Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 549/2012
PDF · 276.4 KB
No categories available
II. ÚS 549/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra
2012 predbežne prerokoval 48 sťažností spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom
doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť
majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na
súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s
porušením ustanovenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na
spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v spojení s porušením ustanovenia čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. 5 Er 1346/2010 zo
16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12326/2012), sp. zn. 26 Er 24/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12327/2012), sp. zn. 26 Er 1146/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12328/2012), sp.
zn. 26 Er 1193/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12329/2012), sp. zn. 26 Er 928/2010 z
19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12330/2012), sp. zn. 17 Er 1028/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12331/2012), sp. zn. 5 Er 1027/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12332/2012),
sp. zn. 26 Er 1105/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12333/2012), sp. zn. 24 Er 675/2010
zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12334/2012), sp. zn. 24 Er 671/09 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12335/2012), sp. zn. 24 Er 4/09 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12336/2012), sp. zn.
26 Er 213/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12337/2012), sp. zn. 26 Er 212/09 z 19. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12338/2012), sp. zn. 17 Er 499/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12339/2012), sp. zn. 24 Er 424/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12340/2012),
sp. zn. 17 Er 391/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12341/2012), sp. zn. 26 Er 391/2010
z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12342/2012), sp. zn. 26 Er 2/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12343/2012), sp. zn. 20 Er 889/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12344/2012), sp. zn.
5 Er 878/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12345/2012), sp. zn. 26 Er 590/09 z 19. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12346/2012), sp. zn. 8 Er 112/2010 z 24. januára 2012
(sp. zn. Rvp 12347/2012), sp. zn. 5 Er 446/03 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12348/2012),
sp. zn. 8 Er 1340/2010 z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12349/2012), sp. zn. 8 Er 759/2010
z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12350/2012), sp. zn. 26 Er 113/2011 z 19. marca 2012
(sp. zn. Rvp 12351/2012), sp. zn. 5 Er 713/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12352/2012),
sp. zn. 5 Er 808/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12353/2012), sp. zn. 23 Er 1015/2010
z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12354/2012), sp. zn. 5 Er 162/2011 z 23. januára 2012
(sp. zn. Rvp 12355/2012), sp. zn. 23 Er 1285/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn.
Rvp 12356/2012), sp. zn. 20 Er 334/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12357/2012),
sp. zn. 23 Er 1235/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12358/2012), sp. zn.
17 Er 792/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12359/2012), sp. zn. 17 Er 561/2011
z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12360/2012), sp. zn. 26 Er 661/2010 z 19. marca 2012
(sp. zn. Rvp 12361/2012), sp. zn. 26 Er 112/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12362/2012), sp. zn. 26 Er 594/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12363/2012),
sp. zn. 17 Er 28/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12364/2012), sp. zn. 26 Er 874/09
z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12365/2012), sp. zn. 26 Er 934/09 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12366/2012), sp. zn. 17 Er 350/09 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12367/2012), sp. zn.
26 Er 1009/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12368/2012), sp. zn. 17 Er 800/09 z 15. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12369/2012), sp. zn. 26 Er 476/09 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12370/2012), sp. zn. 26 Er 785/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12371/2012), sp. zn.
24 Er 807/08 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12372/2012) a sp. zn. 17 Er 242/08 z 19. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12373/2012) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 12326/2012 až sp. zn.
Rvp 12373/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp
12326/2012.
2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. septembra
2012 doručených 48 sťažností spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 1 Dodatkového protokolu k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“),
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením
ustanovenia čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v
spojení s porušením ustanovenia čl. 14 dohovoru uzneseniami Okresného súdu Galanta
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 Er 1346/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp
12326/2012), sp. zn. 26 Er 24/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12327/2012), sp. zn. 26
Er 1146/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12328/2012), sp. zn. 26 Er 1193/2010 z 19.
marca 2012 (sp. zn. Rvp 12329/2012), sp. zn. 26 Er 928/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12330/2012), sp. zn. 17 Er 1028/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12331/2012),
sp. zn. 5 Er 1027/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12332/2012), sp. zn.
