Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 494/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom doc. JUDr.

B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1,

a , ako aj práv zaručených v ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj vo veci namietaného

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v exekučných konaniach

vedených pod sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp.

zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. 16 Er

516/2011 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp.

zn. (sp. zn. ), (sp. zn. ), sp.

zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. Rvp

11820/2012), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp.

zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. 16 Er

530/2011 (sp. zn. ) a sp. zn. (sp. zn. ) a

takto

rozhodol:

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp. zn. Rvp

11782/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

11820/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. augusta

2012 doručených 14 sťažností spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj práv zaručených v ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj vo veci namietaného porušenia a čl.

14 dohovoru postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v exekučných

konaniach vedených pod sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. 18 Er

337/2011 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp.

zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. Rvp

11789/2012), sp. zn. (sp. zn. ), (sp. zn. Rvp

11807/2012), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp.

zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. 16 Er

523/2011 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp.

zn. (sp. zn. ) a sp. zn. (sp. zn. Rvp

11839/2012).

Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že v ňou označených exekučných konaniach

okresný súd porušil jej základné právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a v dôsledku toho aj jej základné právo na spravodlivé súdne konanie, ktorého

jedným z atribútov je aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote, ďalej podľa

sťažovateľky laxným, resp. pomalým postupom okresného súdu malo dôjsť aj k porušeniu

jej základného práva a práva na ochranu vlastníctva a napokon okresný súd mal porušiť aj

všeobecný zákaz diskriminácie.

Inkriminovaným sťažovateľkou napádaným postupom, ktorým mali byť porušené

ňou označené základné práva a práva, je postup okresného súdu, ktorý podľa jej tvrdení od

podania žiadostí ňou zvoleným súdnym exekútorom o udelenie poverení na vykonanie

exekúcií v prospech sťažovateľky ako oprávnenej z exekúcií o týchto žiadostiach „... do

dňa spísania tejto sťažnosti nerozhodol...“, pričom sťažovateľka v sťažnostiach tiež uviedla,

„... že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu

postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie pristúpi až po veľmi dlhej dobe“.

Zo sťažností vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn.

) mala byť žiadosť u udelenie poverenia podaná 17. mája 2011, v konaní

vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 6. júna 2011, v konaní

vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 9. augusta 2011, v konaní

vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 15. augusta 2011, v konaní

vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 11. augusta 2011, v konaní

vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 11. augusta 2011, v konaní

vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 27. júna 2011, v konaní

vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 26. júla 2011, v konaní

vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 8. augusta 2011, v konaní

vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 30. augusta 2011, v konaní

vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 19. augusta 2011, v konaní

vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 9. augusta 2011, v konaní

vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 30. augusta 2011 a v konaní

vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) 8. augusta 2011.

V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka tiež poukázala na

skutočnosť, že okresný súd v napádaných exekučným konaniach neprijal adekvátne

opatrenia na urýchlené konanie vo veci žiadostí ňou zvoleného súdneho exekútora na

udelenie poverení na vykonanie tohto-ktorého exekučného konania, a to aj napriek

skutočnosti, že sťažovateľka mala podľa svojich tvrdení podať 25. mája 2011 a 3. augusta

2012 predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy vo všetkých 14 napádaných

exekučných konaniach.

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla:

„Porušovateľ, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym

exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti

zaoberať sa danou žiadosťou o rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to

v zákonnom ustanovenej dobe (legálne a ústavne súladným spôsobom), V tejto súvislosti

sťažovateľ poukazuje na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci

rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá definuje dobu určenú na

prijatie rozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu

ľudských práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona. ...

V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená

povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom

vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu! ...

Sťažovateľ má enormný záujem na vecnom posune v exekučnom konaní a preto

rozhodnutie o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie opakovane urgoval.

Porušovateľovi adresoval viacero listov so žiadosťou o informáciu o stave konania, resp.

podnetov na preskúmanie zákonnosti postupu súdu (podania sa nachádzajú v súdnom spise

exekučného súdu). Opísané aktivity však nenaplnili očakávania sťažovateľa, že dôjde

k odstráneniu stagnácie a k uskutočneniu zákonom predvídaného postupu. Porušovateľ

ostal vo veci nečinný. ...

K znižovaniu hodnoty majetku sťažovateľa (bonity pohľadávky) dochádza aj preto, že

nečinnosť exekučného súdu utvrdzuje dlžníka (povinného) v tom, že sťažovateľovi zaplatiť

nemusí, pretože ho autoritatívne k takémuto správaniu nemá kto prinútiť. Bez povšimnutia

nemôže ostať ani skutočnosť, že márnym plynutím času sa dlžníkovi (povinnému) vytvára

priestor na to, aby zrealizoval úkony ktoré ho zbavia majetku postihnuteľného exekúciou.

