Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 581/2012
PDF · 150.79 KB
No categories available
I. ÚS 581/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., Š., D. K., P., P. K., Š., a A. S., Š., zastúpených
advokátkou JUDr. D. L., PhD., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 30/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. K., D. K., P. K. a A. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra
2012 doručená sťažnosť P. K., Š., D. K., P., P. K., Š., a A. S., Š. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátkou JUDr. D. L., PhD., B., ktorou namietajú porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 30/2008.
Zo sťažnosti a z nej pripojených príloh vyplýva:
„Sťažnosť smeruje proti Slovenskej republike zastúpenej Okresným súdom Pezinok.
Sťažovatelia žiadajú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že došlo
k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako
aj k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a aby
v zmysle čl. 127 ods. 2 – vyslovil voči Okresnému súdu Pezinok zákaz pokračovať
v porušovaní ich základného práva a prikázal mu konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá...
sťažovatelia žiadajú finančné zadosťučinenie... každému... 3.000,- EUR. Primeranosť
výšky finančného zadosťučinenia odvodzujú jednak od dĺžky prieťahov, jednak analogicky
od súm odškodnenia priznaných Ústavným súdom v obdobných prípadoch. V prípade
vyhovenia tejto sťažnosti si sťažovatelia uplatňujú aj náhradu trov právneho zastúpenia...
Sťažnosť odôvodňujú sťažovatelia tým, že Okresný súd Pezinok od prevedenia žaloby
z Okresného súdu Bratislava III v roku 2008, doteraz vo veci nájmu právoplatne
nerozhodol. Vo veci boli vypracované 2 znalecké posudky, pričom jeden bol vypracovaný
odporcom a druhý znalecký posudok vypracoval na základe uznesenia Okresného súdu
v Pezinku Ústav súdneho inžinierstva v Žiline. Na poslednom pojednávaní konanom dňa
12. 3. 2012. odporca namietol, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný zlou
metódou. Mal byť vypracovaný porovnávacou metódou a nie metódou polohovej
diferenciácie. Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie opäť odročené na neurčito z dôvodu
ďalšieho dokazovania, i napriek tomu, že podľa nášho názoru má zákonný sudca všetky
potrebné podklady na vydanie konečného rozhodnutia vo veci.
Sťažovatelia podali Predsedníčke Okresného súdu v Pezinku sťažnosť na prieťahy
v konaní, ktorá sťažnosť považovala za opodstatnenú a v odpovedi zo dňa 3. 11. 2008
sp. Zn. Spr. 2049/208 prisľúbila osobný dohľad nad priebehom súdneho konania, napriek
tomu nebolo vo veci do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté.
V tomto, prípade nejde o zložitý občiansko-právny súdny spor. Po vyhotovení
znaleckých posudkov mohol súd právoplatne rozhodnúť, no vzhľadom na rôzne objektívne
a subjektívne prieťahy vo veci, sa tak nestalo.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
Ak argumenty sťažovateľov v sťažnosti, ktorou namietajú porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, nepreukázali v čase jej podania ústavnému
súdu takú intenzitu porušenia základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie
konanie, ústavný súd ju podľa svojej ustálenej praxe odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd sa aj v tomto prípade zameral hlavne na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľov (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd pojednávanie konané 12. marca 2012 odročil
na neurčito a vo veci nerozhodol, a to napriek tomu, že zákonný sudca má všetky potrebné
podklady na vydanie konečného rozhodnutia vo veci.
Ústavný súd sa po oboznámení so sťažnosťou a spisom okresného súdu
sp. zn. 5 C 30/2008, ktorý si vyžiadal, dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne
neopodstatnená.
