Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 596/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť T. M., D., zastúpeného advokátom JUDr. P. Š., D.,

vo veci namietaného porušenia a ,

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 38, čl. 41, čl. 47

a čl. 52 ods. 7 Charty základných práv Európskej únie uznesením Okresného súdu

Bratislava III č. k. -43 z 23. februára 2012 a postupom a uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -51 z 8. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. M. o d m i e t a pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. novembra 2012 doručená sťažnosť T. M. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia a (ďalej len

„ústava“), čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), čl. 38, čl. 41, čl. 47 a čl. 52 ods. 7 Charty základných práv Európskej

únie (ďalej len „charta“) uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -43 z 23. februára 2012 a postupom a uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 8. augusta 2012.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva tento sťažovateľkou uvádzaný skutkový stav:

„Návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 04. 04. 2012 podaným na Okresnom súde...

som sa domáhala zastavenia exekúcie vedenej proti mne JUDr. M. K., exekútorkou..., P., na

zaplatenie istiny 15 590 Sk (530,77 eur) s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je

platobný rozkaz sp. zn. -5 zo dňa 19. 02. 2002 vydaný Okresným súdom...

Okresný súd uznesením sp. zn. -43 zo dňa 23. 02. 2012 vydaným

vyššou súdnou úradníčkou... návrh na zastavenie exekúcie zamietol s odôvodnením, že

exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, ktorý je

formálne aj materiálne vykonateľný, pričom exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú

správnosť exekučného titulu. Tiež uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie vraj neobsahuje

ani jeden z dôvodov uvedených v § 57 Ex. por., na základe ktorého by bolo možné

predmetnú exekúciu zastaviť. Bližšie sa s argumentáciou návrhu nevysporiadal. Proti

Uzneseniu som v zákonnej lehote podala odvolanie zo dňa 08. 03. 2012...

Krajský súd... uznesením sp. zn.: -51 zo dňa 08. 08. 2012, ktoré mi

bolo doručené 16. 10. 2012 odvolanie odmietol... podľa “

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Exekučným titulom v tejto veci je platobný rozkaz sp. zn.: -5 zo dňa

19. 02. 2002... Bol vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere uzatvorenej

so spoločnosťou P., s. r. o...

Vymáhaná istina predstavuje 517,49 eur /15 590.- Sk/ Úroky, ak sa exekúcia

nezastaví, budú predstavovať spolu 3 569,80 eur /107 543,79 Sk/.

Doposiaľ mi bolo z invalidného dôchodku, ktorý je jediným zdrojom môjho príjmu,

zrazených celkom vyše 2 700.- eur /81 340.- Sk/. Teraz, keď exekútorka bude v exekúcii

pokračovať mi hrozí, že zaplatím celkom 5 188,17 eur /156 298,81 Sk/. Z čoho trovy

exekúcie budú predstavovať 1 100,88 eur.

Výška úrokov vo vzťahu k istine je v obrovskom nepomere - rozpore s dobrými

mravmi, lebo predstavuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v môj

neprospech...

Za nesprávne a neústavné považujeme aj to, že druhostupňový súd odvolanie voči

Uzneseniu OS odmietol ako nezákonné, resp. ako rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie

je prípustné.“

4. Podľa názoru sťažovateľky „takýmto spôsobom okrem porušenia rovnosti pred

zákonom bolo porušené aj moje právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce aj z čl. 6

a čl. 13 Dohovoru... To okrem uvedeného aj preto, že v iných prípadoch súdy

o odvolaniach v exekučných veciach konali. Poukazujem na rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. z 24. 09. 2009, z 26. 02. 2007 a

zo 14. 05. 2009 podľa ktorých je odvolanie prípustné aj voči rozhodnutiam, ktorými súd

zamietne návrh na zastavenie exekúcie. Ak teda podľa SR sa každý môže

domáhať svojho práva zákonom ustanoveným spôsobom na nezávislom a nestrannom súde

a iným občanom v obdobných exekučných veciach ich vec súdy prejednali, kým moje

odvolanie odmietli prejednať, tak to je dôvod považovať za porušenie rovnosti pred

zákonom a tiež konanie, ktorým mi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ak aj

pripustíme, že príslušné ustanovenia zákona podľa ktorých môže byť sporné, či odvolanie

proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie je prípustné alebo nie /§ 58

ods. 4 exekučného poriadku/, potom poukazujem na to, že ak vec pripúšťa rozdielny výklad,

orgán aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad

(napr. ), ktorý rešpektuje ústavné princípy. Iný postup je dôvodné tiež považovať

za odopretie spravodlivosti.