26 Er 1105/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12333/2012), sp. zn. 24 Er 675/2010
zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12334/2012), sp. zn. 24 Er 671/09 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12335/2012), sp. zn. 24 Er 4/09 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12336/2012), sp. zn.
26 Er 213/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12337/2012), sp. zn. 26 Er 212/09 z 19. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12338/2012), sp. zn. 17 Er 499/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12339/2012), sp. zn. 24 Er 424/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12340/2012),
sp. zn. 17 Er 391/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12341/2012), sp. zn. 26 Er 391/2010
z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12342/2012), sp. zn. 26 Er 2/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12343/2012), sp. zn. 20 Er 889/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12344/2012), sp. zn.
5 Er 878/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12345/2012), sp. zn. 26 Er 590/09 z 19. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12346/2012), sp. zn. 8 Er 112/2010 z 24. januára 2012 (sp.
zn. Rvp 12347/2012), sp. zn. 5 Er 446/03 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12348/2012),
sp. zn. 8 Er 1340/2010 z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12349/2012), sp. zn. 8 Er 759/2010
z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12350/2012), sp. zn. 26 Er 113/2011 z 19. marca 2012
(sp. zn. Rvp 12351/2012), sp. zn. 5 Er 713/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12352/2012),
sp. zn. 5 Er 808/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12353/2012), sp. zn. 23 Er 1015/2010
z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12354/2012), sp. zn. 5 Er 162/2011 z 23. januára 2012
(sp. zn. Rvp 12355/2012), sp. zn. 23 Er 1285/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn.
Rvp 12356/2012), sp. zn. 20 Er 334/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12357/2012),
sp. zn. 23 Er 1235/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12358/2012), sp. zn.
17 Er 792/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12359/2012), sp. zn. 17 Er 561/2011
z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12360/2012), sp. zn. 26 Er 661/2010 z 19. marca 2012
(sp. zn. Rvp 12361/2012), sp. zn. 26 Er 112/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12362/2012), sp. zn. 26 Er 594/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12363/2012),
sp. zn. 17 Er 28/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12364/2012), sp. zn. 26 Er 874/09
z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12365/2012), sp. zn. 26 Er 934/09 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12366/2012), sp. zn. 17 Er 350/09 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12367/2012), sp. zn.
26 Er 1009/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12368/2012), sp. zn. 17 Er 800/09 z 15. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12369/2012), sp. zn. 26 Er 476/09 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12370/2012), sp. zn. 26 Er 785/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12371/2012), sp. zn.
24 Er 807/08 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12372/2012) a sp. zn. 17 Er 242/08 z 19. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12373/2012).
Z obsahu sťažností vyplýva, že v označených exekučných konaniach sťažovateľka
vystupuje v procesnom postavení oprávnenej z exekúcií, pričom vo všetkých prípadoch
okresný súd poveril vykonaním exekúcií súdneho exekútora JUDr. R. K. (ďalej len „súdny
exekútor“). Sťažovateľkou napadnutými uzneseniami okresný súd rozhodol o vylúčení
povereného súdneho exekútora z vykonávania označených exekučných konaní z dôvodu
jeho možnej zaujatosti, pretože súdny exekútor pred výkonom exekučnej činnosti bol
v minulosti zamestnancom sťažovateľky ako oprávnenej z exekúcií, pričom okresný súd tak
rozhodol argumentačne sa odvolávajú na rozhodnutie ústavného súdu č. k.
III. ÚS 322/2010-37 z 13. apríla 2011.
Sťažnosťami podanými ústavnému súdu sťažovateľka vo všetkých 48 prípadoch
namieta porušenie predovšetkým svojho základného práva a práva na spravodlivé súdne
konanie zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to z dôvodu, že
v prvom rade okresný súd rozhodol o vylúčení povereného súdneho exekútora bez
akéhokoľvek návrhu účastníkov konania, ale tak učinil ex offo, na čo podľa sťažovateľky
okresný súd nemal oprávnenie. Sťažovateľka tiež poukázala na skutočnosť, že okresný súd
svoje napádané rozhodnutia založil výlučne na rozhodnutí ústavného súdu, ktoré sa jednak
týkalo inej exekučnej veci (odlišnej od napádaných exekučných konaní, pozn.), jednak toto
rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané bez tohto, aby sa sťažovateľka mohla v konaní
pred ústavným súdom k nemu vyjadriť, a napokon ani okresný súd neumožnil sťažovateľke
vyjadriť sa k nemu pred vydaním napádaných exekučných rozhodní. Podľa sťažovateľky sú
tak napádané exekučné rozhodnutia okresného súdu neodôvodnené a arbitrárne.
