Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 549/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2012 predbežne prerokoval 48 sťažností spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť

majetok zaručeného v a v Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v v spojení s

porušením ustanovenia , ako aj práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v spojení s porušením ustanovenia čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. zo

16. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp.

zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z

19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 15. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. zo 16. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

zo 16. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. zo 16. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca

2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 15. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. zo 16. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca

2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 24. januára 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 24. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 24. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 23. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 15. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 15. marca

2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ) a sp. zn. z 19. marca

2012 (sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

12326/2012.

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. septembra

2012 doručených 48 sťažností spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“) a v Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“),

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v v spojení s porušením

ustanovenia , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v

spojení s porušením ustanovenia čl. 14 dohovoru uzneseniami Okresného súdu Galanta

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. marca 2012 (sp. zn. Rvp

12326/2012), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. 26

Er 1146/2010 z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19.

marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 15. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. zo 16. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

zo 16. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. zo 16. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca

2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 15. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. zo 16. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca

2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 24. januára 2012 (sp.

zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 24. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 24. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 23. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 15. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 15. marca

2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ) a sp. zn. z 19. marca

2012 (sp. zn. ).

Z obsahu sťažností vyplýva, že v označených exekučných konaniach sťažovateľka

vystupuje v procesnom postavení oprávnenej z exekúcií, pričom vo všetkých prípadoch

okresný súd poveril vykonaním exekúcií súdneho exekútora JUDr. R. K. (ďalej len „súdny

exekútor“). Sťažovateľkou napadnutými uzneseniami okresný súd rozhodol o vylúčení

povereného súdneho exekútora z vykonávania označených exekučných konaní z dôvodu

jeho možnej zaujatosti, pretože súdny exekútor pred výkonom exekučnej činnosti bol

v minulosti zamestnancom sťažovateľky ako oprávnenej z exekúcií, pričom okresný súd tak

rozhodol argumentačne sa odvolávajú na rozhodnutie ústavného súdu č. k.

-37 z 13. apríla 2011.

Sťažnosťami podanými ústavnému súdu sťažovateľka vo všetkých 48 prípadoch

namieta porušenie predovšetkým svojho základného práva a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručených v a v dohovoru, a to z dôvodu, že

v prvom rade okresný súd rozhodol o vylúčení povereného súdneho exekútora bez

akéhokoľvek návrhu účastníkov konania, ale tak učinil ex offo, na čo podľa sťažovateľky

okresný súd nemal oprávnenie. Sťažovateľka tiež poukázala na skutočnosť, že okresný súd

svoje napádané rozhodnutia založil výlučne na rozhodnutí ústavného súdu, ktoré sa jednak

týkalo inej exekučnej veci (odlišnej od napádaných exekučných konaní, pozn.), jednak toto

rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané bez tohto, aby sa sťažovateľka mohla v konaní

pred ústavným súdom k nemu vyjadriť, a napokon ani okresný súd neumožnil sťažovateľke

vyjadriť sa k nemu pred vydaním napádaných exekučných rozhodní. Podľa sťažovateľky sú

tak napádané exekučné rozhodnutia okresného súdu neodôvodnené a arbitrárne.

V nadväznosti na uvedené tak mali byť podľa sťažovateľky porušené aj jej „majetkové“

práva, resp. práva na ochranu vlastníctva, pretože uvedeným postupom okresného súdu bola

sťažovateľke podľa jej tvrdení odňatá možnosť domáhať sa svojho majetku (rozumej

vymáhaných pohľadávok) prostredníctvom ňou zvolaného súdneho exekútora, ktorého si

vybrala z dôvodu svojej dôvery v jeho činnosť. Napokon podľa sťažovateľky mala byť

v dôsledku uvedených rozhodnutí okresného súdu znevýhodnená ako oprávnená z exekúcií

oproti povinným z týchto exekúcií.

Sťažovateľka v sťažnostiach zhodne okrem iného uviedla:

«... Napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice I veľmi významnou mierou

ovplyvnilo faktické a právne postavenie sťažovateľa... Je tomu tak preto, že všeobecný súd:

a) bez toho aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13.04.2011,

sp. zn.: -37;

b) bez toho aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom a

legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii:

d) bez toho aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny

priebeh exekúcie;

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ;

rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust. § 30 ods.10 Exekučného poriadku proti

rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti exekútora nemožno podať opravný

prostriedok) o právnom postavení sťažovateľa. ...

