Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 512/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. F., Š., zastúpenej advokátkou Mgr. H. F., N.,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, 2, 3

a 5 a a a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k.

-148 z 25. mája 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.

-188 z 24. mája 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. F. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra

2012 doručená sťažnosť M. F. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojich základných práv podľa a 2, , 2, 3 a 5 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Nové

Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. -148 z 25. mája 2006 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -188

z 24. mája 2007.

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že „(...) Okresný súd v Nových Zámkoch rozsudkom

číslo -148 rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov

konania žalobcov: M. M. a spol. žalovanej M. F., bytom Š. k nehnuteľnostiam,

nachádzajúcich sa v kat. území K., vedených na LV č. 538, ako parcela číslo 293 o výmere

621 m2 - zastavané plochy a nádvoria s rodinným domom súp. číslo 2109 a parcela číslo

294 o výmere 1259 m2 - záhrady a vyporiadal tak, že sa nariadil predaj nehnuteľností

s tým, že výťažok z predaja nehnuteľností bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa

výšky ich spoluvlastníckych podielov. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým,

že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania

nie je možné reálne rozdeliť medzi jednotlivých spoluvlastníkov, a to z dôvodu, že ak by

mali byť vybudované nové bytové jednotky, museli by sa vynaložiť neúmerne vysoké náklady

na ich realizáciu. Vzhľadom na životnosť stavby ako aj vzhľadom na jej technický stav by

nebolo spravodlivé žiadať od podielových spoluvlastníkov, ktorí nehnuteľnosť ani

neužívajú, aby vložili neúmerne vysoké prostriedky do jej prestavby. Navyše ani jedna zo

žalobkýň nemá záujem o nehnuteľnosť, každá má svoju bytovú otázku riešenú. Žalovaná

však naďalej chce užívať celú nehnuteľnosť, aj keď je vlastníčkou len v 12/36-inách. Nie je

únosné, aby takýto právny stav pretrvával aj naďalej, pričom žalovaná doteraz nesúhlasila

ani s reálnou deľbou záhrady, ktorá je pri dome a nechce na nehnuteľnosť žalobkyne vôbec

pustiť. Na základe vyjadrenia zástupcu žalovanej, žalovaná nemá dostatok finančných

prostriedkov na to, aby vyplatila žalobkyne z ich spoluvlastníckych podielov, ale napriek

tomu chce naďalej užívať svoj podiel v predmetnej nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu takto

nebol možný ani druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi

účastníkmi konania, teda prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného

zo spoluvlastníkov za finančnú náhradu pre ostatných spoluvlastníkov. Z týchto dôvodov

súd prikročil k tretej možnosti, keď zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo

účastníkov konania k nehnuteľnosti tak, že ho zrušil a nariadil predaj nehnuteľností s tým,

že výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich

spoluvlastníckych podielov.

Proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch som podala odvolanie. Krajský

súd v Nitre rozsudkom z 24. 05. 2007 číslo potvrdil rozsudok Okresného súdu

v Nových Zámkoch z 25. 05. 2006 číslo -148. Svoje rozhodnutia odôvodnil

predovšetkým tým, súd sa v plnom rozsahu stotožnil s úplnými skutkovými zisteniami súdu

prvého stupňa a s jeho právnym posúdením v danej veci. Je nesporné, že v predmetnej veci

neprichádzajú do úvahy prvé dva zákonné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pretože nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania nie

sú reálne deliteľné, pričom v danom prípade rozhodnutie súdu druhým spôsobom zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci odporkyni za primeranú

náhradu navrhovateľkám, by sa minulo predpokladanému účinku, a to vyplateniu

primeranej náhrady /všeobecnej ceny veci/ podielovým spoluvlastníčkam, navrhovateľkám

zo strany odporkyne, vzhľadom na vyjadrenie odporkyne, že nemá finančné prostriedky

