Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 495/2012
PDF · 181.43 KB
No categories available
II. ÚS 495/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom doc.
JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46
ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv zaručených v
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a napokon aj vo veci
namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v exekučných
konaniach vedených pod sp. zn. 10 Er 998/2010 (sp. zn. Rvp 10983/2012), sp. zn. 10 Er
908/2010 (sp. zn. Rvp 10984/2012), sp. zn. 9 Er 466/2010 (sp. zn. Rvp 10987/2012), sp. zn.
19 Er 959/2010 (sp. zn. Rvp 10988/2012), sp. zn. 9 Er 878/2011 (sp. zn. Rvp 10989/2012) a
sp. zn. 9 Er 582/2010 (sp. zn. Rvp 10991/2012) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 10983/2012, sp. zn. Rvp
10984/2012, sp. zn. Rvp 10987/2012, sp. zn. Rvp 10988/2012, sp. zn. Rvp 10989/2012 a sp.
zn. Rvp 10991/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp
10983/2012.
2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. júla 2012
doručených 6 sťažností spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv zaručených v čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl.
14 dohovoru postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v exekučných
konaniach vedených pod sp. zn. 10 Er 998/2010 (sp. zn. Rvp 10983/2012), sp. zn. 10 Er
908/2010 (sp. zn. Rvp 10984/2012), sp. zn. 9 Er 466/2010 (sp. zn. Rvp 10987/2012), sp. zn.
19 Er 959/2010 (sp. zn. Rvp 10988/2012), sp. zn. 9 Er 878/2011 (sp. zn. Rvp 10989/2012) a
sp. zn. 9 Er 582/2010 (sp. zn. Rvp 10991/2012).
Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že v ňou označených exekučných konaniach
okresný súd porušil jej základné právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a v dôsledku toho aj jej základné právo na spravodlivé súdne konanie, ktorého
jedným z atribútov je aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote, podľa
sťažovateľky laxným, resp. pomalým postupom okresného súdu malo dôjsť aj k porušeniu
jej základného práva a práva na ochranu vlastníctva a napokon okresný súd mal porušiť aj
všeobecný zákaz diskriminácie.
Inkriminovaným sťažovateľkou napádaným postupom, ktorým mali byť porušené
ňou označené základné práva a práva, je postup okresného súdu, ktorý podľa jej tvrdení od
podania žiadostí ňou zvoleným súdnym exekútorom o udelenie poverení na vykonanie
exekúcií v prospech sťažovateľky ako oprávnenej z exekúcií o týchto žiadostiach „... do
dňa spísania tejto sťažnosti nerozhodol...“, pričom sťažovateľka v sťažnostiach tiež uviedla,
„... že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpi až po veľmi dlhej dobe“.
Zo sťažností vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 998/2010 mala byť
žiadosť o udelenie poverenia podaná 8. decembra 2010, v konaní vedenom pod sp. zn.
10 Er 908/2010 6. októbra 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 466/2010 9. júna 2010,
v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er 959/2010 22. októbra 2010, v konaní vedenom pod
sp. zn. 9 Er 878/2011 5. septembra 2011 a v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 582/2010
15. júna 2010.
V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka tiež poukázala na
skutočnosť, že okresný súd v napádaných exekučným konaniach neprijal adekvátne
opatrenia na urýchlené konanie vo veci žiadostí ňou zvoleného súdneho exekútora na
udelenie poverení na vykonanie toho-ktorého exekučného konania, a to aj napriek
skutočnosti, že sťažovateľka mala podľa svojho tvrdenia podať v súvislosti s týmto
postupom okresného súdu predsedovi okresného súdu 25. mája 2011 sťažnosti na prieťahy
vo všetkých šiestich napádaných exekučných konaniach.
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla:
„Porušovateľ, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym
exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti
zaoberať sa danou žiadosťou o rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to
v zákonnom ustanovenej dobe (legálne a ústavne súladným spôsobom), V tejto súvislosti
sťažovateľ poukazuje na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci
rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá definuje dobu určenú na
prijatie rozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu
ľudských práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona. ...
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu! ...
Sťažovateľ má enormný záujem na vecnom posune v exekučnom konaní a preto
rozhodnutie o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie opakovane urgoval.
