Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 495/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom doc.

JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46

ods. 1, a , ako aj práv zaručených v

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a napokon aj vo veci

namietaného porušenia a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v exekučných

konaniach vedených pod sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. 10 Er

908/2010 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ) a

sp. zn. (sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp. zn. Rvp

10984/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp.

zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

10983/2012.

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. júla 2012

doručených 6 sťažností spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj práv zaručených v ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj vo veci namietaného porušenia a čl.

14 dohovoru postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v exekučných

konaniach vedených pod sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. 10 Er

908/2010 (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn. ) a

sp. zn. (sp. zn. ).

Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že v ňou označených exekučných konaniach

okresný súd porušil jej základné právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a v dôsledku toho aj jej základné právo na spravodlivé súdne konanie, ktorého

jedným z atribútov je aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote, podľa

sťažovateľky laxným, resp. pomalým postupom okresného súdu malo dôjsť aj k porušeniu

jej základného práva a práva na ochranu vlastníctva a napokon okresný súd mal porušiť aj

všeobecný zákaz diskriminácie.

Inkriminovaným sťažovateľkou napádaným postupom, ktorým mali byť porušené

ňou označené základné práva a práva, je postup okresného súdu, ktorý podľa jej tvrdení od

podania žiadostí ňou zvoleným súdnym exekútorom o udelenie poverení na vykonanie

exekúcií v prospech sťažovateľky ako oprávnenej z exekúcií o týchto žiadostiach „... do

dňa spísania tejto sťažnosti nerozhodol...“, pričom sťažovateľka v sťažnostiach tiež uviedla,

„... že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu

postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie pristúpi až po veľmi dlhej dobe“.

Zo sťažností vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. mala byť

žiadosť o udelenie poverenia podaná 8. decembra 2010, v konaní vedenom pod sp. zn.

6. októbra 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 9. júna 2010,

v konaní vedenom pod sp. zn. 22. októbra 2010, v konaní vedenom pod

sp. zn. 5. septembra 2011 a v konaní vedenom pod sp. zn.

15. júna 2010.

V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka tiež poukázala na

skutočnosť, že okresný súd v napádaných exekučným konaniach neprijal adekvátne

opatrenia na urýchlené konanie vo veci žiadostí ňou zvoleného súdneho exekútora na

udelenie poverení na vykonanie toho-ktorého exekučného konania, a to aj napriek

skutočnosti, že sťažovateľka mala podľa svojho tvrdenia podať v súvislosti s týmto

postupom okresného súdu predsedovi okresného súdu 25. mája 2011 sťažnosti na prieťahy

vo všetkých šiestich napádaných exekučných konaniach.

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla:

„Porušovateľ, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym

exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti

zaoberať sa danou žiadosťou o rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to

v zákonnom ustanovenej dobe (legálne a ústavne súladným spôsobom), V tejto súvislosti

sťažovateľ poukazuje na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci

rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá definuje dobu určenú na

prijatie rozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu

ľudských práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona. ...

V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená

povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti ak je exekučným titulom

vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu! ...

Sťažovateľ má enormný záujem na vecnom posune v exekučnom konaní a preto

rozhodnutie o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie opakovane urgoval.

Porušovateľovi adresoval viacero listov so žiadosťou o informáciu o stave konania, resp.

podnetov na preskúmanie zákonnosti postupu súdu (podania sa nachádzajú v súdnom spise

exekučného súdu). Opísané aktivity však nenaplnili očakávania sťažovateľa, že dôjde

k odstráneniu stagnácie a k uskutočneniu zákonom predvídaného postupu. Porušovateľ

ostal vo veci nečinný. ...

K znižovaniu hodnoty majetku sťažovateľa (bonity pohľadávky) dochádza aj preto, že

nečinnosť exekučného súdu utvrdzuje dlžníka (povinného) v tom, že sťažovateľovi zaplatiť

nemusí, pretože ho autoritatívne k takémuto správaniu nemá kto prinútiť. Bez povšimnutia

nemôže ostať ani skutočnosť, že márnym plynutím času sa dlžníkovi (povinnému) vytvára

priestor na to, aby zrealizoval úkony ktoré ho zbavia majetku postihnuteľného exekúciou.

Pohľadávku sťažovateľa tak nebude z čoho uspokojiť.“

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému

súdu domáha, aby ústavný súd po ich prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

postupom okresného súdu v každom z ňou napádaných exekučných konaní bolo porušené

jej základné právo na súdnu ochranu zaručené v , ako aj jej základné

právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

a v dohovoru, tiež jej základné právo a právo na ochranu vlastníctva

zaručené v a v dodatkového protokolu, a napokon, že došlo aj

k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v a v

dohovoru. V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd prikázal

okresnému súdu v jednotlivých ňou napádaných exekučných konaniach konať bez

zbytočných prieťahov, aby okresnému súdu zakázal pokračovať v diskriminácii

sťažovateľky, aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie (v konaní

vedenom pod sp. zn. v sume 885 €, v konaní vedenom pod sp. zn.

v sume 1 051 €, v konaní vedenom pod sp. zn. v sume

1 272 €, v konaní vedenom pod sp. zn. v sume 996 €, v konaní vedenom

pod sp. zn. v sume 387 € a v konaní vedenom pod sp. zn.

v sume 1 217 €) a aby jej priznal úhradu trov konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie možno aj v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie

ods. 1 .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

a sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak,

že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode

1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva

a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaných v čl. 48 ods. 2

a v dohovoru, ktoré sťažovateľka subsumuje aj pod základné právo na

spravodlivé súdne konanie zaručené v , ktorého jedným z atribútov je aj

prerokovanie veci v primeranej lehote bez prieťahov, pričom s porušením práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľka spája aj porušenie svojho

základného práva a práva na ochranu vlastníctva zaručených v a v

dodatkového protokolu a v konečnom dôsledku aj s porušením všeobecného zákazu

diskriminácie zaručeného v a v dohovoru. K zbytočným

prieťahom postupom okresného súdu v sťažovateľkou napádaných exekučných konaniach

pritom malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd do podania sťažností ústavnému súdu

nerozhodol o žiadostiach ňou zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverení na

vykonanie dotknutých exekúcií.

