Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 486/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej doc. JUDr. B. F., PhD.,

F., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 12 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta

2012 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj porušenia a dohovoru postupom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľka v označenej veci písomným podaním z 13. decembra 2010 navrhla

zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku, ktorá jej vznikla

neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 9041719 uzatvorenej s dlžníkom

L. T. Súdny exekútor postupujúc podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal

okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd túto žiadosť prijal na

ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nej v rámci

priznanej právomoci v zákonom ustanovenej lehote.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že vec nevykazuje prvky

nadmernej právnej zložitosti a nevyžaduje takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi

konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v označenej

veci.

Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu

sťažovateľka opakovane urgovala rozhodnutie o udelení poverenia, okresnému súdu

adresovala viaceré žiadosti o informáciu o stave namietaného konania a 25. mája 2011

podala v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v ňou iniciovanom exekučnom konaní. Sťažovateľka

sa z dôvodu pretrvávajúceho stavu porušovania jej označených práv obrátila na ústavný súd.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného

práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku podľa

dodatkového protokolu, ako aj a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd

vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. boli

porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných

prieťahov a aby sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom

orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto

považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia , ,

, , , ).

Sťažovateľka argumentuje skutočnosťou, že do času podania ústavnej sťažnosti

nebolo okresným súdom v namietanom konaní rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia (o udelení poverenia, resp. o zamietnutí žiadosti) na vykonanie

exekúcie. Podľa sťažovateľky „V tomto prípade vec stagnuje, resp. vo veci je súd

neefektívny a nesústredený vo svojej činnosti po dobu 15 mesiacov.“. Dôsledkom tohto

postupu okresného súdu v namietanom konaní je/má byť porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom od

porušenia týchto práv odvodzuje porušenie ďalších ňou označených práv.

V rozpore s argumentáciou sťažovateľky je však zistenie ústavného súdu, z ktorého

vyplýva, že v namietanom konaní bolo ku dňu podania ústavnej sťažnosti rozhodnuté

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. V súčinnosti s okresným súdom ústavný

súd zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. bolo týmto

súdom vydané poverenie súdnemu exekútorovi 4. augusta 2011. Sťažovateľka sa napriek

tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou doručenou 24. augusta 2012, t. j. v čase,

keď porušenie označeného základného práva na všeobecnom súde, ktorý označila

za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

zaručenému v a právu zaručenému v dohovoru (mutatis

mutandis ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala ochrany

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru v čase, keď v označenom exekučnom konaní vedenom na okresnom súde

namietané porušenie jej práv podľa a podľa dohovoru už

netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie jej

sťažnosti podľa , z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti. Keďže porušenie svojich ďalších označených práv podľa čl. 20 ods. 1

a , dodatkového protokolu, ako aj porušenie zákazu diskriminácie

sťažovateľka stavia do príčinnej súvislosti s porušením jej základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, ktorých porušenie zistené nebolo,

nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto ďalších sťažovateľkou označených práv.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti sťažovateľky ako celku podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť, rozhodovaním o ďalších ňou uplatnených

procesných návrhoch sa už ústavný súd nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich sa stalo

bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2012