Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 587/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s.

r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa , a

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, ako aj porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F.,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), ako aj porušenia a dohovoru postupom Okresného

súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.) v napadnutom konaní

vedenom okresným súdom podaným návrhom požiadala súdneho exekútora o vykonanie

exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v zákone

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čím

došlo k zákonnému založeniu povinnosti okresného súdu rozhodnúť o tejto žiadosti v rámci

priznanej právomoci v zákonom ustanovenej lehote.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že táto vec podľa jej

názoru nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžaduje takú spoluprácu

okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie,

resp. rozhodnutie v tejto veci. Sťažovateľka poukazuje aj na to, že jej dosiaľ nebola

zo strany okresného súdu oznámená ani spisová značka, pod ktorou sa napádané exekučné

konania vedie, preto ho identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú

jej známe.

Vzhľadom na z pohľadu sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup

okresného súdu podala v zmysle o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v ňou iniciovanom exekučnom konaní.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že na svoju sťažnosť z 25. mája 2011 nedostala dosiaľ

žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež k porušeniu a dohovoru upravujúcich zákaz

diskriminácie.

V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní boli porušené ňou označené práva, prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a napokon uložil okresnému súdu zaplatiť

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62

a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116

ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje

sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon

podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak

je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie

je v súlade so základným právom zaručeným , ale poskytnutie

príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený

nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. , ).

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (a tiež práva podľa dohovoru), koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o

súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch „podal(a) písomne

ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu

proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Vzhľadom na skutočnosť, že k sťažnosti nepripojila fotokópiu sťažnosti podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch, ústavný súd ju prípisom z 3. októbra 2012 vyzval, aby tak urobila v ním

určenej lehote, prípadne iným hodnoverným spôsobom preukázala, že túto sťažnosť

okresnému súdu podala, a zároveň ju upozornil na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa

.

Sťažovateľka reagovala na výzvu ústavného súdu podaním doručeným ústavnému

súdu 17. októbra 2012, ku ktorému pripojila kópiu podania označeného „Sťažnosť na

prieťahy v konaní“ s dátumom 25. máj 2011 bez kópie podacieho hárka pošty (ďalej len

„sťažnosť z 25. mája 2011“ ). Z obsahu sťažnosti z 25. mája 2011 vyplýva, že jej prílohou

má byť zoznam exekučných konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa táto sťažnosť

vzťahuje, tento však k samotnej sťažnosti z 25. mája 2011 nebol pripojený. Obsahom

sťažnosti z 25. mája 2011 je, bez konkretizácie exekučného(ých) konania(í) vedeného(ých)

okresným súdom, na ktoré sa sťažnosť vzťahuje, len všeobecná argumentácia týkajúca sa

predovšetkým povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote 15 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že

sťažnosť z 25. mája 2011 nebola predložená s kompletným materiálom (zoznam príslušných

exekučných konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa sťažnosť z 25. mája 2011

vzťahuje, chýba, pozn.), pričom rovnako chýba aj podací hárok pošty, ktorý by

hodnoverným spôsobom preukazoval doručovanie uvedenej sťažnosti okresnému súdu,

nemá sťažovateľkou doručené podanie podľa názoru ústavného súdu z hľadiska

dokazovania žiadnu výpovednú ani preukaznú hodnotu.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka,

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnosti hodnoverným spôsobom

nepreukázala, že v doterajšom priebehu konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

podala sťažnosť proti porušovaniu svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov predsedovi okresného súdu. Sťažovateľka zároveň

v sťažnosti neuvádza žiadne argumenty, ktorými by preukazovala, že podmienku využitia

tohto prostriedku ochrany svojho základného práva podľa nesplnila

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu sťažnosti, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade uplatniť

postup v zmysle .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky, ktorou namieta postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, odmietol podľa zákona

o ústavnom súde pre neprípustnosť.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práva podľa dodatkového protokolu, a

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľka sťažnosťou namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa dodatkového protokolu a tiež porušenie

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pričom

z jej argumentácie vyplýva, že ich porušenie namieta v priamej príčinnej súvislosti

(z obdobných dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že dospel k záveru,

že v sťažnosťou napadnutom konaní nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia

základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru, konštatoval, že v tomto konaní nemohlo postupom okresného súdu dôjsť ani

k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práva podľa dodatkového protokolu a ani a

dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012