na vyplatenie tejto primeranej náhrady a teda tento druhý spôsob nie je potom reálne

možný. Z týchto dôvodov bolo potom nevyhnuté pristúpiť k tretiemu spôsobu zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to nariadením predaja nehnuteľností

a rozdeleniu výťažku podľa spoluvlastníckych podielov. Odvolací súd dospel k záveru, že

u odporkyne nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , pre

ktoré by bolo potrebné návrh zamietnuť. Samotný nepriaznivý zdravotný stav a vek

odporkyne i skutočnosť, že býva dlhšiu dobu v predmetných nehnuteľnostiach, vo svojom

rozsahu a intenzite nepreukazujú danosť týchto dôvodov.

Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. 05. 2007 číslo som

podala dovolanie na Najvyšší súd SR a žiadala som, aby rozsudok Krajského súdu v Nitre

bol zrušený a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie, pretože súd nesprávne právne

posúdil vec, nesprávne aplikoval posledná veta a to z

dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu je možné reálne rozdeliť medzi

spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Ak však aj odvolací súd bol

toho názoru, že nie je možné nehnuteľnosť reálne rozdeliť, prichádzalo do úvahy použitie §

142 ods. 2 , keďže žalovaná ako bolo preukázané nehnuteľnosti

užíva, je vo vysokom veku a odkázaná na bývanie v domovej nehnuteľnosti, čo treba

považovať za dôvody osobitného zreteľa a preto tu bol dôvod na postup podľa § 142 ods. 2

. Najvyšší súd SR uznesením z 18. 12. 2007 číslo

dovolanie odmietol s odôvodnením, že dovolanie žalovanej smeruje proti rozsudku, ktorým

odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok, bez toho, že by vo svojom potvrdzujúcom

rozsudku vyslovil prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na to, že som bola uvedená do omylu a v pôvodnom konaní som si

nemohla uplatniť bez svojej viny oprávnené námietky, podala som návrh na obnovu

konania, vedeného na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod číslom . Okresný

súd v Nových Zámkoch uznesením z 18. 02. 2010 číslo -66 zamietol môj návrh

na obnovu konania. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nezistil žiadne skutočnosti ani

dôkazy, ktoré by som v pôvodnom konaní nemohla použiť. Konštatoval, že argumenty môjho

zástupcu v tom smere, že do rozsudku nebol poňatý dom, sa ukázali byť účelovými, pretože

z pôvodného rozsudku je zrejmé, že súd nariadil predaj nehnuteľnosti aj spolu s domom.

Proti uzneseniu Okresného súdu v Nových Zámkoch z 18. 02. 2010 číslo -66

som v zákonnej lehote podala odvolanie.

Krajský súd v Nitre uznesením z 30. 06. 2010 číslo 5Co/13/2010-77 napadnuté

uznesenie Okresného súdu v Nových Zámkoch potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil

predovšetkým tým, že preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie z 18. 02. 2010 číslo

-66 procesným postupom podľa a a dospel

k záveru, že podané odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Ďalej konštatoval, že pokiaľ

ide o rozhodnutie vo veci samej, t. j. zamietnutie návrhu navrhovateľky na obnovu konania

pôvodne vedeného na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod číslom , odvolací

súd poznamenáva, že sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a stotožňuje

sa s rozsahom vykonaného dokazovania zo strany prvostupňového súdu, ktorý následne aj

danú vec správne posúdil podľa príslušných ustanovení procesného predpisu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti som dňa 31. 08. 2010 podala na Okresný súd

v Nových Zámkoch dovolanie, ktorým som žiadala zrušiť uznesenie Krajského súdu v Nitre

z 30. 06. 2010 číslo -77. Okresný súd v Nových Zámkoch uznesením

z 25. 07. 2011 číslo -112 dovolacie konanie zastavil z dôvodu neuhradenia

súdneho poplatku. (...)