Sťažovateľ tvrdí, že postupom Okresného súdu Galanta... ako aj napadnutým

uznesením tohto súdu, došlo... k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady

kontradiktórnosti súdneho konania, práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a práva na

rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy...

Okresný súd Galanta neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu,

ktorou bolo ust. § 30 Exekučného poriadku, osobitne jeho odseky 5 a 6 a bez existencie

racionálnych obáv o legálny a legitímny priebeh exekúcie, bez posúdenia splnenia

formálnych (napr. počítanie zákonnej päť dňovej lehoty danej k uplatneniu námietky

zaujatosti) a materiálnych podmienok námietky zaujatosti (napr. opis relevantných dôvodov

zaujatosti ktoré dovoľujú pochybovať o riadnom priebehu exekučného konania) a bez

uskutočnenia testu objektívnej a subjektívnej stránky zaujatosti súdneho exekútora,

uspokojujúc sa len s polemickým názorom ústavného súdu, ktorý bol vyjadrený v Náleze

zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn.: -37, s konečnou platnosťou rozhodol. Okresný

súd Galanta vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy a bez vykonania

dokazovania, čím porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu.

Osobitne upozorňujeme, že k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva

na spravodlivý súdny proces došlo aj preto, že porušovateľ neposkytol sťažovateľovi

ochranu v zákonom predpokladanej kvalite. Porušovateľ rozhodol o vylúčení bez existencie

návrhu (námietky zaujatosti formulovanej zo strany oprávneného alebo povinného). Podľa

ust. § 30 Exekučného poriadku však konať o zaujatosti súdneho exekútora možno len na

návrh účastníka konania. V danom prípade návrh nebol podaný! ...

Z odôvodenia napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel

jednoznačne a nepochybne k tomu, že súdny exekútor je zaujatý voči sťažovateľovi

-obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Sťažovateľ tvrdí, že ak by aj určité úvahy

boli obsahom odôvodnenia uznesenia, nie je možné na nich prihliadať ako na také, ktoré

majú vyvolať právne účinky vylúčenia súdneho exekútora z výkonu exekúcie. Sťažovateľ

v súvislosti s týmto argumentom odkazuje na svoju argumentáciu obsiahnutá v článku

IV. tejto sťažnosti. Právna úprava výberu exekútora neumožňuje exekučnému súdu vylúčiť

súdneho exekútora z vykonávania exekúcie pre pomer k oprávnenému! Oprávnený si

legálne vyberá exekútora (§ 38 a § 39 Exekučného poriadku), pričom nikdy nejde

o náhodný výber, ale výber založený na pomere oprávneného k exekútorovi, pretože

oprávnený je vedený pri výbere vnútornými úvahami o spoľahlivosti, dôvere a lojálnom

prístupe! ...

... Sťažovateľ namieta, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia a dôkazy,

ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení. Sťažovateľ nemal

možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia všeobecného súdu, pritom však dané

rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil

všeobecný súd, navyše dával povinnému dodatočnú príležitosť, aby bez existencie

akýchkoľvek obáv z reakcie sťažovateľa, došlo k mareniu exekúcie a to aj vylúčením

sťažovateľa z jej výkonu. ...

... Právny názor ústavného súdu na ktorom výhradne založil všeobecný súd svoj

výrok o vylúčení súdneho exekútora z výkonu exekúcie nie je z právneho hľadiska

udržateľný a nemôže byť výlučným podkladom pre rozhodnutie...

Všeobecný súd svojím rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez

dodržania zásad spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa

takým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s článkom č.20 ods. 1 SR a článkom č. 1

Protokolu č. 1. Napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu

majetku sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo

k zníženiu majetku sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym

exekútorom. ...

... Sťažovateľ, aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala

byť rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo

s ním zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že

všeobecný súd rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným

exekútorom a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom

konania rovnako ako povinný. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také

skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné

zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným

postavením (postavením oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo SR

a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.»