Vzhľadom na uvedené tak predmetom tohto konania ústavného súdu bolo skúmanie

opodstatnenosti tvrdení sťažovateľky o porušení jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. (sp. zn. ),

sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn. (sp. zn.

), sp. zn. (sp. zn. ), sp. zn.

(sp. zn. ) a sp. zn. (sp. zn. ).

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

).

V rámci predbežného prerokovania sťažností sťažovateľky ústavný súd na základe

výzvy adresovanej okresnému súdu z jeho listu sp. zn. Spr 916/2012 zo 16. októbra 2012

zistil tieto skutočnosti:

- v konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) okresný

súd uznesením z 1. júna 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2012,

- v konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) okresný

súd uznesením z 1. júna 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. júna 2012,

- v konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) okresný súd

uznesením z 23. apríla 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2012,

- v konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) okresný

súd uznesením zo 17. februára 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť ešte

12. mája 2011,

- v konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) okresný súd

uznesením z 23. apríla 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2012,

- v konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn. ) okresný súd

uznesením z 24. apríla 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2012.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

V súlade so svojou judikatúrou (, , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo

alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa

dohovoru (). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti

č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Z uvedených zistení vyplýva, že tvrdenia sťažovateľky, že do podania sťažností

ústavnému súdu okresný súd nerozhodol o žiadostiach ňou zvoleného súdneho exekútora

o udelenie poverení na vykonanie exekučných konaní, sa nezakladajú na pravde.

V označených exekučných konaniach okresný súd o žiadostiach sťažovateľkou zvoleného

súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekučných konaní už rozhodol, a to

dokonca ešte v čase pred podaním sťažností ústavnému súdu, t. j. pred 30. júlom 2012,

takže v čase ich podania ústavnému súdu už nemohlo byť v týchto exekučných konaniach

zo strany okresného súdu porušované základné právo a právo sťažovateľky na prerokovanie

vecí bez zbytočných prieťahov, tak ako to tvrdila sťažovateľka, preto ústavný súd tieto

sťažnosti už po ich predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25

ods. 2 ).

Okrem toho ústavný súd v súvislosti s exekučným konaním vedeným okresným

súdom pod sp. zn. upozorňuje, že podľa zistení od okresného súdu sa toto

exekučné konanie netýka povinného D. M., nar..., tak ako to v sťažnosti vednej ústavným

súdom pod sp. zn. uviedla sama sťažovateľka, ale toto exekučné konanie

sa týka povinnej A. L., nar... Čo sa týka povinného D. M., na okresnom súde sa vedie iné

exekučné konanie, a to pod sp. zn. . Vzhľadom na skutočnosť, že

sťažovateľka v petite sťažnosti podanej a ústavným súdom vedenej pod sp. zn.

namieta exekučné konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

, ústavný súd aj napriek tomu, že sťažovateľka (navyše zastúpená

kvalifikovaným právnym zástupcom, pozn.) v texte sťažnosti nesprávne označila povinného

v tomto exekučnom konaní, súc viazaný petitom sťažnosti (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), vyhodnocoval toto v petite sťažnosti sťažovateľkou uvedené exekučné konanie.

Ústavný súd aj v súvislosti s uvedenými zisteniami tiež podotýka, že sťažovateľka,

ktorá je navyše kvalifikovane právne zastúpená, sama nemá prehľad o aktuálnom

procesnom stave jednotlivých ňou iniciovaných exekučných konaní, s čím korešponduje aj

jej nekoordinovaný a netransparentný postup pri podávaní sťažností ústavnému súdu bez

zohľadnenia stavu ad hoc toho-ktorého konania (častokrát sa tvrdenia sťažovateľky

nezakladajú na pravde, pozn.), ako aj pri podávaní sťažností na prieťahy v konaní

predsedom okresných súdov (napr. často sú podľa tvrdení sťažovateľky podávané pred

samotným iniciovaním napádaného konania, pozn.), pričom využívanie týchto prostriedkov

má vo väčšine prípadov iba plošný a formálny charakter, ktorý nesignalizuje skutočný

záujem sťažovateľky domôcť sa skutočnej materiálnej ochrany svojich práv. V tejto

súvislosti ústavný súd podotýka, že nie je jeho kompetenciou plniť úlohu „pátracieho psa“

pri zisťovaní aktuálneho stavu sťažovateľkou napádaných exekučných konaní, ale je

predovšetkým úlohou sťažovateľky a jej právneho zástupcu uviesť v sťažnosti podanej

ústavnému súdu všetky pravdivé a aktuálne skutočnosti týkajúce sa toho-ktorého

napádaného konania, a to nielen v záujme plynulého a efektívneho konania ústavného súdu,

ale aj v záujme dosiahnutia skutočnej materiálno-právnej ochrany práv sťažovateľky.

Keďže porušenie a , ako aj dodatkového

protokolu, a dohovoru sťažovateľka namietala v spojitosti

s namietaným porušením a dohovoru, porušenie ktorých

ústavný súd nezistil, bolo potrebné aj v tejto časti sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako

zjavne neopodstatnené.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2012