Mám za to, že v celom konaní, tak na Okresnom súde v Nových Zámkoch ako aj na

Krajskom súde v Nitre bol porušený zákon a moje základné práva a slobody, vyplývajúce

z a Európskeho dohovoru o ľudských právach, predovšetkým

v tom, že súdy nebrali do úvahy moje dôkazy, preukazujúce skutočnosti svedčiace v môj

prospech, ako vlastníka sporných nehnuteľností. Tieto mnou predložené dôkazy súdy

nevyhodnotili tak jednotlivo ako aj v príčinných súvislostiach. V rámci svojich výpovedí som

poukazovala predovšetkým na tieto skutočnosti:

1) Dnes už nebohý J. F., ako dedič nebohom otcovi I. F., ktorý bol vyhlásený

za mŕtveho 31. 12. 1945 a nebohej matke M. F., rod. M., sa stal podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1/3 k celku

2) Dnes už nebohý J. F. za svojho života urobil prejav vôle v zmysle § 34, § 35

, v ktorom sa vyslovil k svojmu podielu na nehnuteľnostiach tak, že

on nič nechce, že raz všetko bude patriť jeho dnes už nebohému bratovi A. F., manželovi

M. F. Tento prejav vôle mal Okresný súd v Nových Zámkoch v konaní o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam preukázaný z výpovedí

svedkov R. T. a Š. O., ďalším dôkazom je Dohoda dedičov o vyporiadaní spoluvlastníckych

podielov v rámci dedičského konania po nebohej M. F. číslo 3D 1370/77, v ktorom už nie je

ako dedič vedený J. F. v podiele 1/3. Z uvedenej dohody je zrejmé, že i sestra M. M. predala

A. F. svoj podiel za 4 986,- Kčs, teda vyporiadanie spoluvlastníckych podielov bolo

vykonané. Predmetom tejto dohody je aj sporná nehnuteľnosť. Ďalej poukazujem

na svedeckú výpoveď manželky a dcéry nebohého J. F. na pojednávaní na Okresnom súde

v Nových Zámkoch dňa 25. 05. 2005, ktorá tiež potvrdila, že jej manžel nebohý J. F.

vykonal prejav vôle smerujúci k tomu, že sa vzdal svojho podielu i na týchto sporných

nehnuteľnostiach. Z takto vykonaného vyporiadania je zrejmé, že A. F. sa stal výlučným

vlastníkom celej nehnuteľnosti. V dedičskom konaní po A. F., číslo konania D 3504/93-10,

Dnot. 100/94 bolo potvrdené vlastníctvo celej nehnuteľnosti M. F., ktorá bola zároveň

výlučnom dedičkou po A. F.

3) V pôvodnom návrhu na obnovu konania som chcela prejednať vady, rozpory

a neurčitosť, ktoré nastali až v exekučnom konaní vypracovaním znaleckého posudku,

v ktorom bola ohodnotená a zaradená do predaja i nehnuteľnosť - parcela číslo 293 -

zastavaná plocha o výmere 621 m2 a dom so súpisným číslom 2109 i keď v pôvodnom

rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch číslo -148 je zreteľné a určité

vyjadrenie, že hodnota nehnuteľnosti je tvorená pozemkom a nie domom. Logicky som

usúdila, že keď dom netvorí hodnotu nehnuteľností, tak nebude ani predmetom predaja.

Vo výroku súdu je uvedené, že súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k dvom vyznačeným

nehnuteľnostiam a vyporiadava tak, že nariaďuje predaj nehnuteľnosti, pričom mi nie je

zrejmé, o ktoré nehnuteľnosti sa jedná. Mám za to, že výrok rozsudku Okresného súdu

v Nových Zámkoch číslo -148 je nejasný a nezrozumiteľný.

4) Súd v pôvodnom konaní nebral do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa

s poukazom na skutočnosť, že som dôchodkyňou a jediným mojím príjmom je starobný

dôchodok a aj vzhľadom na môj vek a finančné možnosti si neviem zaobstarať náhradné

bývanie.

