Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 581/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., Š., D. K., P., P. K., Š., a A. S., Š., zastúpených

advokátkou JUDr. D. L., PhD., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K., D. K., P. K. a A. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2012 doručená sťažnosť P. K., Š., D. K., P., P. K., Š., a A. S., Š. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátkou JUDr. D. L., PhD., B., ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z nej pripojených príloh vyplýva:

„Sťažnosť smeruje proti Slovenskej republike zastúpenej Okresným súdom Pezinok.

Sťažovatelia žiadajú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že došlo

k porušeniu , práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako

aj k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a aby

v zmysle čl. 127 ods. 2 – vyslovil voči Okresnému súdu Pezinok zákaz pokračovať

v porušovaní ich základného práva a prikázal mu konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá...

sťažovatelia žiadajú finančné zadosťučinenie... každému... 3.000,- EUR. Primeranosť

výšky finančného zadosťučinenia odvodzujú jednak od dĺžky prieťahov, jednak analogicky

od súm odškodnenia priznaných Ústavným súdom v obdobných prípadoch. V prípade

vyhovenia tejto sťažnosti si sťažovatelia uplatňujú aj náhradu trov právneho zastúpenia...

Sťažnosť odôvodňujú sťažovatelia tým, že Okresný súd Pezinok od prevedenia žaloby

z Okresného súdu Bratislava III v roku 2008, doteraz vo veci nájmu právoplatne

nerozhodol. Vo veci boli vypracované 2 znalecké posudky, pričom jeden bol vypracovaný

odporcom a druhý znalecký posudok vypracoval na základe uznesenia Okresného súdu

v Pezinku Ústav súdneho inžinierstva v Žiline. Na poslednom pojednávaní konanom dňa

12. 3. 2012. odporca namietol, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný zlou

metódou. Mal byť vypracovaný porovnávacou metódou a nie metódou polohovej

diferenciácie. Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie opäť odročené na neurčito z dôvodu

ďalšieho dokazovania, i napriek tomu, že podľa nášho názoru má zákonný sudca všetky

potrebné podklady na vydanie konečného rozhodnutia vo veci.

Sťažovatelia podali Predsedníčke Okresného súdu v Pezinku sťažnosť na prieťahy

v konaní, ktorá sťažnosť považovala za opodstatnenú a v odpovedi zo dňa 3. 11. 2008

sp. Zn. Spr. 2049/208 prisľúbila osobný dohľad nad priebehom súdneho konania, napriek

tomu nebolo vo veci do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté.

V tomto, prípade nejde o zložitý občiansko-právny súdny spor. Po vyhotovení

znaleckých posudkov mohol súd právoplatne rozhodnúť, no vzhľadom na rôzne objektívne

a subjektívne prieťahy vo veci, sa tak nestalo.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Ak argumenty sťažovateľov v sťažnosti, ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva podľa , nepreukázali v čase jej podania ústavnému

súdu takú intenzitu porušenia základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie, ústavný súd ju podľa svojej ustálenej praxe odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd sa aj v tomto prípade zameral hlavne na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľov (, ).

Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru,

ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd pojednávanie konané 12. marca 2012 odročil

na neurčito a vo veci nerozhodol, a to napriek tomu, že zákonný sudca má všetky potrebné

podklady na vydanie konečného rozhodnutia vo veci.

Ústavný súd sa po oboznámení so sťažnosťou a spisom okresného súdu

sp. zn. , ktorý si vyžiadal, dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne

neopodstatnená.

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná

predsedovi príslušného súdu podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Samotná skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy

za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti

podľa na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej

stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu dostatočný

časový priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu

zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 20. októbra 2008 sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu uznala

sťažnosť vo svojej odpovedi z 3. novembra 2008 sp. zn. Spr. 2049/2008 za opodstatnenú

vo vzťahu k obdobiu od 1. januára 2008 do 21. októbra 2008 a uviedla, že dá pokyn

zákonnej sudkyni, aby vo veci plynulo konala.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil,

že okresný súd bol vo veci sťažovateľov nečinný od 1. januára 2008 do 4. novembra 2008.

Potom, ako sa sťažovatelia obrátili na predsedníčku súdu so sťažnosťou na prieťahy

v konaní, okresný súd však začal konať. Od 4. novembra 2008 vo veci koná plynule, bez

zbytočných prieťahov.

Sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedníčke okresného súdu tak mala účinky,

ktoré od nej bolo možné očakávať, keď boli odstránené nedostatky v postupe okresného

súdu.

Podľa zistení ústavného súdu od 4. novembra 2008 však okresný súd vo veci konal

bez zbytočných prieťahov. Je potrebné uviesť, že na pojednávaní, ktoré sa konalo

1. februára 2010, požiadal právny zástupca sťažovateľov o jeho odročenie, a to pre účely

uzatvorenia mimosúdnej dohody s odporcami, a bola mu súdom uložená povinnosť, aby

v lehote dvoch mesiacov oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode. Lehotu na oznámenie

výsledku rokovania o mimosúdnej dohode však právny zástupca sťažovateľov nedodržal

a skutočnosť, že k mimosúdnej dohode nedošlo, oznámil súdu až na výzvu súdu 14. mája

2010. Následne okresný súd nariadil pojednávanie na 21. október 2010, na ktoré sa právny

zástupca sťažovateľov bez ospravedlnenia nedostavil a pojednávanie bolo odročené

na 17. marec 2011. Na tomto pojednávaní opätovne právny zástupca sťažovateľov spolu

s právnym zástupcom odporcov požiadali o odročenie pojednávania pre účely mimosúdnej

dohody. K mimosúdnej dohode však opätovne nedošlo, a preto okresný súd vo veci ďalej

konal. Právny zástupca sťažovateľov taktiež požiadal o odročenie pojednávania, ktoré

sa malo konať 20. februára 2012 z dôvodu kolízie pojednávaní. Nariadené pojednávanie

bolo preto zrušené a bol nariadený termín na 12. marec 2012. Toto pojednávanie bolo

odročené okrem iného aj na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľov, ktorý uviedol, že

v lehote 14 dní oznámi súdu návrh na doplnenie dokazovania. Následne 13. marca 2012

právny zástupca sťažovateľov navrhol ako dôkaz vypracovanie nového znaleckého posudku

vo veci.

Podľa názoru ústavného súdu nečinnosť okresného súdu v období od 1. januára 2008

do 4. novembra 2008 vzhľadom na jeho ďalší postup, ktorý je plynulý a bez prieťahov,

nemožno považovať za také porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, ktoré by dosiahlo ústavnoprávny rozmer.

Je potrebné zdôrazniť že nosným argumentom sťažnosti bolo tvrdenie sťažovateľov,

že okresný súd vo veci nerozhodol napriek tomu, že má dostatok dôkazov na rozhodnutie.

Zo spisu okresného súdu však vyplýva, že to boli práve sťažovatelia, resp. ich právny

zástupca, ktorý navrhol vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku. Navyše pojednávania,

ktoré okresný súd vo veci sťažovateľov nariadil, boli opakovane odročované či už z dôvodu,

že právny zástupca sťažovateľov sa na nich nezúčastnil, požiadal o odročenie pre kolíziu

termínov pojednávaní, resp. pre účely uzatvorenia mimosúdnej dohody. Možno teda

konštatovať, že to boli práve sťažovatelia, ktorí významnou mierou prispeli k tomu, že

okresný súd vo veci nerozhodol.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje doterajší postup okresného súdu

za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľov

na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými

v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012