn. 16 Er 501/2011 (sp. zn. Rvp 11830/2012), sp.
zn. 16 Er 530/2011 (sp. zn. Rvp 11831/2012) a sp. zn. 18 Er 496/2011 (sp. zn. Rvp
11839/2012).
Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že v ňou označených exekučných konaniach
okresný súd porušil jej základné právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a v dôsledku toho aj jej základné právo na spravodlivé súdne konanie, ktorého
jedným z atribútov je aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote, ďalej podľa
sťažovateľky laxným, resp. pomalým postupom okresného súdu malo dôjsť aj k porušeniu
jej základného práva a práva na ochranu vlastníctva a napokon okresný súd mal porušiť aj
všeobecný zákaz diskriminácie.
Inkriminovaným sťažovateľkou napádaným postupom, ktorým mali byť porušené
ňou označené základné práva a práva, je postup okresného súdu, ktorý podľa jej tvrdení od
podania žiadostí ňou zvoleným súdnym exekútorom o udelenie poverení na vykonanie
exekúcií v prospech sťažovateľky ako oprávnenej z exekúcií o týchto žiadostiach „... do
dňa spísania tejto sťažnosti nerozhodol...“, pričom sťažovateľka v sťažnostiach tiež uviedla,
„... že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpi až po veľmi dlhej dobe“.
Zo sťažností vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 298/2011 (sp. zn.
Rvp 11777/2012) mala byť žiadosť u udelenie poverenia podaná 17. mája 2011, v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 Er 337/2011 (sp. zn. Rvp 11782/2012) 6. júna 2011, v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 Er 501/2011 (sp. zn. Rvp 11784/2012) 9. augusta 2011, v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11788/2012) 15. augusta 2011, v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 Er 500/2011 (sp. zn. Rvp 11789/2012) 11. augusta 2011, v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 Er 500/2011 (sp. zn. Rvp 11806/2012) 11. augusta 2011, v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 Er 401/2011 (sp. zn. Rvp 11807/2012) 27. júna 2011, v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 Er 476/2011 (sp. zn. Rvp 11812/2012) 26. júla 2011, v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 Er 494/2011 (sp. zn. Rvp 11820/2012) 8. augusta 2011, v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 Er 535/2011 (sp. zn. Rvp 11821/2012) 30. augusta 2011, v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 Er 523/2011 (sp. zn. Rvp 11825/2012) 19. augusta 2011, v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 Er 501/2011 (sp. zn. Rvp 11830/2012) 9. augusta 2011, v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 Er 530/2011 (sp. zn. Rvp 11831/2012) 30. augusta 2011 a v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 Er 496/2011 (sp. zn. Rvp 11839/2012) 8. augusta 2011.
V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka tiež poukázala na
skutočnosť, že okresný súd v napádaných exekučným konaniach neprijal adekvátne
opatrenia na urýchlené konanie vo veci žiadostí ňou zvoleného súdneho exekútora na
udelenie poverení na vykonanie tohto-ktorého exekučného konania, a to aj napriek
skutočnosti, že sťažovateľka mala podľa svojich tvrdení podať 25. mája 2011 a 3. augusta
2012 predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy vo všetkých 14 napádaných
exekučných konaniach.
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla:
„Porušovateľ, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym
exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti
zaoberať sa danou žiadosťou o rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to
v zákonnom ustanovenej dobe (legálne a ústavne súladným spôsobom), V tejto súvislosti
sťažovateľ poukazuje na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci
rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá definuje dobu určenú na
prijatie rozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu
ľudských práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona. ...
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu! ...
Sťažovateľ má enormný záujem na vecnom posune v exekučnom konaní a preto
rozhodnutie o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie opakovane urgoval.
Porušovateľovi adresoval viacero listov so žiadosťou o informáciu o stave konania, resp.
podnetov na preskúmanie zákonnosti postupu súdu (podania sa nachádzajú v súdnom spise
exekučného súdu). Opísané aktivity však nenaplnili očakávania sťažovateľa, že dôjde
k odstráneniu stagnácie a k uskutočneniu zákonom predvídaného postupu. Porušovateľ
ostal vo veci nečinný. ...
K znižovaniu hodnoty majetku sťažovateľa (bonity pohľadávky) dochádza aj preto, že
nečinnosť exekučného súdu utvrdzuje dlžníka (povinného) v tom, že sťažovateľovi zaplatiť
nemusí, pretože ho autoritatívne k takémuto správaniu nemá kto prinútiť. Bez povšimnutia
nemôže ostať ani skutočnosť, že márnym plynutím času sa dlžníkovi (povinnému) vytvára
priestor na to, aby zrealizoval úkony ktoré ho zbavia majetku postihnuteľného exekúciou.
Pohľadávku sťažovateľa tak nebude z čoho uspokojiť.“
Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému
súdu domáha, aby ústavný súd po ich prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že
postupom okresného súdu v každom z ňou napádaných exekučných konaní bolo porušené
jej základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej základné
právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2
ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tiež jej základné právo a právo na ochranu vlastníctva
zaručené v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 dodatkového protokolu, a napokon, že došlo aj
k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 12 ods. 2 ústavy a v čl. 14
dohovoru. V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd prikázal
okresnému súdu v jednotlivých ňou napádaných exekučných konaniach konať bez
zbytočných prieťahov, aby okresnému súdu zakázal pokračovať v diskriminácii
sťažovateľky a aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sumu
sťažovateľka špecifikovala v rôznej výške v tom-ktorom exekučnom konaní, a tiež aby jej
priznal úhradu trov konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Aj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak
odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde možno aj v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie § 112
ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 11777/2012, sp. zn. Rvp 11782/2012, sp. zn. Rvp 11784/2012, sp. zn. Rvp 11788/2012,
sp. zn. Rvp 11789/2012, sp. zn. Rvp 11806/2012, sp. zn. Rvp 11807/2012, sp. zn.