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému

súdu domáha, aby ústavný súd po ich prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

označenými uzneseniami okresného súdu v každom z ňou napádaných exekučných konaní

bolo porušené jej základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46

ods. 1 a v dohovoru, tiež jej základné právo a právo na ochranu

vlastníctva zaručené v a v dodatkového protokolu, a napokon, že

došlo aj k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v

a v čl. 14 dohovoru. V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd zrušil

ňou označené uznesenia okresného súdu o vylúčení súdneho exekútora z označených

exekučných konaní, aby okresnému súdu zakázal pokračovať v diskriminácii sťažovateľky,

aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie v každom jednotlivom prípade

po 1 000 € a aby jej priznal úhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie , možno aj v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované

ustanovenie .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak,

že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode

1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených

práv zaručených , dohovorom a dodatkovým protokolom týmito uzneseniami

okresného súdu: sp. zn. zo 16. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 15. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. zo 16. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. zo

16. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. zo 16. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca

2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 15. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. zo 16. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 15. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca

2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 24. januára 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 24. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 24. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 23. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z

19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 15. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 15. marca

2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ) a sp. zn. z 19. marca

2012 (sp. zn. ), k porušeniu ktorých malo dôjsť tým, že okresný súd

rozhodol o vylúčení povereného súdneho exekútora bez vznesenia námietky zaujatosti

účastníkmi exekučného konania, ako aj bez vykonania akéhokoľvek dokazovania a tiež bez

toho, aby okresný súd umožnil sťažovateľke vyjadriť sa k vylúčeniu ňou zvoleného súdneho

exekútora, pričom podľa sťažovateľky okresný súd rozhodol iba odvolaním sa, resp.

„... uspokojujúc sa len s polemickým názorom ústavného súdu, ktorý bol vyjadrený v Náleze

zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn.: -37...“, takže v konečnom dôsledku okresný

súd podľa sťažovateľky napadnuté rozhodnutia založil na nesprávnom skutkovom zistení,

pričom vec aj nesprávne právne posúdil, resp. neposúdil podľa relevantnej právnej normy,

keď ho z vykonávania exekúcií vylúčil. Sťažovateľka svoju argumentáciu podporila aj

tvrdením, že okresný súd v napadnutých rozhodnutiach neprihliadol na stabilizovanú

rozhodovaciu prax všeobecných súdov vo veci námietok zaujatosti vznesených povinnými

proti osobe súdneho exekútora (rozumej JUDr. K., pozn.) v iných exekučných konaniach, v

rámci ktorej ako súdny exekútor pre svoj bývalý pracovný pomer u oprávnenej z exekúcie

(u sťažovateľky) nebol z vykonávania exekúcie vylúčený, pričom okresný súd svoj odklon

od tejto rozhodovacej praxe podľa sťažovateľky nijako neodôvodnil.

V súvislosti so sťažnosťami sťažovateľky ústavný súd v prvom rade poukazuje na

ustanovenie , podľa ktorého sa k návrhu na začatie

konania podľa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo dôkaz o inom zásahu.

Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že jednou zo

požadovaných obligatórnych náležitostí sťažnosti spôsobilej iniciovať konanie pred

ústavným súdom podľa je aj pripojenie napádaného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej moci, ktorým malo dôjsť k namietanému

porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave alebo

kvalifikovanej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.

V danom prípade sťažovateľka, aj napriek poučeniu v iných jej početných konaniach

vedených ústavným súdom, ani k jednej zo 48 sťažností smerujúcich proti okresnému súdu

nepredložila ňou napádané uznesenie, ktorým bol poverený súdny exekútor vylúčený

z vykonávania súdnych exekúcií, pričom sťažovateľka vo svojich sťažnostiach

proklamovala, že tieto rozhodnutia predloží ústavnému súdu na jeho požiadanie, avšak

vzhľadom na citované ustanovenie a najmä vzhľadom na

skutočnosť, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom vo všetkých 48 prípadoch

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom znalým práva, ústavný súd nepovažoval za

potrebné sťažovateľku vyzývať na predloženie predmetných rozhodnutí, ktorých povinnosť

predloženia vznikla už pri samotnom podaní sťažností.

Z uvedeného dôvodu mohol ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietnuť pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí ( ), avšak

v záujme poskytnutia materiálnej ochrany základných práv a práv sťažovateľky, ako aj

v záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti sa ústavný súd zaoberal aj

námietkami sťažovateľky v rozsahu, ako ich uviedla v sťažnostiach, pričom na tento účel si

ústavný súd potrebné informácie vyžiadal od okresného súdu.