V nadväznosti na uvedené tak mali byť podľa sťažovateľky porušené aj jej „majetkové“
práva, resp. práva na ochranu vlastníctva, pretože uvedeným postupom okresného súdu bola
sťažovateľke podľa jej tvrdení odňatá možnosť domáhať sa svojho majetku (rozumej
vymáhaných pohľadávok) prostredníctvom ňou zvolaného súdneho exekútora, ktorého si
vybrala z dôvodu svojej dôvery v jeho činnosť. Napokon podľa sťažovateľky mala byť
v dôsledku uvedených rozhodnutí okresného súdu znevýhodnená ako oprávnená z exekúcií
oproti povinným z týchto exekúcií.
Sťažovateľka v sťažnostiach zhodne okrem iného uviedla:
«... Napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice I veľmi významnou mierou
ovplyvnilo faktické a právne postavenie sťažovateľa... Je tomu tak preto, že všeobecný súd:
a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13.04.2011,
sp. zn.: III ÚS 322/2010-37;
b) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo
objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného
konania;
c) bez toho aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom a
legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii:
d) bez toho aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny
priebeh exekúcie;
e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného
súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: III ÚS 322/2010;
rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods.10 Exekučného poriadku proti
rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný
prostriedok) o právnom postavení sťažovateľa. ...
Sťažovateľ tvrdí, že postupom Okresného súdu Galanta... ako aj napadnutým
uznesením tohto súdu, došlo... k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady
kontradiktórnosti súdneho konania, práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a práva na
rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy...
Okresný súd Galanta neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu,
ktorou bolo ust. § 30 Exekučného poriadku, osobitne jeho odseky 5 a 6 a bez existencie
racionálnych obáv o legálny a legitímny priebeh exekúcie, bez posúdenia splnenia
formálnych (napr. počítanie zákonnej päť dňovej lehoty danej k uplatneniu námietky
zaujatosti) a materiálnych podmienok námietky zaujatosti (napr. opis relevantných dôvodov
zaujatosti ktoré dovoľujú pochybovať o riadnom priebehu exekučného konania) a bez
uskutočnenia testu objektívnej a subjektívnej stránky zaujatosti súdneho exekútora,
uspokojujúc sa len s polemickým názorom ústavného súdu, ktorý bol vyjadrený v Náleze
zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn.: III ÚS 322/2010-37, s konečnou platnosťou rozhodol. Okresný
súd Galanta vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy a bez vykonania
dokazovania, čím porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu.
Osobitne upozorňujeme, že k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva
na spravodlivý súdny proces došlo aj preto, že porušovateľ neposkytol sťažovateľovi
ochranu v zákonom predpokladanej kvalite. Porušovateľ rozhodol o vylúčení bez existencie
návrhu (námietky zaujatosti formulovanej zo strany oprávneného alebo povinného). Podľa
ust. § 30 Exekučného poriadku však konať o zaujatosti súdneho exekútora možno len na
návrh účastníka konania. V danom prípade návrh nebol podaný! ...
