Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 24/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia O., P., zastúpeného Advokátskou

kanceláriou JUDr. P. R., s. r. o., K., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. P. R., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť občianskeho združenia O., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta

2012 doručená sťažnosť občianskeho združenia O., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Partizánske (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že postupom okresného súdu (exekučného súdu,

pozn.) v napadnutom konaní boli porušené jeho základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „odmietnutím pripustenia sťažovateľa do predmetného

exekučného konania a oznámením, že Okresný súd... nebude reagovať na návrhy

organizácie O.“.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v napadnutom konaní vedenom okresným súdom

«podaním, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 4.1.2012 oznámila vstup do konania

ako vedľajší účastník na strane povinného - spotrebiteľa a žiadal o odklad exekúcie vedenej

pod sp. zn. a jej následné zastavenie. Listom zo dňa 11. 6. 2012... bolo

združeniu O. oznámené, že „aj s ohľadom na judikatúru NS SR sp. zn. , že

vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní je vylúčené. Rovnako súd nebude reagovať na

návrhy O. ... na odklad a zastavenie exekúcie ako vedľajšieho účastníka, nakoľko

v exekučnom konaní vedľajšie účastníctvo nie je prípustné.“».

Sťažovateľ nesúhlasí s postupom okresného súdu v napadnutom konaní a uvádza,

že gramatickým a logickým výkladom o ochrane

spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) «možno dospieť

k záveru, že zákonodarca vyslovene priznáva združeniam (pôsobiacim na ochranu

spotrebiteľa v zmysle § 1 predmetného zákona) postavenie účastníka konania nielen

v prípade, ak je samotným navrhovateľom tzn. podá návrh na začatie konania vo veci samej

ale aj v prípade, ak sa stane neskôr účastníkom už prebiehajúceho konania „byť účastníkom

konania“. Navyše zákonom o ochrane spotrebiteľa došlo k transformácií Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu

spotrebiteľských záujmov za účelom dosiahnuť maximálnu procesnú ochranu spotrebiteľa.

Predmetné ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nerozlišuje

medzi konaním exekučným a občianskym, preto nie je s ohľadom na zmysel tohto

ustanovenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa možné a správne vykladať toto ustanovenie

reštriktívne. Navyše § 25 zákona o ochrane spotrebiteľa nepriznáva súdu právo preskúmať,

či je združenie oprávnené vstúpiť do konania nakoľko mu vyslovene priznáva toto právo len

pri podávaní návrhu na začatie konania... (bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu

preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania).

Postup titulného súdu je v danom prípade formalistický neberúc do úvahy prínos združenia

O. do samotného konania pričom svojim postupom znemožnil vstup vedľajšieho účastníka

do konania a odoprel mu tak právo na spravodlivé konanie.».

Podľa názoru sťažovateľa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) „hlavne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka do konania. Aj z doslovného

výkladu ust. (ďalej len )

vyplýva, že ustanovenia tohto zákona sa použijú ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Nakoľko zákon vstup vedľajšieho účastníka vyslovene explicitne nevylučuje osobitným

ustanovením, nie je dôvod na nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania.

Z predmetného konania navyše vyplýva, že dané exekučné konanie má charakter sporového

konania, čím je naplnený ďalší predpoklad mienený príslušnými ustanoveniami o vstupe

vedľajšieho účastníka do konania... Základným predpokladom na vstup vedľajšieho

účastníka do konania je existencia konania, ktoré má charakter sporu (tzv. sporové

konanie). Exekučné konanie, ktoré upravuje osobitný predpis (Exekučný poriadok) je

relatívne samostatným druhom civilného procesu, ktorý však spĺňa všetky znaky sporového

konania.“, pričom „súd sa ani náznakom nezaoberal konkrétnou situáciou, ktorá vznikla

podaním združenia O. a uviedol len rozhodnutie Najvyššieho súdu... na základe, ktorého

usúdil vylúčenie vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní. Podaním združenia O. sa

podľa vlastných tvrdení vôbec nezaoberal a zaoberať ani neplánoval, ako možno usúdiť

zo strohého znenia oznámenia. Okresný súd... sa teda absolútne nedostatočne

a neadekvátne vysporiadal s tvrdeniami organizácie O. List dokonca ani neobsahuje výrok

o tom, že sa vstup do konania zamieta.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol o nej nálezom, v ktorom vysloví, že jeho základné právo

na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní

„pripustiť vstup organizácie O. ... ako vedľajšieho účastníka na strane povinného“, prizná

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ku ktorému malo dôjsť príliš formalistickým postupom

okresného súdu, ktorý v napadnutom konaní „neberúc do úvahy prínos združenia O.

do samotného konania... znemožnil vstup vedľajšieho účastníka do konania“.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením zo 17. októbra 2011

exekučné konanie sp. zn. zastavil. Uznesenie okresného súdu o zastavení

exekučného konania nadobudlo právoplatnosť 8. novembra 2011.

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku,

pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je

alebo nie je.

Podľa ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana

práv podľa osobitného predpisu.

Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti

ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,

ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie môže podať návrh

na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov

alebo môže byť účastníkom konania

a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo

b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len „zoznam

oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt

oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie podľa odseku 1 môže

na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi

o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

Ustanovenie ustanovujúce možnosť vstupu do konania právnickej

osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon

o ochrane spotrebiteľa), je účinné od 15. októbra 2008 (),

pričom cieľom takejto úpravy je v súlade s dôvodovou správou označeného zákona

zaistenie širšej ochrany spotrebiteľa.

Ústavný súd už v inej obdobnej veci sťažovateľa () konštatoval,

že vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní.

Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania

z dôvodu, že chce pomôcť „zvíťaziť“ v spore niektorému z účastníkov konania. Účelom

citovaného je umožniť vstup do konania aj právnickej osobe (združeniu),

ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon o ochrane

spotrebiteľa, pozn.).

Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ oznámil „podaním, ktoré bolo

exekučnému súdu doručené dňa 4. 1. 2012... vstup do konania ako vedľajší účastník

na strane povinného - spotrebiteľa a žiadala o odklad exekúcie vedenej pod sp. zn.

a jej následné zastavenie“.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie vedené okresným súdom bolo

právoplatne skončené 8. novembra 2011, teda ešte pred doručením podania sťažovateľa,

ktorým oznámil vstup do tohto napadnutého konania ako vedľajší účastník na strane

povinného (4. januára 2012), bolo bez právneho dôvodu, aby okresný súd preskúmaval

opodstatnenosť samotného podania, ktorým sťažovateľ oznámil vstup do napadnutého

konania, ako aj dôvody návrhu sťažovateľa na odklad exekúcie a jej následné zastavenie.

Keďže sťažovateľ sa oznámením doručeným okresnému súdu 4. januára 2012

domáhal vstupu do napadnutého konania vedeného okresným súdom, ktoré bolo v danom

čase už právoplatne skončené, nemohlo postupom okresného súdu, ktorým tento nepripustil

sťažovateľa do napadnutého konania ako vedľajšieho účastníka, dôjsť k ním namietanému

porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uplatnenými

v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2013