Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 482/2012
PDF · 160.05 KB
No categories available
II. ÚS 482/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2012
predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej doc. JUDr. B. F.,
PhD., F., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 11381/2012 a sp. zn. Rvp 11383/2012 vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Martin v konaniach vedených pod sp. zn. 23 Er 2053/2010
a sp. zn. 17 Er 675/2010 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11381/2012 a sp. zn. Rvp
11383/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp
11381/2012.
2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli
24. augusta 2012 doručené sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 23 Er
2053/2010 a sp. zn. 17 Er 675/2010 (ďalej aj „namietané konania“).
Sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho
exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny exekútor postupujúc podľa zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
následne požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií. Okresný súd
tieto žiadosti prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti
rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej lehote.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že veci nevykazujú prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie
v označených veciach.
Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu
sťažovateľka opakovane urgovala rozhodnutia o udelení poverenia, okresnému súdu
adresovala viaceré žiadosti o informáciu o stave namietaných konaní a 25. mája 2011
podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi
okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach.
Sťažovateľka sa z dôvodu pretrvávajúceho stavu porušovania jej označených práv obrátila
na ústavný súd.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite sťažností navrhuje, aby ústavný súd
vyslovil, že postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 23 Er 2053/2010
a sp. zn. 17 Er 675/2010 boli porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal
konať bez zbytočných prieťahov a aby sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie, ako aj
náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú
tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 11381/2012 a sp. zn. Rvp 11383/2012 a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy o spojení týchto
sťažností na spoločné konanie, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom
orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto
považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02,
I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).
Sťažovateľka argumentuje skutočnosťou, že do času podania ústavných sťažností
nebolo okresným súdom v namietaných konaniach rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia (o udelení poverenia, resp. o zamietnutí žiadosti) na vykonanie
exekúcie. Podľa sťažovateľky „V tomto prípade vec stagnuje, resp. vo veci je súd
neefektívny a nesústredený vo svojej činnosti po dobu 18...“, resp. „24 mesiacov“.
Dôsledkom tohto postupu okresného súdu v namietaných konaniach je/má byť porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, pričom od porušenia týchto práv odvodzuje porušenie ďalších ňou označených
práv.
V rozpore s argumentáciou sťažovateľky sú však zistenia ústavného súdu, z ktorých
vyplýva, že v namietaných konaniach bolo ku dňu podania ústavných sťažností rozhodnuté
o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia. V súčinnosti s okresným súdom
ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Er 2053/2010 bolo týmto okresným
súdom vydané poverenie súdnemu exekútorovi 7. januára 2011. Obdobne okresný súd
postupoval aj v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 675/2010, v ktorom vydal
poverenie zvolenému súdnemu exekútorovi 16. septembra 2010. Sťažovateľka sa napriek
tomu na ústavný súd obrátila so svojimi sťažnosťami doručenými 24. augusta 2012, t. j.
v čase, keď porušenie označeného základného práva na všeobecnom súde, ktorý označila
za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnostiach pred ústavným súdom nebolo
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis
mutandis I. ÚS 6/03).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému
súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu
na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala ochrany
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru v čase, keď v označených exekučných konaniach vedených na okresnom súde
namietané porušenie jej práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už
netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie
predmetných sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej
neopodstatnenosti. Keďže porušenie svojich ďalších označených práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie zákazu diskriminácie
sťažovateľka stavia do príčinnej súvislosti s porušením jej základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie zistené nebolo,
nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto ďalších sťažovateľkou označených práv.
Z dôvodu odmietnutia sťažností sťažovateľky ako celku podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, rozhodovaním o ďalších ňou
uplatnených procesných návrhoch sa už ústavný súd nezaoberal, pretože rozhodovanie
o nich sa stalo bezpredmetným.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2012