Rvp 11812/2012, sp. zn. Rvp 11820/2012, sp. zn. Rvp 11821/2012, sp. zn. Rvp 11825/2012,
sp. zn. Rvp 11830/2012, sp. zn. Rvp 11831/2012 a sp. zn. Rvp 11839/2012 a z ich obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd
aplikujúc citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného
konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažností je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva
a práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov garantovaných v čl. 48 ods. 2
ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré sťažovateľka subsumuje aj pod základné právo na
spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého jedným z atribútov je aj
prerokovanie veci v primeranej lehote bez prieťahov, pričom s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľka spája aj porušenie svojho
základného práva a práva na ochranu vlastníctva zaručených v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1
dodatkového protokolu a v konečnom dôsledku aj s porušením všeobecného zákazu
diskriminácie zaručeného v čl. 12 ods. 2 ústavy a v čl. 14 dohovoru. K zbytočným
prieťahom postupom okresného súdu v sťažovateľkou napádaných exekučných konaniach
pritom malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd do podania sťažností ústavnému súdu
nerozhodol o žiadostiach ňou zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverení na
vykonanie dotknutých exekúcií.
Vzhľadom na uvedené tak predmetom tohto konania ústavného súdu bolo skúmanie
opodstatnenosti tvrdení sťažovateľky o porušení jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 18 Er 298/2011 (sp. zn. Rvp 11777/2012),
sp. zn. 18 Er 337/2011 (sp. zn. Rvp 11782/2012), sp. zn. 18 Er 501/2011 (sp. zn.
Rvp 11784/2012), sp. zn. 16 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11788/2012), sp. zn. 16 Er 500/2011
(sp. zn. Rvp 11789/2012), sp. zn. 18 Er 500/2011 (sp. zn. Rvp 11806/2012), 16 Er 401/2011
(sp. zn. Rvp 11807/2012), sp. zn. 18 Er 476/2011 (sp. zn. Rvp 11812/2012), sp. zn.
16 Er 494/2011 (sp. zn. Rvp 11820/2012), sp. zn. 16 Er 535/2011 (sp. zn. Rvp 11821/2012),
sp. zn. 16 Er 523/2011 (sp. zn. Rvp 11825/2012), sp. zn. 16 Er 501/2011 (sp. zn.
Rvp 11830/2012), sp. zn. 16 Er 530/2011 (sp. zn. Rvp 11831/2012) a sp. zn. 18 Er 496/2011
(sp. zn. Rvp 11839/2012).
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Podľa zistenia ústavného súdu vykonaného v rámci predbežného prerokovania
sťažností sa tvrdenia sťažovateľky o podaní sťažností predsedovi okresného súdu na
prieťahy v dotknutých exekučných konaniach, ktoré mala sťažovateľka podať 25. mája
2011 alebo 3. augusta 2012, nezakladajú na pravde. Z informácií poskytnutých okresným
súdom vo všetkých 14 napádaných exekučných konaniach sťažovateľka podala predsedovi
okresného súdu sťažnosť na prieťahy 20. marca 2012, pričom všetky tieto sťažnosti
predseda okresného súdu vyhodnotil ako čiastočne dôvodné a z tohto dôvodu okresný súd
následne prijal vhodné opatrenia na zjednanie nápravy.
Po podaní sťažností (20. marca 2012) predsedovi okresného súdu na prieťahy
v nápadných exekučných konaniach okresný súd uzneseniami z 13. apríla 2012 rozhodol
vo všetkých 14 prípadoch o čiastočnom zamietnutí žiadostí o udelenie poverení
na vykonanie exekučných konaní a následne po ich doručení účastníkom konania
a nadobudnutí právoplatnosti okresný súd vo všetkých týchto prípadoch uzneseniami
zo 14. septembra 2012 vydal čo sa týka zvyšnej časti nárokov, súdnemu exekútorovi
poverenia na vykonanie exekučných konaní.
Vzhľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že sťažnosti sťažovateľky na
prieťahy v konaní adresované predsedovi okresného súdu v konečnom dôsledku splnili svoj
účel a po ich podaní okresný súd konal vo veci bez zbytočných prieťahov.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že
k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva
aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného
súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým
všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy
prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3
ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,
aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom
alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky
podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), avšak ich využitím
nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3
ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok
ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.
IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred
zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade
využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo (sťažnosť na
prieťahy v konaní) podľa zákona o súdoch, sa v okolnostiach posudzovaných vecí prejavilo
ako účinný prostriedok nápravy (v danom prípade, keď okresný súd o žiadostiach o udelenie
poverenia už rozhodol, by bolo bezpredmetné prikazovať mu, aby o nich urýchlene konal,
pozn.). Okresný súd na predmetné sťažnosti adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote
potrebné opatrenia.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosti sťažovateľky už po ich
predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Keďže porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového
protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sťažovateľka namietala v spojitosti
s namietaným porušením čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých
ústavný súd nezistil, bolo potrebné aj v tejto časti sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako
zjavne neopodstatnené.
Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté ako celok a rozhodnutie o prikázaní
okresnému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia či úhrady
trov konania je viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody
sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2012