Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 540/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., K., t. č. vo výkone trestu L., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu Košice

II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra

2012 doručená sťažnosť J. H., K., t. č. vo výkone trestu L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C

3/2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému

súdu 7. januára 2009 domáhal proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), zaplatenia

sumy 10 000 € ako náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pri

vyšetrovaní veci týkajúcej sa sťažovateľa ako poškodeného, ktorá bola vyšetrovaná

Obvodným úradom vyšetrovania Policajného zboru Slovenskej republiky Košice II pod č. p.

-93.

Okresný súd rozsudkom č. k. -62 z 5. novembra 2010 žalobu sťažovateľa

zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie ministerstva spravodlivosti, pretože podľa

názoru okresného súdu je v tejto veci pasívne legitimované Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Na základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.

-90 z 24. októbra 2011 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že sťažovateľ ako žalovanú označil Slovenskú

republiku, zastúpenú ministerstvom spravodlivosti, a otázka, ktorý orgán štátu má v mene

žalovanej (Slovenskej republiky) konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, ale

otázkou procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok možno odstrániť.

Podľa názoru sťažovateľa v postupe okresného súdu „sa vyskytlo obdobie nečinnosti

1 rok, plynúce od zrušenia prvostupňového rozsudku“, ako aj „neefektívny postup

Okresného súdu Košice II“, čím došlo k zásahu do jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48

ods. 2 ) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ako vyplýva z príloh, ktoré sťažovateľ k sťažnosti podanej ústavnému súdu pripojil,

podaním z 12. septembra 2012 adresovaným predsedovi okresného súdu (doručeným

okresnému súdu 17. septembra 2012) podal podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sťažnosť

na postup okresného súdu v napadnutom konaní pre porušovanie práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, na ktorú predseda okresného súdu listom

č. Spr. 162/2012 z 25. septembra 2012 odpovedal takto: „Vzhľadom na časové rozpätie

medzi jednotlivými úkonmi po vrátení spisu z odvolacieho súdu je nutné Vašu sťažnosť

v tomto štádiu konania považovať za dôvodnú, preto pristupujem k sledovaniu plynulosti

daného konania a upozorneniu zákonného sudcu na skutočnosť, že v konaní je potrebné

pokračovať bez ďalších zbytočných prieťahov.“

Na základe tejto skutočnosti ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ

predtým, ako sa obrátil na ústavný súd (6. novembra 2012), podal predsedovi okresného

súdu sťažnosť na prieťahy v konaní (17. septembra 2012), takéto využitie právneho

prostriedku nápravy podľa nepredstavuje dostatočný

časový priestor na poskytnutie možnosti okresnému súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený jeho nečinnosťou. Z odpovede predsedu okresného súdu navyše vyplýva,

že vykonal opatrenia, aby k zbytočným prieťahom viac nedochádzalo.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti

zastáva názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany sťažovateľa

iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť

mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení

proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalším návrhom

sťažovateľa (priznať mu primerané finančné zadosťučinenie) uplatneným v sťažnosti

nezaoberal.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že ak by v ďalšom priebehu označeného konania dochádzalo k prípadnej

nečinnosti okresného súdu (alebo neefektívnej činnosti), ktorá by mohla mať za následok

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , môže v takomto prípade opätovne podať sťažnosť

ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012