Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 584/2012
PDF · 174.81 KB
No categories available
IV. ÚS 584/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia O., P., zastúpeného JUDr. P.
R., s. r. o., K., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. R., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 1172/2010 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť občianskeho združenia O. o d m i e t a z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2012
osobne doručená sťažnosť občianskeho združenia O., P. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného JUDr. P. R., s. r. o., K., konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr.
P. R., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 1172/2010 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že postupom okresného súdu (exekučného súdu,
pozn.) v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „odmietnutím rozhodnúť o pripustení sťažovateľa do
predmetného exekučného konania“.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v napadnutom konaní vedenom okresným súdom
«podaním, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 4. 1. 2012 oznámil vstup do konania
ako vedľajší účastník na strane povinného - spotrebiteľa a žiadal o odklad exekúcie vedenej
pod sp. zn. 9 Er/1172/2010 a jej následné zastavenie. Listom zo dňa 5. 6. 2012 bolo
združeniu O. oznámené, že „podľa § 93 ods. 1-4 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho
výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva
a povinnosti ako účastník. koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom
účastníka, ktoré ho v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné
osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.“
V závere listu súd uviedol, že „na základe vyššie uvedeného vedľajší účastník môže
vystupovať iba v sporovom konaní, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa
a odporcu, teda podľa súčasnej právnej úpravy vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní
nie je prípustné.“».
Sťažovateľ nesúhlasí s postupom okresného súdu v napadnutom konaní a uvádza, že
gramatickým a logickým výkladom § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) «možno dospieť
k záveru, že zákonodarca vyslovene priznáva združeniam (pôsobiacim na ochranu
spotrebiteľa v zmysle § 1 predmetného zákona) postavenie účastníka konania nielen
v prípade, ak je samotným navrhovateľom tzn. podá návrh na začatie konania vo veci samej
ale aj v prípade, ak sa stane neskôr účastníkom už prebiehajúceho konania „byť účastníkom
konania“. Navyše zákonom o ochrane spotrebiteľa došlo k transformácií Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu
spotrebiteľských záujmov za účelom dosiahnuť maximálnu procesnú ochranu spotrebiteľa.
Predmetné ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nerozlišuje medzi
konaním exekučným a občianskym, preto nie je s ohľadom na zmysel tohto ustanovenia,
ktorým je ochrana spotrebiteľa možné a správne vykladať toto ustanovenie reštriktívne.
Navyše § 25 zákona o ochrane spotrebiteľa nepriznáva súdu právo preskúmať, či je
združenie oprávnené vstúpiť do konania nakoľko mu vyslovene priznáva toto právo len pri
podávaní návrhu na začatie konania... (bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať,
či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania). Postup
titulného súdu je v danom prípade formalistický neberúc do úvahy prínos združenia O. do
samotného konania pričom svojim postupom znemožnil vstup vedľajšieho účastníka do
konania a odoprel mu tak právo na spravodlivé konanie.».
Podľa názoru sťažovateľa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
„hlavne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka do konania. Aj z doslovného výkladu ust.
§ 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) vyplýva, že
ustanovenia tohto zákona sa použijú ak osobitný predpis neustanovuje inak. Nakoľko zákon
vstup vedľajšieho účastníka vyslovene explicitne nevylučuje osobitným ustanovením, nie je
dôvod na nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania. Z predmetného konania navyše
vyplýva, že dané exekučné konanie má charakter sporového konania, čím je naplnený ďalší
predpoklad mienený príslušnými ustanoveniami o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.
Základným predpokladom na vstup vedľajšieho účastníka do konania je existencia konania,
ktoré má charakter sporu (tzv. sporové konanie). Exekučné konanie, ktoré upravuje
osobitný predpis (Exekučný poriadok) je relatívne samostatným druhom civilného procesu,
ktorý však spĺňa všetky znaky sporového konania.“, pričom „súd sa ani náznakom
nezaoberal konkrétnou situáciou, ktorá vznikla podaním združenia O. a uviedol len
všeobecne ustanovenia týkajúce sa inštitútu vedľajšieho účastníctva. Strohým uvedením
vyššie spomenutých ustanovení sa absolútne nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami
organizácie O. List ani dokonca neobsahuje výrok o tom, že vstup do konania zamieta.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že jeho základné právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru boli porušené, prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní „pripustiť vstup
organizácie O... ako vedľajšieho účastníka na strane povinného“, prizná sťažovateľovi
finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež
napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 Er 1172/2010, ku ktorým malo dôjsť príliš formalistickým postupom
okresného súdu, ktorý v napadnutom konaní „neberúc do úvahy prínos združenia O. do
samotného konania... znemožnil vstup vedľajšieho účastníka do konania“.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn. 9 Er 1172/2010
z 27. júla 2011 (ďalej len „uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie“) exekúciu
obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „oprávnená“), proti L. M. (ďalej len „povinná“)
pre vymoženie istiny vo výške 172 € s príslušenstvom zastavil bez návrhu v súlade s § 44
ods. 3 Exekučného poriadku z dôvodu, že uznesením okresného súdu č. k. 9 Er 1172/2010-
10 z 10. septembra 2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá, pričom uvedené uznesenie okresného súdu v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6 CoE 119/2011-41 z 27. apríla 2011 nadobudlo
právoplatnosť 24. júna 2011.
V súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj
bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Napadnuté konanie okresného súdu bolo právoplatne skončené 18. augusta 2011,
keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu o zastavení konania.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len „OSP“) ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho
výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie môže podať návrh na
začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len „zoznam
oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt
oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie podľa odseku 1 môže na
základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi
o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.
Ustanovenie § 93 ods. 2 OSP ustanovujúce možnosť vstupu do konania právnickej
osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon
o ochrane spotrebiteľa, pozn.) je účinné od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z. z.),
pričom cieľom takejto úpravy je v súlade s dôvodovou správou označeného zákona
zaistenie širšej ochrany spotrebiteľa.
Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom
konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje
konania z dôvodu, že chce pomôcť „zvíťaziť“ v spore niektorému z účastníkov konania.
Účelom už citovaného § 93 ods. 2 OSP je umožniť vstup do konania aj právnickej osobe
(združeniu), ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon
o ochrane spotrebiteľa, pozn.).
Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ oznámil „podaním, ktoré bolo
exekučnému súdu doručené dňa 4. 1. 2012 vstup do konania ako vedľajší účastník na strane
povinného - spotrebiteľa a žiadal o odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. 9 Er/1172/2010
a jej následné zastavenie“.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie vedené okresným súdom bolo
právoplatne skončené 18. augusta 2011, teda ešte pred doručením podania sťažovateľa,
ktorým oznámil vstup do tohto napadnutého konania ako vedľajší účastník na strane
povinného (4. januára 2012), bolo bez právneho dôvodu, aby okresný súd preskúmaval
opodstatnenosť samotného podania, ktorým sťažovateľ oznámil vstup do napadnutého
konania, ako aj dôvody návrhu sťažovateľa na odklad exekúcie a jej následné zastavenie.
Keďže sťažovateľ sa oznámením doručeným okresnému súdu 4. januára 2012
domáhal vstupu do napadnutého konania vedeného okresným súdom, ktoré bolo v danom
čase už právoplatne skončené, nemohlo postupom okresného súdu, ktorým tento nepripustil
sťažovateľa do napadnutého konania ako vedľajšieho účastníka dôjsť k porušeniu ním
namietaného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. novembra 2012