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
V prípade namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná
predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Samotná skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy
za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej
stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu dostatočný
časový priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu
zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 20. októbra 2008 sťažnosť
na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu uznala
sťažnosť vo svojej odpovedi z 3. novembra 2008 sp. zn. Spr. 2049/2008 za opodstatnenú
vo vzťahu k obdobiu od 1. januára 2008 do 21. októbra 2008 a uviedla, že dá pokyn
zákonnej sudkyni, aby vo veci plynulo konala.
Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 30/2008 ústavný súd zistil,
že okresný súd bol vo veci sťažovateľov nečinný od 1. januára 2008 do 4. novembra 2008.
Potom, ako sa sťažovatelia obrátili na predsedníčku súdu so sťažnosťou na prieťahy
v konaní, okresný súd však začal konať. Od 4. novembra 2008 vo veci koná plynule, bez
zbytočných prieťahov.
Sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedníčke okresného súdu tak mala účinky,
ktoré od nej bolo možné očakávať, keď boli odstránené nedostatky v postupe okresného
súdu.
Podľa zistení ústavného súdu od 4. novembra 2008 však okresný súd vo veci konal
bez zbytočných prieťahov. Je potrebné uviesť, že na pojednávaní, ktoré sa konalo
1. februára 2010, požiadal právny zástupca sťažovateľov o jeho odročenie, a to pre účely
uzatvorenia mimosúdnej dohody s odporcami, a bola mu súdom uložená povinnosť, aby
v lehote dvoch mesiacov oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode. Lehotu na oznámenie
výsledku rokovania o mimosúdnej dohode však právny zástupca sťažovateľov nedodržal
a skutočnosť, že k mimosúdnej dohode nedošlo, oznámil súdu až na výzvu súdu 14. mája
2010. Následne okresný súd nariadil pojednávanie na 21. október 2010, na ktoré sa právny
zástupca sťažovateľov bez ospravedlnenia nedostavil a pojednávanie bolo odročené
na 17. marec 2011. Na tomto pojednávaní opätovne právny zástupca sťažovateľov spolu
s právnym zástupcom odporcov požiadali o odročenie pojednávania pre účely mimosúdnej
dohody. K mimosúdnej dohode však opätovne nedošlo, a preto okresný súd vo veci ďalej
konal. Právny zástupca sťažovateľov taktiež požiadal o odročenie pojednávania, ktoré
sa malo konať 20. februára 2012 z dôvodu kolízie pojednávaní. Nariadené pojednávanie
bolo preto zrušené a bol nariadený termín na 12. marec 2012. Toto pojednávanie bolo
odročené okrem iného aj na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľov, ktorý uviedol, že
v lehote 14 dní oznámi súdu návrh na doplnenie dokazovania. Následne 13. marca 2012
právny zástupca sťažovateľov navrhol ako dôkaz vypracovanie nového znaleckého posudku
vo veci.
Podľa názoru ústavného súdu nečinnosť okresného súdu v období od 1. januára 2008
do 4. novembra 2008 vzhľadom na jeho ďalší postup, ktorý je plynulý a bez prieťahov,
nemožno považovať za také porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré by dosiahlo ústavnoprávny rozmer.
Je potrebné zdôrazniť že nosným argumentom sťažnosti bolo tvrdenie sťažovateľov,
že okresný súd vo veci nerozhodol napriek tomu, že má dostatok dôkazov na rozhodnutie.
Zo spisu okresného súdu však vyplýva, že to boli práve sťažovatelia, resp. ich právny
zástupca, ktorý navrhol vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku. Navyše pojednávania,
ktoré okresný súd vo veci sťažovateľov nariadil, boli opakovane odročované či už z dôvodu,
že právny zástupca sťažovateľov sa na nich nezúčastnil, požiadal o odročenie pre kolíziu
termínov pojednávaní, resp. pre účely uzatvorenia mimosúdnej dohody. Možno teda
konštatovať, že to boli práve sťažovatelia, ktorí významnou mierou prispeli k tomu, že
okresný súd vo veci nerozhodol.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje doterajší postup okresného súdu
za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľov
na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými
v sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2012