Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 587/2012
PDF · 156.2 KB
No categories available
IV. ÚS 587/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s.
r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vo veci namietaného
porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 741/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2012
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F.,
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“), ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného
súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 741/2010 (ďalej
aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.) v napadnutom konaní
vedenom okresným súdom podaným návrhom požiadala súdneho exekútora o vykonanie
exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čím
došlo k zákonnému založeniu povinnosti okresného súdu rozhodnúť o tejto žiadosti v rámci
priznanej právomoci v zákonom ustanovenej lehote.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že táto vec podľa jej
názoru nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžaduje takú spoluprácu
okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie,
resp. rozhodnutie v tejto veci. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej dosiaľ nebola
zo strany okresného súdu oznámená ani spisová značka, pod ktorou sa napádané exekučné
konania vedie, preto ho identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú
jej známe.
Vzhľadom na z pohľadu sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup
okresného súdu podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)
predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v ňou iniciovanom exekučnom konaní.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že na svoju sťažnosť z 25. mája 2011 nedostala dosiaľ
žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v napadnutom konaní boli porušené ňou označené práva, prikázal
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a napokon uložil okresnému súdu zaplatiť
finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 7 Er 741/2010
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62
a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok
ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane
základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj
napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116
ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje
sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon
podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že
sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak
je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie
je v súlade so základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie
príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený
nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05).
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o
súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch „podal(a) písomne
ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu
proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.
Vzhľadom na skutočnosť, že k sťažnosti nepripojila fotokópiu sťažnosti podľa § 62 a nasl.
zákona o súdoch, ústavný súd ju prípisom z 3. októbra 2012 vyzval, aby tak urobila v ním
určenej lehote, prípadne iným hodnoverným spôsobom preukázala, že túto sťažnosť
okresnému súdu podala, a zároveň ju upozornil na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka reagovala na výzvu ústavného súdu podaním doručeným ústavnému
súdu 17. októbra 2012, ku ktorému pripojila kópiu podania označeného „Sťažnosť na
prieťahy v konaní“ s dátumom 25. máj 2011 bez kópie podacieho hárka pošty (ďalej len
„sťažnosť z 25. mája 2011“ ). Z obsahu sťažnosti z 25. mája 2011 vyplýva, že jej prílohou
má byť zoznam exekučných konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa táto sťažnosť
vzťahuje, tento však k samotnej sťažnosti z 25. mája 2011 nebol pripojený. Obsahom
sťažnosti z 25. mája 2011 je, bez konkretizácie exekučného(ých) konania(í) vedeného(ých)
okresným súdom, na ktoré sa sťažnosť vzťahuje, len všeobecná argumentácia týkajúca sa
predovšetkým povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote 15 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že
sťažnosť z 25. mája 2011 nebola predložená s kompletným materiálom (zoznam príslušných
exekučných konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa sťažnosť z 25. mája 2011
vzťahuje, chýba, pozn.), pričom rovnako chýba aj podací hárok pošty, ktorý by
hodnoverným spôsobom preukazoval doručovanie uvedenej sťažnosti okresnému súdu,
nemá sťažovateľkou doručené podanie podľa názoru ústavného súdu z hľadiska
dokazovania žiadnu výpovednú ani preukaznú hodnotu.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka,
zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnosti hodnoverným spôsobom
nepreukázala, že v doterajšom priebehu konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.
7 Er 741/2010 podala sťažnosť proti porušovaniu svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov predsedovi okresného súdu. Sťažovateľka zároveň
v sťažnosti neuvádza žiadne argumenty, ktorými by preukazovala, že podmienku využitia
tohto prostriedku ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nesplnila
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno
vyvodiť ani z obsahu sťažnosti, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade uplatniť
postup v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľky, ktorou namieta postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Er 741/2010 v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre neprípustnosť.
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 741/2010
Sťažovateľka sťažnosťou namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pričom
z jej argumentácie vyplýva, že ich porušenie namieta v priamej príčinnej súvislosti
(z obdobných dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že dospel k záveru,
že v sťažnosťou napadnutom konaní nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia
základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, konštatoval, že v tomto konaní nemohlo postupom okresného súdu dôjsť ani
k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a ani čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. novembra 2012