Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 595/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. M., R., zastúpenej advokátom Mgr. Ľ. P., L.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 36 písm. b) v spojení s čl. 12

rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. z 2.

apríla 2012 Sp: RS/2012/13870 Z: RS/2012/009044, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. I. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2012

doručená sťažnosť Ing. I. M., R. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Ľ.

P., L., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 36 písm. b) v spojení s

(ďalej len „“) rozhodnutím Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny R. (ďalej len „úrad práce“) z 2. apríla 2012 Sp: RS/2012/13870 Z:

RS/2012/009044.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza:

„Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny R. podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č.

400/2009 o štátnej službe... vyhlásil výberové konanie č. 3/2010 na obsadenie voľného

štátnozamestnaneckého miesta na funkciu odborný radca - Riaditeľ odboru sociálnych vecí

a rodiny s predpísanými náležitosťami, podmienkami a termínmi.

Do predmetného výberového konania sa po splnení všetkých náležitostí prihlásila

sťažovateľka v určenom termíne a výberové konanie absolvovala. Listom zo dňa 28. 07.

2010 jej bol vedúcou osobného úradu oznámený výsledok výberového konania č. 3/2010.

V stanovisku výberovej komisie sa uvádza, že vyhovela stanoveným požiadavkám a skončila

na prvom mieste. Zároveň jej osobný úrad oznámil, že miesto a termín prihlásenia sa na

príslušnom úrade bude oznámený písomnou výzvou s určením lehoty na prihlásenie.

Dňa 04. 11. 2010 na osobnom pohovore s JUDr. L. K. jej nastávajúca vedúca

služobného úradu oznámila, že sa s ňou nepočíta na obsadenie uvedeného miesta. Dňa 05.

11. 2010 jej bolo JUDr. K. ako vedúcou služobného úradu vydané potvrdenie o štátnej

službe a potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. ...

Od 01. 12. 2010 bola sťažovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. Ani pravidelným kontaktom, ktorý bol jej

povinnosťou v zmysle o službách zamestnanosti jej nebola doručená

uvedená výzva. Z tohto dôvodu sa obrátila na Generálneho riaditeľa Ústredia práce,

sociálnych vecí a rodiny v B. s požiadavkou na doriešenie jej záležitosti, avšak bezvýsledne.

Dňa 30. 05. 2011 sťažovateľka požiadala o preskúmanie dodržania predpisov pri

vzniku pracovnoprávneho vzťahu Inšpektorát práce v B. Podľa písomnej informácie o

výsledku šetrenia zo dňa 20. 10. 2011 došlo v súvislosti s výberovým konaním na obsadenie

miesta odborného radcu - riaditeľa odboru sociálnych vecí a rodiny k viacerým porušeniam

o štátnej službe ako aj s nim súvisiacich interných predpisov. V

zmysle záverov kontroly bolo uložené kontrolovanému subjektu zistené nedostatky

bezodkladne odstrániť v dvojmesačnej lehote, čo kontrolovaný orgán nedodržal.

Dňa 24. 02. 2012 t. j. po takmer 19 mesiacoch od oznámenia výsledku výberového

konania bola sťažovateľke oznámená lehota na prihlásenie sa na príslušnom úrade.

Na základe služobnej zmluvy zo dňa 30. 03. 2012 sa s účinnosťou od 01. 04. 2012 stala

sťažovateľka riaditeľkou odboru sociálnych vecí a rodiny Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny R. Nasledujúci deň t. j. 02. 04. 2012 bola sťažovateľka odvolaná z funkcie

riaditeľky odboru sociálnych vecí a rodiny a bolo jej ponúknuté miesto referentky na

oddelení dávok v hmotnej núdzi. Dňa 03. 04. 2012 bola na miesto riaditeľky odboru

sociálnych vecí a rodiny opätovne trvalo preložená bývalá riaditeľka odboru sociálnych

vecí a rodiny, ktorá bola predtým dňa 01. 04. 2012 účelovo preložená na vedúcu oddelenia

AOPT pre zamestnávateľov.

Postupom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R. došlo k faktickému

opakovanému bezdôvodnému zvýhodneniu inej zamestnankyne na úkor sťažovateľky. Výkon

práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch zo strany zamestnávateľa musí byť v súlade

so zásadou rovnakého zaobchádzania a musia byť dodržané základné ústavné práva a

slobody zamestnancov. Postupom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R. bolo fakticky

znemožnené sťažovateľke nastúpiť na funkciu, na ktorú splnila všetky zákonné a iné

podmienky a pre ktorú úspešne absolvovala výberové konanie. Až po výzve jej právneho

zástupcu jej bola oznámená lehota na prihlásenie sa na príslušnom úrade, pričom druhým

dňom po vymenovaní do funkcie bola bezdôvodne a účelovo odvolaná.“

Podľa sťažovateľky uvedeným postupom úradu práce bolo porušené jej „právo“

podľa a tiež základné právo podľa ) . Sťažovateľka

v sťažnosti zároveň uvádza:

„Proti uvedenému rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R. nie je

prípustný žiadny iný právny resp. opravný prostriedok.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Ústavné právo sťažovateľky na slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach

zakotvené v článku 12 SR ako aj ústavné právo na ochranu proti diskriminácii v

zamestnaní zakotvené v článku 36 písm. b) SR bolo rozhodnutím Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny R. zo dňa 02. 04. 2012 - dodatkom č. 1 k služobnej zmluve, ktorým

bolo sťažovateľke oznámené zmena štátnozamestnaneckého pomeru a to jej odvolanie

z funkcie Riaditeľky odboru sociálnych vecí a rodiny v Služobnom úrade Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v R. porušené.

Ústavný súd priznáva sťažovateľke právo na primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 3000,- €, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľke právo na náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 323,50 €...“.

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

odôvodňuje „s poukazom na to, že požadovaná výška odškodného je primeraným

vyjadrením odškodnenia za dlhotrvajúce porušovanie základných práv a to jednak

z hľadiska miery závažnosti ako aj trvania samotného poruchového stavu“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľka špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označila za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľka zastúpená zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

Keďže sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, označila svoje

podanie ako sťažnosť podľa a za porušovateľa svojich základných práv

označila úrad práce, pričom k porušeniu označeného základného práva podľa čl. 36 písm. b)

v spojení s malo dôjsť „rozhodnutím... zo dňa 02. 04. 2012 - dodatkom č. 1

k služobnej zmluve, ktorým bolo sťažovateľke oznámené zmena štátnozamestnaneckého

pomeru a to jej odvolanie z funkcie Riaditeľky...“, ústavný súd túto skutočnosť rešpektoval

a pri predbežnom prerokovaní posudzoval, či v predloženom znení spĺňa zákonom

ustanovené podmienky na prijatie na ďalšie konanie.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd poukazuje na § 125 zákona

č. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“), podľa ktorého spory medzi

štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov

prejednávajú a rozhodujú súdy.

Z uvedeného ustanovenia zákona o štátnej službe vyplýva, že sťažovateľka sa môže

účinne domáhať ochrany svojich základných práv namietaným postupom úradu práce a jeho

rozhodnutím z 2. apríla 2012 na všeobecnom súde podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku. Právomoc všeobecných súdov rozhodnúť v predmetnej veci sťažovateľky

v danom prípade (vzhľadom na princíp subsidiarity) vylučuje právomoc ústavného súdu

rozhodnúť o jej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľky podľa pre nedostatok svojej

právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012