Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 540/2012
PDF · 129.2 KB
No categories available
II. ÚS 540/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., K., t. č. vo výkone trestu L., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice
II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 3/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra
2012 doručená sťažnosť J. H., K., t. č. vo výkone trestu L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C
3/2009.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému
súdu 7. januára 2009 domáhal proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), zaplatenia
sumy 10 000 € ako náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pri
vyšetrovaní veci týkajúcej sa sťažovateľa ako poškodeného, ktorá bola vyšetrovaná
Obvodným úradom vyšetrovania Policajného zboru Slovenskej republiky Košice II pod č. p.
VP-464/10-93.
Okresný súd rozsudkom č. k. 19 C 3/2009-62 z 5. novembra 2010 žalobu sťažovateľa
zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie ministerstva spravodlivosti, pretože podľa
názoru okresného súdu je v tejto veci pasívne legitimované Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).
Na základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.
2 Co 52/2011-90 z 24. októbra 2011 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že sťažovateľ ako žalovanú označil Slovenskú
republiku, zastúpenú ministerstvom spravodlivosti, a otázka, ktorý orgán štátu má v mene
žalovanej (Slovenskej republiky) konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, ale
otázkou procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok možno odstrániť.
Podľa názoru sťažovateľa v postupe okresného súdu „sa vyskytlo obdobie nečinnosti
1 rok, plynúce od zrušenia prvostupňového rozsudku“, ako aj „neefektívny postup
Okresného súdu Košice II“, čím došlo k zásahu do jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48
ods. 2 ústavy) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 3/2009
a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,
prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať
takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 3/2009.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Ako vyplýva z príloh, ktoré sťažovateľ k sťažnosti podanej ústavnému súdu pripojil,
podaním z 12. septembra 2012 adresovaným predsedovi okresného súdu (doručeným
okresnému súdu 17. septembra 2012) podal podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sťažnosť
na postup okresného súdu v napadnutom konaní pre porušovanie práva na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, na ktorú predseda okresného súdu listom
č. Spr. 162/2012 z 25. septembra 2012 odpovedal takto: „Vzhľadom na časové rozpätie
medzi jednotlivými úkonmi po vrátení spisu z odvolacieho súdu je nutné Vašu sťažnosť
v tomto štádiu konania považovať za dôvodnú, preto pristupujem k sledovaniu plynulosti
daného konania a upozorneniu zákonného sudcu na skutočnosť, že v konaní je potrebné
pokračovať bez ďalších zbytočných prieťahov.“
Na základe tejto skutočnosti ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ
predtým, ako sa obrátil na ústavný súd (6. novembra 2012), podal predsedovi okresného
súdu sťažnosť na prieťahy v konaní (17. septembra 2012), takéto využitie právneho
prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nepredstavuje dostatočný
časový priestor na poskytnutie možnosti okresnému súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený jeho nečinnosťou. Z odpovede predsedu okresného súdu navyše vyplýva,
že vykonal opatrenia, aby k zbytočným prieťahom viac nedochádzalo.
Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti
zastáva názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany sťažovateľa
iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť
mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení
proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalším návrhom
sťažovateľa (priznať mu primerané finančné zadosťučinenie) uplatneným v sťažnosti
nezaoberal.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné
poznamenať, že ak by v ďalšom priebehu označeného konania dochádzalo k prípadnej
nečinnosti okresného súdu (alebo neefektívnej činnosti), ktorá by mohla mať za následok
porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, môže v takomto prípade opätovne podať sťažnosť
ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. novembra 2012