Pohľadávku sťažovateľa tak nebude z čoho uspokojiť.“

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému

súdu domáha, aby ústavný súd po ich prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

postupom okresného súdu v každom z ňou napádaných exekučných konaní bolo porušené

jej základné právo na súdnu ochranu zaručené v , ako aj jej základné

právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

a v dohovoru, tiež jej základné právo a právo na ochranu vlastníctva

zaručené v a v dodatkového protokolu, a napokon, že došlo aj

k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v a v

dohovoru. V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd prikázal

okresnému súdu v jednotlivých ňou napádaných exekučných konaniach konať bez

zbytočných prieťahov, aby okresnému súdu zakázal pokračovať v diskriminácii

sťažovateľky a aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sumu

sťažovateľka špecifikovala v rôznej výške v tom-ktorom exekučnom konaní, a tiež aby jej

priznal úhradu trov konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie možno aj v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie

ods. 1 .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a z ich obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

aplikujúc citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného

konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva

a práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov garantovaných v čl. 48 ods. 2

a v dohovoru, ktoré sťažovateľka subsumuje aj pod základné právo na

spravodlivé súdne konanie zaručené v , ktorého jedným z atribútov je aj

prerokovanie veci v primeranej lehote bez prieťahov, pričom s porušením práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľka spája aj porušenie svojho

základného práva a práva na ochranu vlastníctva zaručených v a v

dodatkového protokolu a v konečnom dôsledku aj s porušením všeobecného zákazu

diskriminácie zaručeného v a v dohovoru. K zbytočným

prieťahom postupom okresného súdu v sťažovateľkou napádaných exekučných konaniach

pritom malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd do podania sťažností ústavnému súdu

nerozhodol o žiadostiach ňou zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverení na

vykonanie dotknutých exekúcií.

Vzhľadom na uvedené tak predmetom tohto konania ústavného súdu bolo skúmanie

opodstatnenosti tvrdení sťažovateľky o porušení jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ) a sp. zn.

(sp. zn. ).

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podľa zistenia ústavného súdu vykonaného v rámci predbežného prerokovania

sťažností sa tvrdenia sťažovateľky o podaní sťažností predsedovi okresného súdu na

prieťahy v dotknutých exekučných konaniach, ktoré mala sťažovateľka podať 25. mája

2011 alebo 3. augusta 2012, nezakladajú na pravde. Z informácií poskytnutých okresným

súdom vo všetkých 14 napádaných exekučných konaniach sťažovateľka podala predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy 20. marca 2012, pričom všetky tieto sťažnosti

predseda okresného súdu vyhodnotil ako čiastočne dôvodné a z tohto dôvodu okresný súd

následne prijal vhodné opatrenia na zjednanie nápravy.

Po podaní sťažností (20. marca 2012) predsedovi okresného súdu na prieťahy

v nápadných exekučných konaniach okresný súd uzneseniami z 13. apríla 2012 rozhodol

vo všetkých 14 prípadoch o čiastočnom zamietnutí žiadostí o udelenie poverení

na vykonanie exekučných konaní a následne po ich doručení účastníkom konania

a nadobudnutí právoplatnosti okresný súd vo všetkých týchto prípadoch uzneseniami

zo 14. septembra 2012 vydal čo sa týka zvyšnej časti nárokov, súdnemu exekútorovi

poverenia na vykonanie exekučných konaní.

Vzhľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že sťažnosti sťažovateľky na

prieťahy v konaní adresované predsedovi okresného súdu v konečnom dôsledku splnili svoj

účel a po ich podaní okresný súd konal vo veci bez zbytočných prieťahov.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom, že

k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva

aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3

ods. 7 a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,

aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom

alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky

podľa zákona o súdoch ( ), avšak ich využitím

nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade

využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo (sťažnosť na

prieťahy v konaní) podľa zákona o súdoch, sa v okolnostiach posudzovaných vecí prejavilo

ako účinný prostriedok nápravy (v danom prípade, keď okresný súd o žiadostiach o udelenie

poverenia už rozhodol, by bolo bezpredmetné prikazovať mu, aby o nich urýchlene konal,

pozn.). Okresný súd na predmetné sťažnosti adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote

potrebné opatrenia.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosti sťažovateľky už po ich

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Keďže porušenie a , ako aj dodatkového

protokolu, a dohovoru sťažovateľka namietala v spojitosti

s namietaným porušením a dohovoru, porušenie ktorých

ústavný súd nezistil, bolo potrebné aj v tejto časti sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako

zjavne neopodstatnené.

Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté ako celok a rozhodnutie o prikázaní

okresnému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia či úhrady

trov konania je viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody

sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2012