Z oznámenia okresného súdu sp. zn. Spr 1098/2012 z 19. novembra 2012 ústavný

súd zistil, že 37 sťažovateľkou napádaných uznesení okresného súdu, konkrétne ide

o uznesenia sp. zn. zo 16. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 15. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. zo 16. marca 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. zo 16. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

zo 16. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 15. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

zo 16. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 15. marca 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca

2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 23. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 15. marca

2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 15. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca

2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn.

) a sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), bolo

vydaných na základe rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, proti ktorým je prípustné

odvolanie, o ktorom bude rozhodovať zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia okresného

súdu v tej-ktorej konkrétnej exekučnej veci.

Podľa zistenia ústavného súdu vo všetkých 37 označených uzneseniach boli už

odvolania podané, a to tak samotnou sťažovateľkou, ako aj vylúčeným súdnym exekútorom

a v niektorých prípadoch podalo odvolania aj Združenie na ochranu finančného

spotrebiteľa. V každom prípade o podaných odvolaniach bude ešte rozhodovať, a teda

sťažovateľkou napádané uznesenia bude ešte preskúmavať príslušný sudca okresného súdu.

V súvislosti s uvedenými 37 napádanými rozhodnutiami okresného súdu ústavný

súd v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý

vyplýva z citovaného , podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť

ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa

ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní

pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označeného základného práva

alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať ešte iný všeobecný súd, ústavný súd jej

sťažnosti už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania

37 označených uznesení okresného súdu, a to podaním riadneho opravného prostriedku

(odvolania), pretože v danom prípade ide o rozhodnutia vydané vyšším súdnym úradníkom.

Tento opravný prostriedok sťažovateľka v týchto veciach aj účinne využila a bude o ňom

ešte rozhodované. Na základe sťažovateľkou podaných odvolaní proti napádaným

uzneseniam vyšších súdnych úradníkov sa príslušní sudcovia okresného súdu ako odvolacie

orgány budú musieť vysporiadať s v podstate identickými námietkami proti týmto

rozhodnutiam okresného súdu, aké sťažovateľka proti nim uvádza aj v konaní pred

ústavným súdom, preto ústavný súd týchto 37 sťažností sťažovateľky už po ich predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (§ 25 ods. 2

).

Rovnaký dôvod odmietnutia, t. j. nedostatok právomoci ústavného súdu na

prerokovanie, aplikoval ústavný súd aj v 8 prípadoch napádaných uznesení okresného súdu,

a to konkrétne sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 24. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 24. januára 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 24. januára 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 23. januára 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ) a sp. zn.

z 23. januára 2012 (sp. zn. ). Tieto uznesenia boli rovnako

všetky vydané vyšším súdnym úradníkom a v súčasnosti sú doručované účastníkom týchto

exekučných konaní, ktorí budú mať možnosť (vrátene sťažovateľky, pozn.) domáhať sa ich

preskúmania využitím riadneho opravného prostriedku (odvolania), o ktorom bude

rozhodovať zákonný sudca okresného súdu v tej-ktorej exekučnej veci.

Napokon, čo sa týka zvyšných troch sťažovateľkou napádaných uznesení, a to

konkrétne sp. zn. z 19. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ) a sp. zn.

z 19. marca 2012 (sp. zn. ), ústavný súd zistil, že tieto uznesenia už boli

v rámci odvolacích konaní preskúmané aj príslušným sudcom okresného súdu, a to

vo všetkých troch prípadoch 8. októbra 2012, avšak tieto rozhodnutia odvolacieho súdu

sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom nenapadá.

Vzhľadom na skutočnosť, že aj označené 3 uznesenia okresného súdu, ktoré boli tiež

vydané vyšším súdnym úradníkom, boli už preskúmané všeobecným súdom v rámci

využitia prípustných opravných prostriedkov, ústavný súd sťažnosti sťažovateľky aj v tejto

časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutých rozhodnutí okresného súdu, o priznaní finančného zadosťučinenia, ako aj

o priznaní trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľky

( prvá veta ), ústavný súd o týchto častiach sťažností, ktorými sa

sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012