Z odôvodenia napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel
jednoznačne a nepochybne k tomu, že súdny exekútor je zaujatý voči sťažovateľovi
-obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Sťažovateľ tvrdí, že ak by aj určité úvahy
boli obsahom odôvodnenia uznesenia, nie je možné na nich prihliadať ako na také, ktoré
majú vyvolať právne účinky vylúčenia súdneho exekútora z výkonu exekúcie. Sťažovateľ
v súvislosti s týmto argumentom odkazuje na svoju argumentáciu obsiahnutá v článku
IV. tejto sťažnosti. Právna úprava výberu exekútora neumožňuje exekučnému súdu vylúčiť
súdneho exekútora z vykonávania exekúcie pre pomer k oprávnenému! Oprávnený si
legálne vyberá exekútora (§ 38 a § 39 Exekučného poriadku), pričom nikdy nejde
o náhodný výber, ale výber založený na pomere oprávneného k exekútorovi, pretože
oprávnený je vedený pri výbere vnútornými úvahami o spoľahlivosti, dôvere a lojálnom
prístupe! ...
... Sťažovateľ namieta, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia a dôkazy,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení. Sťažovateľ nemal
možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia všeobecného súdu, pritom však dané
rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil
všeobecný súd, navyše dával povinnému dodatočnú príležitosť, aby bez existencie
akýchkoľvek obáv z reakcie sťažovateľa, došlo k mareniu exekúcie a to aj vylúčením
sťažovateľa z jej výkonu. ...
... Právny názor ústavného súdu na ktorom výhradne založil všeobecný súd svoj
výrok o vylúčení súdneho exekútora z výkonu exekúcie nie je z právneho hľadiska
udržateľný a nemôže byť výlučným podkladom pre rozhodnutie...
Všeobecný súd svojím rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez
dodržania zásad spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa
takým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s článkom č.20 ods. 1 Ústavy SR a článkom č. 1
Protokolu č. 1. Napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu
majetku sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo
k zníženiu majetku sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym
exekútorom. ...
... Sťažovateľ, aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala
byť rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo
s ním zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že
všeobecný súd rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným
exekútorom a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom
konania rovnako ako povinný. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také
skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné
zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným
postavením (postavením oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR
a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.»
Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému
súdu domáha, aby ústavný súd po ich prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že
označenými uzneseniami okresného súdu v každom z ňou napádaných exekučných konaní
bolo porušené jej základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46
ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tiež jej základné právo a právo na ochranu
vlastníctva zaručené v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 dodatkového protokolu, a napokon, že
došlo aj k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 12 ods. 2 ústavy
a v čl. 14 dohovoru. V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd zrušil
ňou označené uznesenia okresného súdu o vylúčení súdneho exekútora z označených
exekučných konaní, aby okresnému súdu zakázal pokračovať v diskriminácii sťažovateľky,
aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie v každom jednotlivom prípade
po 1 000 € a aby jej priznal úhradu trov konania pred ústavným súdom.
II.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Aj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak
odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde, možno aj v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované
ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 12326/2012 až sp. zn. Rvp 12373/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti
ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak,
že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode
1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených
práv zaručených ústavou, dohovorom a dodatkovým protokolom týmito uzneseniami
okresného súdu: sp. zn. 5 Er 1346/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12326/2012), sp. zn.
26 Er 24/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12327/2012), sp. zn. 26 Er 1146/2010
z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12328/2012), sp. zn. 26 Er 1193/2010 z 19. marca 2012
(sp. zn. Rvp 12329/2012), sp. zn. 26 Er 928/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12330/2012), sp. zn. 17 Er 1028/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12331/2012),
sp. zn. 5 Er 1027/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12332/2012), sp. zn.
26 Er 1105/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12333/2012), sp. zn. 24 Er 675/2010 zo
16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12334/2012), sp. zn. 24 Er 671/09 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12335/2012), sp. zn. 24 Er 4/09 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12336/2012), sp. zn.
26 Er 213/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12337/2012), sp. zn. 26 Er 212/09 z 19. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12338/2012), sp. zn. 17 Er 499/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12339/2012), sp. zn. 24 Er 424/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12340/2012),
sp. zn. 17 Er 391/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12341/2012), sp. zn. 26 Er 391/2010
z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12342/2012), sp. zn. 26 Er 2/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12343/2012), sp. zn. 20 Er 889/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12344/2012), sp. zn.
5 Er 878/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12345/2012), sp. zn. 26 Er 590/09 z 19. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12346/2012), sp. zn. 8 Er 112/2010 z 24. januára 2012 (sp. zn.
