Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 560/2012
PDF · 141.1 KB
No categories available
III. ÚS 560/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., B., zastúpenej advokátom
JUDr. R. A., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva
na slobodu prejavu, slobodné prijímanie, vyhľadávanie a rozširovanie informácií
a základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 26 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky a základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 541/2011-433 z 24. mája 2012
a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra
2012 doručená sťažnosť firmy S., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na slobodu prejavu, slobodné prijímanie, vyhľadávanie
a rozširovanie informácií zaručeného čl. 26 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 541/2011
z 24. mája 2012.
Zo sťažnosti vyplýva, že na základe žaloby spoločnosti K., s. r. o., K. (ďalej len
„žalobca“), o ochranu dobrej povesti bola sťažovateľka ako žalovaná rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. 41 C 14/2008-375 z 27. septembra 2011
zaviazaná zverejniť ospravedlnenie a zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume
16 600 €, ako aj náhradu trov konania. Na základe odvolania sťažovateľky rozsudkom
krajského súdu č. k. 9 Co 541/2011-433 z 24. mája 2012 bol rozsudok okresného súdu
potvrdený.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka okresnému súdu i krajskému
súdu vytýka, že nesprávne posúdili slovné výrazy použité v článku uverejnenom
14. septembra 2006 v denníku vydávanom sťažovateľkou (P.) ako skutkové tvrdenia, hoci
podľa jej názoru išlo o hodnotiace úsudky, a následne sa zamerali na dokazovanie tvrdení
obsiahnutých v predmetnom článku (obsah sodíka v minerálnej vode), ktoré „nie sú
pre právne posúdenie veci rozhodné“. Sťažovateľka tiež zdôrazňovala, že článok
uverejnený v ňom vydávanom denníku mal za cieľ kritizovať klamlivú reklamu.
Na podklade uvedených názorov potom sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti
vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Českej
republiky i ústavného súdu argumentuje v prospech záveru o ústavne nekonformnom
vyriešení konfliktu jej základného práva na slobodu prejavu a žalobcovho základného práva
na dobrú povesť krajským súdom ako súdom odvolacím.
V závere sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd meritórne nálezom takto
rozhodol:
„Porušiteľ, Krajský súd v Bratislave rozsudkom zn. 9Co/541/2011 z 24.5.2012
porušil právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde zakotvené v Článku 46, ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.
Porušiteľ, Krajský súd v Bratislave rozsudkom zn. 9Co/541/2011 z 24.5.2012 porušil
právo sťažovateľa na slobodu prejavu a slobodné prijímanie, vyhľadávanie a rozširovanie
informácií zakotvené v Článku 26, ods. 2 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Rozhodnutie porušiteľa, rozsudok 9Co/541/2011 zo 24.5.2012 sa týmto ruší a vec sa
vracia porušiteľovi na ďalšie konanie.
Porušiteľ je povinný zaplatiť sťažovateľke náklady právneho zastúpenia
sťažovateľky.“
Ústavný súd telefonicky na okresnom súde zistil, že sťažnosťou napadnutý rozsudok
krajského súdu nadobudol právoplatnosť 29. júna 2012.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu...
Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade
podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom
súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).
Napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 29. júna 2012.
Súčasne z príloh sťažnosti (poštová obálka s prijímacou pečiatkou pošty Bratislava 26)
vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu 31. augusta 2012.
Z § 57 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý sa vzťahuje aj na konanie
pred ústavným súdom (§ 31a zákona o ústavnom súde), explicitne vyplýva, že ak koniec
lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň.
Posledným dňom dvojmesačnej lehoty v prípade rozsudku krajského súdu,
ktorý nadobudol právoplatnosť 29. júna 2012, bol štvrtok 30. augusta 2012 ako najbližší
nasledujúci pracovný deň (29. august 2012 bol štátny sviatok – deň pracovného pokoja).
Keďže sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu v piatok 31. augusta 2012,
dostala sa do omeškania s podaním sťažnosti, ktoré v zmysle citovanej judikatúry nemožno
odpustiť. Ústavný súd preto predmetnú sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2012