Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 486/2012
PDF · 146.87 KB
No categories available
II. ÚS 486/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej doc. JUDr. B. F., PhD.,
F., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 203/2011
a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta
2012 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
20 Er 203/2011 (ďalej aj „namietané konanie“).
Sťažovateľka v označenej veci písomným podaním z 13. decembra 2010 navrhla
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku, ktorá jej vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 9041719 uzatvorenej s dlžníkom
L. T. Súdny exekútor postupujúc podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal
okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd túto žiadosť prijal na
ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nej v rámci
priznanej právomoci v zákonom ustanovenej lehote.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že vec nevykazuje prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžaduje takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v označenej
veci.
Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu
sťažovateľka opakovane urgovala rozhodnutie o udelení poverenia, okresnému súdu
adresovala viaceré žiadosti o informáciu o stave namietaného konania a 25. mája 2011
podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi
okresného súdu sťažnosť na prieťahy v ňou iniciovanom exekučnom konaní. Sťažovateľka
sa z dôvodu pretrvávajúceho stavu porušovania jej označených práv obrátila na ústavný súd.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd
vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 203/2011 boli
porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných
prieťahov a aby sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov
právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom
orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto
považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02,
I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).
Sťažovateľka argumentuje skutočnosťou, že do času podania ústavnej sťažnosti
nebolo okresným súdom v namietanom konaní rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia (o udelení poverenia, resp. o zamietnutí žiadosti) na vykonanie
exekúcie. Podľa sťažovateľky „V tomto prípade vec stagnuje, resp. vo veci je súd
neefektívny a nesústredený vo svojej činnosti po dobu 15 mesiacov.“. Dôsledkom tohto
postupu okresného súdu v namietanom konaní je/má byť porušenie jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom od
porušenia týchto práv odvodzuje porušenie ďalších ňou označených práv.
V rozpore s argumentáciou sťažovateľky je však zistenie ústavného súdu, z ktorého
vyplýva, že v namietanom konaní bolo ku dňu podania ústavnej sťažnosti rozhodnuté
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. V súčinnosti s okresným súdom ústavný
súd zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 20 Er 203/2011 bolo týmto
súdom vydané poverenie súdnemu exekútorovi 4. augusta 2011. Sťažovateľka sa napriek
tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou doručenou 24. augusta 2012, t. j. v čase,
keď porušenie označeného základného práva na všeobecnom súde, ktorý označila
za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis
mutandis I. ÚS 6/03).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný
súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde
uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,
I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala ochrany
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru v čase, keď v označenom exekučnom konaní vedenom na okresnom súde
namietané porušenie jej práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už
netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie jej
sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti. Keďže porušenie svojich ďalších označených práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie zákazu diskriminácie
sťažovateľka stavia do príčinnej súvislosti s porušením jej základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie zistené nebolo,
nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto ďalších sťažovateľkou označených práv.
Z dôvodu odmietnutia sťažnosti sťažovateľky ako celku podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť, rozhodovaním o ďalších ňou uplatnených
procesných návrhoch sa už ústavný súd nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich sa stalo
bezpredmetným.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2012