Rvp 12347/2012), sp. zn. 5 Er 446/03 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12348/2012), sp. zn.
8 Er 1340/2010 z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12349/2012), sp. zn. 8 Er 759/2010
z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12350/2012), sp. zn. 26 Er 113/2011 z 19. marca 2012
(sp. zn. Rvp 12351/2012), sp. zn. 5 Er 713/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12352/2012),
sp. zn. 5 Er 808/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12353/2012), sp. zn. 23 Er 1015/2010
z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12354/2012), sp. zn. 5 Er 162/2011 z 23. januára 2012
(sp. zn. Rvp 12355/2012), sp. zn. 23 Er 1285/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn.
Rvp 12356/2012), sp. zn. 20 Er 334/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12357/2012),
sp. zn. 23 Er 1235/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12358/2012), sp. zn.
17 Er 792/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12359/2012), sp. zn. 17 Er 561/2011
z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12360/2012), sp. zn. 26 Er 661/2010 z 19. marca 2012
(sp. zn. Rvp 12361/2012), sp. zn. 26 Er 112/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12362/2012), sp. zn. 26 Er 594/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12363/2012),
sp. zn. 17 Er 28/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12364/2012), sp. zn. 26 Er 874/09 z
19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12365/2012), sp. zn. 26 Er 934/09 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12366/2012), sp. zn. 17 Er 350/09 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12367/2012), sp. zn.
26 Er 1009/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12368/2012), sp. zn. 17 Er 800/09 z 15. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12369/2012), sp. zn. 26 Er 476/09 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12370/2012), sp. zn. 26 Er 785/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12371/2012), sp. zn.
24 Er 807/08 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12372/2012) a sp. zn. 17 Er 242/08 z 19. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12373/2012), k porušeniu ktorých malo dôjsť tým, že okresný súd
rozhodol o vylúčení povereného súdneho exekútora bez vznesenia námietky zaujatosti
účastníkmi exekučného konania, ako aj bez vykonania akéhokoľvek dokazovania a tiež bez
toho, aby okresný súd umožnil sťažovateľke vyjadriť sa k vylúčeniu ňou zvoleného súdneho
exekútora, pričom podľa sťažovateľky okresný súd rozhodol iba odvolaním sa, resp.
„... uspokojujúc sa len s polemickým názorom ústavného súdu, ktorý bol vyjadrený v Náleze
zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn.: III ÚS 322/2010-37...“, takže v konečnom dôsledku okresný
súd podľa sťažovateľky napadnuté rozhodnutia založil na nesprávnom skutkovom zistení,
pričom vec aj nesprávne právne posúdil, resp. neposúdil podľa relevantnej právnej normy,
keď ho z vykonávania exekúcií vylúčil. Sťažovateľka svoju argumentáciu podporila aj
tvrdením, že okresný súd v napadnutých rozhodnutiach neprihliadol na stabilizovanú
rozhodovaciu prax všeobecných súdov vo veci námietok zaujatosti vznesených povinnými
proti osobe súdneho exekútora (rozumej JUDr. K., pozn.) v iných exekučných konaniach, v
rámci ktorej ako súdny exekútor pre svoj bývalý pracovný pomer u oprávnenej z exekúcie
(u sťažovateľky) nebol z vykonávania exekúcie vylúčený, pričom okresný súd svoj odklon
od tejto rozhodovacej praxe podľa sťažovateľky nijako neodôvodnil.
V súvislosti so sťažnosťami sťažovateľky ústavný súd v prvom rade poukazuje na
ustanovenie § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa k návrhu na začatie
konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo dôkaz o inom zásahu.
Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že jednou zo zákonom o ústavnom súde
požadovaných obligatórnych náležitostí sťažnosti spôsobilej iniciovať konanie pred
ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je aj pripojenie napádaného rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej moci, ktorým malo dôjsť k namietanému
porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave alebo
kvalifikovanej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.
