Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 584/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia O., P., zastúpeného JUDr. P.

R., s. r. o., K., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. R., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť občianskeho združenia O. o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2012

osobne doručená sťažnosť občianskeho združenia O., P. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného JUDr. P. R., s. r. o., K., konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr.

P. R., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že postupom okresného súdu (exekučného súdu,

pozn.) v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „odmietnutím rozhodnúť o pripustení sťažovateľa do

predmetného exekučného konania“.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v napadnutom konaní vedenom okresným súdom

«podaním, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 4. 1. 2012 oznámil vstup do konania

ako vedľajší účastník na strane povinného - spotrebiteľa a žiadal o odklad exekúcie vedenej

pod sp. zn. a jej následné zastavenie. Listom zo dňa 5. 6. 2012 bolo

združeniu O. oznámené, že „podľa -4 , ako vedľajší účastník môže sa

popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho

výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva

a povinnosti ako účastník. koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom

účastníka, ktoré ho v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné

osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.“

V závere listu súd uviedol, že „na základe vyššie uvedeného vedľajší účastník môže

vystupovať iba v sporovom konaní, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa

a odporcu, teda podľa súčasnej právnej úpravy vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní

nie je prípustné.“».

Sťažovateľ nesúhlasí s postupom okresného súdu v napadnutom konaní a uvádza, že

gramatickým a logickým výkladom o ochrane

spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) «možno dospieť

k záveru, že zákonodarca vyslovene priznáva združeniam (pôsobiacim na ochranu

spotrebiteľa v zmysle § 1 predmetného zákona) postavenie účastníka konania nielen

v prípade, ak je samotným navrhovateľom tzn. podá návrh na začatie konania vo veci samej

ale aj v prípade, ak sa stane neskôr účastníkom už prebiehajúceho konania „byť účastníkom

konania“. Navyše zákonom o ochrane spotrebiteľa došlo k transformácií Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu

spotrebiteľských záujmov za účelom dosiahnuť maximálnu procesnú ochranu spotrebiteľa.

Predmetné ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nerozlišuje medzi

konaním exekučným a občianskym, preto nie je s ohľadom na zmysel tohto ustanovenia,

ktorým je ochrana spotrebiteľa možné a správne vykladať toto ustanovenie reštriktívne.

Navyše § 25 zákona o ochrane spotrebiteľa nepriznáva súdu právo preskúmať, či je

združenie oprávnené vstúpiť do konania nakoľko mu vyslovene priznáva toto právo len pri

podávaní návrhu na začatie konania... (bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať,

či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania). Postup

titulného súdu je v danom prípade formalistický neberúc do úvahy prínos združenia O. do

samotného konania pričom svojim postupom znemožnil vstup vedľajšieho účastníka do

konania a odoprel mu tak právo na spravodlivé konanie.».

Podľa názoru sťažovateľa

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)

„hlavne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka do konania. Aj z doslovného výkladu ust.

(ďalej len ) vyplýva, že

ustanovenia tohto zákona sa použijú ak osobitný predpis neustanovuje inak. Nakoľko zákon

vstup vedľajšieho účastníka vyslovene explicitne nevylučuje osobitným ustanovením, nie je

dôvod na nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania. Z predmetného konania navyše

vyplýva, že dané exekučné konanie má charakter sporového konania, čím je naplnený ďalší

predpoklad mienený príslušnými ustanoveniami o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.

Základným predpokladom na vstup vedľajšieho účastníka do konania je existencia konania,

ktoré má charakter sporu (tzv. sporové konanie). Exekučné konanie, ktoré upravuje

osobitný predpis (Exekučný poriadok) je relatívne samostatným druhom civilného procesu,

ktorý však spĺňa všetky znaky sporového konania.“, pričom „súd sa ani náznakom

nezaoberal konkrétnou situáciou, ktorá vznikla podaním združenia O. a uviedol len

všeobecne ustanovenia týkajúce sa inštitútu vedľajšieho účastníctva. Strohým uvedením

vyššie spomenutých ustanovení sa absolútne nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami

organizácie O. List ani dokonca neobsahuje výrok o tom, že vstup do konania zamieta.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že jeho základné právo na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru boli porušené, prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní „pripustiť vstup

organizácie O... ako vedľajšieho účastníka na strane povinného“, prizná sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , ).

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ku ktorým malo dôjsť príliš formalistickým postupom

okresného súdu, ktorý v napadnutom konaní „neberúc do úvahy prínos združenia O. do

samotného konania... znemožnil vstup vedľajšieho účastníka do konania“.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 27. júla 2011 (ďalej len „uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie“) exekúciu

obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „oprávnená“), proti L. M. (ďalej len „povinná“)

pre vymoženie istiny vo výške 172 € s príslušenstvom zastavil bez návrhu v súlade s § 44

ods. 3 Exekučného poriadku z dôvodu, že uznesením okresného súdu č. k. 9 Er 1172/2010-

10 z 10. septembra 2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnutá, pričom uvedené uznesenie okresného súdu v spojení s potvrdzujúcim

uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -41 z 27. apríla 2011 nadobudlo

právoplatnosť 24. júna 2011.

V súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj

bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Napadnuté konanie okresného súdu bolo právoplatne skončené 18. augusta 2011,

keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu o zastavení konania.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa v znení

neskorších právnych predpisov (ďalej len „OSP“) ako vedľajší účastník môže sa popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho

výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je.

Podľa ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

podľa osobitného predpisu.

Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého

v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie môže podať návrh na

začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo

môže byť účastníkom konania

a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo

b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len „zoznam

oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt

oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie podľa odseku 1 môže na

základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi

o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

Ustanovenie ustanovujúce možnosť vstupu do konania právnickej

osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon

o ochrane spotrebiteľa, pozn.) je účinné od 15. októbra 2008 (),

pričom cieľom takejto úpravy je v súlade s dôvodovou správou označeného zákona

zaistenie širšej ochrany spotrebiteľa.

Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom

konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje

konania z dôvodu, že chce pomôcť „zvíťaziť“ v spore niektorému z účastníkov konania.

Účelom už citovaného je umožniť vstup do konania aj právnickej osobe

(združeniu), ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon

o ochrane spotrebiteľa, pozn.).

Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ oznámil „podaním, ktoré bolo

exekučnému súdu doručené dňa 4. 1. 2012 vstup do konania ako vedľajší účastník na strane

povinného - spotrebiteľa a žiadal o odklad exekúcie vedenej pod sp. zn.

a jej následné zastavenie“.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie vedené okresným súdom bolo

právoplatne skončené 18. augusta 2011, teda ešte pred doručením podania sťažovateľa,

ktorým oznámil vstup do tohto napadnutého konania ako vedľajší účastník na strane

povinného (4. januára 2012), bolo bez právneho dôvodu, aby okresný súd preskúmaval

opodstatnenosť samotného podania, ktorým sťažovateľ oznámil vstup do napadnutého

konania, ako aj dôvody návrhu sťažovateľa na odklad exekúcie a jej následné zastavenie.

Keďže sťažovateľ sa oznámením doručeným okresnému súdu 4. januára 2012

domáhal vstupu do napadnutého konania vedeného okresným súdom, ktoré bolo v danom

čase už právoplatne skončené, nemohlo postupom okresného súdu, ktorým tento nepripustil

sťažovateľa do napadnutého konania ako vedľajšieho účastníka dôjsť k porušeniu ním

namietaného základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012