5) Spoluvlastnícke podiely boli nadobudnuté v dodatočnom dedičskom konaní po

I. F., ktorý zomrel 31. 12. 1945 a sporná nehnuteľnosť v deň smrti poručiteľa bola

ohodnotená na 9820,- Sk, ktorá suma predstavuje hodnotu dedičstva. Súd mal preukázanú

hodnotu spornej nehnuteľnosti teda nebolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie

a vypracovať znalecký posudok. (...)

Mám za to, že som výlučnou vlastníckou nehnuteľností, vedených v katastri

nehnuteľností Správy katastra N., pre kat. územie K., obec Š. na LV č. 538 a svoje

vlastnícke právo som preukázala hodnovernými dôkazmi. Už rozhodnutie Okresného súdu v

Nových Zámkoch z 09. 02. 2000 číslo -21 v spojitosti s rozsudkom Krajského

súdu v Nitre z 07. 12. 2000 číslo -42 o tom, že nehnuteľnosti na LV č. 538 sú

v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporcov v 1/ až 4/ rade spočívalo

na nesprávnom právnom posúdení veci. Od tohto rozhodnutia súdu sa potom následne

odvíjali ďalšie konania a rozhodnutia súdov. Podľa kto

dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je

chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. Vychádzajúc z uvedeného

ustanovenia mám za to, že som výlučnou vlastníckou sporných

nehnuteľností. (...)

Exekútorský úrad JUDr. J. H., exekútora so sídlom v N., vydal dňa 10. 11. 2008

Exekučný príkaz EX 48/2008 na vykonanie exekúcie rozdelením spoločnej veci predajom -

pozemok parc. č. 293, 294, dom súp. č. 2109 na parc. č. 293. Súdny exekútor 24. 09. 2012

vyhlásil na sporné nehnuteľnosti dražbu, ktorá sa bude konať 25. 10. 2012. Okresný súd

v Nových Zámkoch uznesením z 11. 10. 2012 môj návrh na zastavenie exekúcie zamietol

a zároveň zamietol môj návrh na prerušenie exekúcie. (...)

Takýmto konaním boli porušené moje základné práva garantované

Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ľudských právach, a to:

Článok 19 ods. 1 (...)

Článok 19 ods. 2 (...)

Článok 46 ods. 1 (...)

Článok 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach(...)

Článok 8 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach (...)

Článok 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach (...)

Článok 20 SR(...)

Navrhujem, aby ústavný súd po vykonaní dôkazov vydal nález:

Rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch z 25. 05. 2006 číslo 4C 129/2002-

148 a Krajského súdu v Nitre z 24. 05. 2007 číslo -188 právo sťažovateľa

M. F., bytom Š., priznané článkom 19 ods. 1, odsek 2, článok 20, odsek 1, odsek 2, odsek 3,

odsek 5, článkom 46 odsek 1 , článkom 8 ods. 1 a článkom 13

Európskeho dohovoru o ľudských právach porušené bolo. Rozsudok Krajského súdu v Nitre

z 24. 05. 2007 číslo -188 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na nové

konanie a rozhodnutie.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri

napr. , ). neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (napr. ).

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Sťažovateľka, ktorá je kvalifikovane právne zastúpená, aj keď vo svojej sťažnosti

spomína, že v predmetnej veci bolo podané dovolanie, z petitu sťažnosti vyplýva, že

rozhodnutie dovolacieho súdu nenapáda, ale jej sťažnosť smeruje proti rozsudku okresného

súdu č. k. -148 z 25. mája 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k.

-188 z 24. mája 2007.

Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutia podľa zistenia ústavného súdu nadobudli

právoplatnosť 11. septembra 2007, je možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že

sťažnosť odovzdanú na poštovú prepravu 24. októbra 2012 treba považovať za oneskorenú,

lebo bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012