V danom prípade sťažovateľka, aj napriek poučeniu v iných jej početných konaniach
vedených ústavným súdom, ani k jednej zo 48 sťažností smerujúcich proti okresnému súdu
nepredložila ňou napádané uznesenie, ktorým bol poverený súdny exekútor vylúčený
z vykonávania súdnych exekúcií, pričom sťažovateľka vo svojich sťažnostiach
proklamovala, že tieto rozhodnutia predloží ústavnému súdu na jeho požiadanie, avšak
vzhľadom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde a najmä vzhľadom na
skutočnosť, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom vo všetkých 48 prípadoch
zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom znalým práva, ústavný súd nepovažoval za
potrebné sťažovateľku vyzývať na predloženie predmetných rozhodnutí, ktorých povinnosť
predloženia vznikla už pri samotnom podaní sťažností.
Z uvedeného dôvodu mohol ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietnuť pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), avšak
v záujme poskytnutia materiálnej ochrany základných práv a práv sťažovateľky, ako aj
v záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti sa ústavný súd zaoberal aj
námietkami sťažovateľky v rozsahu, ako ich uviedla v sťažnostiach, pričom na tento účel si
ústavný súd potrebné informácie vyžiadal od okresného súdu.
Z oznámenia okresného súdu sp. zn. Spr 1098/2012 z 19. novembra 2012 ústavný
súd zistil, že 37 sťažovateľkou napádaných uznesení okresného súdu, konkrétne ide
o uznesenia sp. zn. 5 Er 1346/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12326/2012), sp. zn.
26 Er 1193/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12329/2012), sp. zn. 17 Er 1028/2010
z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12331/2012), sp. zn. 5 Er 1027/2010 zo 16. marca 2012
(sp. zn. Rvp 12332/2012), sp. zn. 26 Er 1105/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12333/2012), sp. zn. 24 Er 675/2010 zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12334/2012),
sp. zn. 24 Er 671/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12335/2012), sp. zn. 24 Er 4/09
zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12336/2012), sp. zn. 26 Er 213/09 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12337/2012), sp. zn. 26 Er 212/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12338/2012), sp. zn.
17 Er 499/2010 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12339/2012), sp. zn. 24 Er 424/2010
zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12340/2012), sp. zn. 17 Er 391/2010 z 15. marca 2012
(sp. zn. Rvp 12341/2012), sp. zn. 26 Er 391/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12342/2012), sp. zn. 26 Er 2/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12343/2012), sp. zn.
5 Er 878/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12345/2012), sp. zn. 26 Er 590/09 z 19. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12346/2012), sp. zn. 5 Er 446/03 z 23. januára 2012 (sp. zn.
Rvp 12348/2012), sp. zn. 26 Er 113/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12351/2012),
sp. zn. 5 Er 713/08 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12352/2012), sp. zn. 5 Er 808/08
z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12353/2012), sp. zn. 5 Er 162/2011 z 23. januára 2012
(sp. zn. Rvp 12355/2012), sp. zn. 17 Er 792/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12359/2012), sp. zn. 17 Er 561/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12360/2012),
sp. zn. 26 Er 661/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12361/2012), sp. zn. 26 Er 112/2010
z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12362/2012), sp. zn. 26 Er 594/2010 z 19. marca 2012
(sp. zn. Rvp 12363/2012), sp. zn. 17 Er 28/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12364/2012), sp. zn. 26 Er 874/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12365/2012), sp. zn.
26 Er 934/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12366/2012), sp. zn. 17 Er 350/09 z 15. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12367/2012), sp. zn. 26 Er 1009/09 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12368/2012), sp. zn. 17 Er 800/09 z 15. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12369/2012), sp. zn.
26 Er 476/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12370/2012), sp. zn. 26 Er 785/09 z 19. marca
2012 (sp. zn. Rvp 12371/2012), sp. zn. 24 Er 807/08 z 19. marca 2012 (sp. zn.
Rvp 12372/2012) a sp. zn. 17 Er 242/08 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12373/2012), bolo
vydaných na základe rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, proti ktorým je prípustné
odvolanie, o ktorom bude rozhodovať zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia okresného
súdu v tej-ktorej konkrétnej exekučnej veci.