Porušovateľovi adresoval viacero listov so žiadosťou o informáciu o stave konania, resp.
podnetov na preskúmanie zákonnosti postupu súdu (podania sa nachádzajú v súdnom spise
exekučného súdu). Opísané aktivity však nenaplnili očakávania sťažovateľa, že dôjde
k odstráneniu stagnácie a k uskutočneniu zákonom predvídaného postupu. Porušovateľ
ostal vo veci nečinný. ...
K znižovaniu hodnoty majetku sťažovateľa (bonity pohľadávky) dochádza aj preto, že
nečinnosť exekučného súdu utvrdzuje dlžníka (povinného) v tom, že sťažovateľovi zaplatiť
nemusí, pretože ho autoritatívne k takémuto správaniu nemá kto prinútiť. Bez povšimnutia
nemôže ostať ani skutočnosť, že márnym plynutím času sa dlžníkovi (povinnému) vytvára
priestor na to, aby zrealizoval úkony ktoré ho zbavia majetku postihnuteľného exekúciou.
Pohľadávku sťažovateľa tak nebude z čoho uspokojiť.“
Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému
súdu domáha, aby ústavný súd po ich prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že
postupom okresného súdu v každom z ňou napádaných exekučných konaní bolo porušené
jej základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej základné
právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2
ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tiež jej základné právo a právo na ochranu vlastníctva
zaručené v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 dodatkového protokolu, a napokon, že došlo aj
k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 12 ods. 2 ústavy a v čl. 14
dohovoru. V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd prikázal
okresnému súdu v jednotlivých ňou napádaných exekučných konaniach konať bez
zbytočných prieťahov, aby okresnému súdu zakázal pokračovať v diskriminácii
sťažovateľky, aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie (v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 Er 998/2010 v sume 885 €, v konaní vedenom pod sp. zn.
10 Er 908/2010 v sume 1 051 €, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 466/2010 v sume
1 272 €, v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er 959/2010 v sume 996 €, v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 Er 878/2011 v sume 387 € a v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 582/2010
v sume 1 217 €) a aby jej priznal úhradu trov konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Aj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak
odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde možno aj v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie § 112
ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 10983/2012, sp. zn. Rvp 10984/2012, sp. zn. Rvp 10987/2012 až sp. zn.
Rvp 10989/2012 a sp. zn. Rvp 10991/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti
ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak,
že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode
1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažností je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva
a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaných v čl. 48 ods. 2
ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré sťažovateľka subsumuje aj pod základné právo na
spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého jedným z atribútov je aj
prerokovanie veci v primeranej lehote bez prieťahov, pričom s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľka spája aj porušenie svojho
základného práva a práva na ochranu vlastníctva zaručených v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1
dodatkového protokolu a v konečnom dôsledku aj s porušením všeobecného zákazu
diskriminácie zaručeného v čl. 12 ods. 2 ústavy a v čl. 14 dohovoru. K zbytočným
prieťahom postupom okresného súdu v sťažovateľkou napádaných exekučných konaniach
pritom malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd do podania sťažností ústavnému súdu
nerozhodol o žiadostiach ňou zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverení na
vykonanie dotknutých exekúcií.
Vzhľadom na uvedené tak predmetom tohto konania ústavného súdu bolo skúmanie
opodstatnenosti tvrdení sťažovateľky o porušení jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 10 Er 998/2010 (sp. zn. Rvp 10983/2012),
sp. zn. 10 Er 908/2010 (sp. zn. Rvp 10984/2012), sp. zn. 9 Er 466/2010 (sp. zn.
Rvp 10987/2012), sp. zn. 19 Er 959/2010 (sp. zn. Rvp 10988/2012), sp. zn. 9 Er 878/2011
(sp. zn. Rvp 10989/2012) a sp. zn. 9 Er 582/2010 (sp. zn. Rvp 10991/2012).
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
V rámci predbežného prerokovania sťažností sťažovateľky ústavný súd na základe
výzvy adresovanej okresnému súdu z jeho listu sp. zn. Spr 916/2012 zo 16. októbra 2012
zistil tieto skutočnosti:
- v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 998/2010 (sp. zn. Rvp 10983/2012) okresný
súd uznesením z 1. júna 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2012,
- v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 908/2010 (sp. zn. Rvp 10984/2012) okresný
súd uznesením z 1. júna 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. júna 2012,
- v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 466/2010 (sp. zn. Rvp 10987/2012) okresný súd
uznesením z 23. apríla 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2012,
- v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er 959/2010 (sp. zn. Rvp 10988/2012) okresný
súd uznesením zo 17. februára 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť ešte
12. mája 2011,
- v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 878/2011 (sp. zn. Rvp 10989/2012) okresný súd
uznesením z 23. apríla 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2012,
- v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 582/2010 (sp. zn. Rvp 10991/2012) okresný súd
uznesením z 24. apríla 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2012.
Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu
verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto
orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú
možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05,
V súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03,
II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo
alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ak v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,
ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť
účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou
ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti
č. 16970/05 z 3. marca 2009).
Z uvedených zistení vyplýva, že tvrdenia sťažovateľky, že do podania sťažností
ústavnému súdu okresný súd nerozhodol o žiadostiach ňou zvoleného súdneho exekútora
o udelenie poverení na vykonanie exekučných konaní, sa nezakladajú na pravde.
V označených exekučných konaniach okresný súd o žiadostiach sťažovateľkou zvoleného
súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekučných konaní už rozhodol, a to
dokonca ešte v čase pred podaním sťažností ústavnému súdu, t. j. pred 30. júlom 2012,
takže v čase ich podania ústavnému súdu už nemohlo byť v týchto exekučných konaniach
zo strany okresného súdu porušované základné právo a právo sťažovateľky na prerokovanie
vecí bez zbytočných prieťahov, tak ako to tvrdila sťažovateľka, preto ústavný súd tieto
sťažnosti už po ich predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Okrem toho ústavný súd v súvislosti s exekučným konaním vedeným okresným
súdom pod sp. zn. 9 Er 582/2010 upozorňuje, že podľa zistení od okresného súdu sa toto
exekučné konanie netýka povinného D. M., nar..., tak ako to v sťažnosti vednej ústavným
súdom pod sp. zn. Rvp 10991/2012 uviedla sama sťažovateľka, ale toto exekučné konanie
sa týka povinnej A. L., nar... Čo sa týka povinného D. M., na okresnom súde sa vedie iné
exekučné konanie, a to pod sp. zn. 7 Er 581/2010. Vzhľadom na skutočnosť, že
sťažovateľka v petite sťažnosti podanej a ústavným súdom vedenej pod sp. zn.
Rvp 10991/2012 namieta exekučné konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.
9 Er 582/2010, ústavný súd aj napriek tomu, že sťažovateľka (navyše zastúpená
kvalifikovaným právnym zástupcom, pozn.) v texte sťažnosti nesprávne označila povinného
v tomto exekučnom konaní, súc viazaný petitom sťažnosti (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde), vyhodnocoval toto v petite sťažnosti sťažovateľkou uvedené exekučné konanie.
Ústavný súd aj v súvislosti s uvedenými zisteniami tiež podotýka, že sťažovateľka,
ktorá je navyše kvalifikovane právne zastúpená, sama nemá prehľad o aktuálnom
procesnom stave jednotlivých ňou iniciovaných exekučných konaní, s čím korešponduje aj
jej nekoordinovaný a netransparentný postup pri podávaní sťažností ústavnému súdu bez
zohľadnenia stavu ad hoc toho-ktorého konania (častokrát sa tvrdenia sťažovateľky
nezakladajú na pravde, pozn.), ako aj pri podávaní sťažností na prieťahy v konaní
predsedom okresných súdov (napr. často sú podľa tvrdení sťažovateľky podávané pred
samotným iniciovaním napádaného konania, pozn.), pričom využívanie týchto prostriedkov
má vo väčšine prípadov iba plošný a formálny charakter, ktorý nesignalizuje skutočný
záujem sťažovateľky domôcť sa skutočnej materiálnej ochrany svojich práv. V tejto
súvislosti ústavný súd podotýka, že nie je jeho kompetenciou plniť úlohu „pátracieho psa“
pri zisťovaní aktuálneho stavu sťažovateľkou napádaných exekučných konaní, ale je
predovšetkým úlohou sťažovateľky a jej právneho zástupcu uviesť v sťažnosti podanej
ústavnému súdu všetky pravdivé a aktuálne skutočnosti týkajúce sa toho-ktorého
napádaného konania, a to nielen v záujme plynulého a efektívneho konania ústavného súdu,
ale aj v záujme dosiahnutia skutočnej materiálno-právnej ochrany práv sťažovateľky.
Keďže porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového
protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sťažovateľka namietala v spojitosti
s namietaným porušením čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých
ústavný súd nezistil, bolo potrebné aj v tejto časti sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako
zjavne neopodstatnené.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku sa už ústavný súd ďalšími
požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2012