Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 482/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej doc. JUDr. B. F.,

PhD., F., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. a sp. zn. vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

, práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia Slovenskej

republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. a sp. zn. Rvp

11383/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

11381/2012.

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

24. augusta 2012 doručené sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj porušenia a dohovoru postupom

Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 23 Er

2053/2010 a sp. zn. (ďalej aj „namietané konania“).

Sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho

exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny exekútor postupujúc podľa zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

následne požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií. Okresný súd

tieto žiadosti prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti

rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej lehote.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že veci nevykazujú prvky

nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi

konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie

v označených veciach.

Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu

sťažovateľka opakovane urgovala rozhodnutia o udelení poverenia, okresnému súdu

adresovala viaceré žiadosti o informáciu o stave namietaných konaní a 25. mája 2011

podala v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi

okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach.

Sťažovateľka sa z dôvodu pretrvávajúceho stavu porušovania jej označených práv obrátila

na ústavný súd.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného

práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku podľa

dodatkového protokolu, ako aj a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite sťažností navrhuje, aby ústavný súd

vyslovil, že postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. boli porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal

konať bez zbytočných prieťahov a aby sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie, ako aj

náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej len

„OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. a sp. zn. a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy o spojení týchto

sťažností na spoločné konanie, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom

orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto

považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia , ,

, , , ).

Sťažovateľka argumentuje skutočnosťou, že do času podania ústavných sťažností

nebolo okresným súdom v namietaných konaniach rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia (o udelení poverenia, resp. o zamietnutí žiadosti) na vykonanie

exekúcie. Podľa sťažovateľky „V tomto prípade vec stagnuje, resp. vo veci je súd

neefektívny a nesústredený vo svojej činnosti po dobu 18...“, resp. „24 mesiacov“.

Dôsledkom tohto postupu okresného súdu v namietaných konaniach je/má byť porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, pričom od porušenia týchto práv odvodzuje porušenie ďalších ňou označených

práv.

V rozpore s argumentáciou sťažovateľky sú však zistenia ústavného súdu, z ktorých

vyplýva, že v namietaných konaniach bolo ku dňu podania ústavných sťažností rozhodnuté

o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia. V súčinnosti s okresným súdom

ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. bolo týmto okresným

súdom vydané poverenie súdnemu exekútorovi 7. januára 2011. Obdobne okresný súd

postupoval aj v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom vydal

poverenie zvolenému súdnemu exekútorovi 16. septembra 2010. Sťažovateľka sa napriek

tomu na ústavný súd obrátila so svojimi sťažnosťami doručenými 24. augusta 2012, t. j.

v čase, keď porušenie označeného základného práva na všeobecnom súde, ktorý označila

za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnostiach pred ústavným súdom nebolo

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

zaručenému v a právu zaručenému v dohovoru (mutatis

mutandis ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala ochrany

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru v čase, keď v označených exekučných konaniach vedených na okresnom súde

namietané porušenie jej práv podľa a podľa dohovoru už

netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie

predmetných sťažností podľa z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti. Keďže porušenie svojich ďalších označených práv podľa čl. 20 ods. 1

a , dodatkového protokolu, ako aj porušenie zákazu diskriminácie

sťažovateľka stavia do príčinnej súvislosti s porušením jej základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, ktorých porušenie zistené nebolo,

nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto ďalších sťažovateľkou označených práv.

Z dôvodu odmietnutia sťažností sťažovateľky ako celku podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, rozhodovaním o ďalších ňou

uplatnených procesných návrhoch sa už ústavný súd nezaoberal, pretože rozhodovanie

o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2012