Podľa zistenia ústavného súdu vo všetkých 37 označených uzneseniach boli už
odvolania podané, a to tak samotnou sťažovateľkou, ako aj vylúčeným súdnym exekútorom
a v niektorých prípadoch podalo odvolania aj Združenie na ochranu finančného
spotrebiteľa. V každom prípade o podaných odvolaniach bude ešte rozhodovať, a teda
sťažovateľkou napádané uznesenia bude ešte preskúmavať príslušný sudca okresného súdu.
V súvislosti s uvedenými 37 napádanými rozhodnutiami okresného súdu ústavný
súd v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý
vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť
ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa
ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní
pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označeného základného práva
alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať ešte iný všeobecný súd, ústavný súd jej
sťažnosti už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania
37 označených uznesení okresného súdu, a to podaním riadneho opravného prostriedku
(odvolania), pretože v danom prípade ide o rozhodnutia vydané vyšším súdnym úradníkom.
Tento opravný prostriedok sťažovateľka v týchto veciach aj účinne využila a bude o ňom
ešte rozhodované. Na základe sťažovateľkou podaných odvolaní proti napádaným
uzneseniam vyšších súdnych úradníkov sa príslušní sudcovia okresného súdu ako odvolacie
orgány budú musieť vysporiadať s v podstate identickými námietkami proti týmto
rozhodnutiam okresného súdu, aké sťažovateľka proti nim uvádza aj v konaní pred
ústavným súdom, preto ústavný súd týchto 37 sťažností sťažovateľky už po ich predbežnom
prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (§ 25 ods. 2
Rovnaký dôvod odmietnutia, t. j. nedostatok právomoci ústavného súdu na
prerokovanie, aplikoval ústavný súd aj v 8 prípadoch napádaných uznesení okresného súdu,
a to konkrétne sp. zn. 20 Er 889/09 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12344/2012), sp. zn.
8 Er 112/2010 z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12347/2012), sp. zn. 8 Er 1340/2010
z 24. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12349/2012), sp. zn. 8 Er 759/2010 z 24. januára 2012
(sp. zn. Rvp 12350/2012), sp. zn. 23 Er 1015/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn.
Rvp 12354/2012), sp. zn. 23 Er 1285/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12356/2012),
sp. zn. 20 Er 334/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12357/2012) a sp. zn.
23 Er 1235/2010 z 23. januára 2012 (sp. zn. Rvp 12358/2012). Tieto uznesenia boli rovnako
všetky vydané vyšším súdnym úradníkom a v súčasnosti sú doručované účastníkom týchto
exekučných konaní, ktorí budú mať možnosť (vrátene sťažovateľky, pozn.) domáhať sa ich
preskúmania využitím riadneho opravného prostriedku (odvolania), o ktorom bude
rozhodovať zákonný sudca okresného súdu v tej-ktorej exekučnej veci.
Napokon, čo sa týka zvyšných troch sťažovateľkou napádaných uznesení, a to
konkrétne sp. zn. 26 Er 24/2011 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12327/2012), sp. zn.
26 Er 1146/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12328/2012) a sp. zn. 26 Er 928/2010
z 19. marca 2012 (sp. zn. Rvp 12330/2012), ústavný súd zistil, že tieto uznesenia už boli
v rámci odvolacích konaní preskúmané aj príslušným sudcom okresného súdu, a to
vo všetkých troch prípadoch 8. októbra 2012, avšak tieto rozhodnutia odvolacieho súdu
sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom nenapadá.
Vzhľadom na skutočnosť, že aj označené 3 uznesenia okresného súdu, ktoré boli tiež
vydané vyšším súdnym úradníkom, boli už preskúmané všeobecným súdom v rámci
využitia prípustných opravných prostriedkov, ústavný súd sťažnosti sťažovateľky aj v tejto
časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté ako celok a rozhodnutie o zrušení
napadnutých rozhodnutí okresného súdu, o priznaní finančného zadosťučinenia, ako aj
o priznaní trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľky
(čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto častiach sťažností, ktorými sa
sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. novembra 2012