Ak sa teda odvolací súd domnieval, že voči prvostupňovému rozhodnutiu súdu nie je

prípustné odvolanie, mal s týmto konštatovaním vec vrátiť na rozhodnutie sudcovi

okresného súdu a nie odvolanie odmietnuť. Ak by bol správny názor odvolacieho súdu, že

voči Uzneseniu OS odvolanie nie je prípustné, potom nerešpektovaním citovaného

ustanovenia došlo aj k odmietnutiu spravodlivosti, pretože de iure súd vo veci

návrhu na zastavenie exekúcie nerozhodol tak ako mu to ukladá ust. ..

Podľa uvedeného ustanovenia podľa nášho názoru možno považovať za rozhodnutie súdu

buď rozhodnutie sudcu prvostupňového súdu /ak zákon odvolanie nepripúšťa/ alebo

rozhodnutie, nie odmietnutie odvolania, druhostupňového súdu /ak odvolanie proti

rozhodnutiu súdneho úradníka zákon pripúšťa/.

Nesprávnym postupom odvolacieho súdu bola porušená aj zásada dvojinštančnosti

konania podľa ktorej každá významná právna otázka v konkrétnej veci musí byť predmetom

posúdenia tak prvostupňového ako aj odvolacieho súdu. (V tomto prípade podľa nášho

názoru mala dvojinštančnosť spočívať minimálne v tom, že rozhodnutie súdneho úradníka,

ak zákon - ako to tvrdí odvolací súd - odvolanie nepripúšťa, by bol preskúmal opätovne

sudca.) Odmietnutie odvolania proti rozhodnutiu súdneho úradníka bez meritórneho

prejednania na základe nejednoznačného ustanovenia § 58 ods. 4 Exekučného poriadku,

ktoré pripúšťa rôzny výklad, je postupom, ktorým mi bola aj odňatá možnosť konať pred

súdom.“.

5. Sťažovateľka ďalej tvrdila, že „Zamietnutím návrhu na zastavenie exekúcie

Uznesením OS a následným odmietnutím odvolania za nerešpektovania ust. § 347 ods. 4

Uznesením KS sú porušené jednak moje práva na rovnosť pred zákonom podľa

ods. 1 SR a Charty základných práv Európskej únie, právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

právo na súdnu ochranu poskytnutú nestranným súdom podľa SR a ,

čl. 41, čl. 47 a čl. 52 ods. 7 Charty základných práv Európskej únie.“.

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených

práv postupom a rozhodnutiami vo veci konajúcich všeobecných súdov (bod 2), zrušil tieto

rozhodnutia a vec vrátil okresnému súdu „na nové konanie a rozhodnutie“, priznal jej

„primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €“ a náhradu trov konania v „sume

323,50 €“.

7. Ako dôkazový materiál k sťažnosti pripojila uznesenie okresného súdu

č. k. -43 z 23. februára 2012, odvolanie z 8. marca 2012, uznesenie

krajského súdu č. k. -51 z 8. augusta 2012 a uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 24. septembra

2009.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenie

označených základných práv zaručených a práv zaručených dohovorom a chartou

spôsobených postupom a rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu (bod 2)

spočívajúce v ňou tvrdených skutočnostiach už uvedených v bodoch 3 a 4. Tento postup vo

veci konajúcich všeobecných súdov považuje sťažovateľka „za porušenie rovnosti pred

zákonom a tiež konanie, ktorým jej (mi) bola odňatá možnosť konať pred súdom,“ ako aj

„odopretie spravodlivosti“.

11. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa dovolanie je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

12. Podľa ustálenej súdnej praxe proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je

prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v . Ide o prípady závažných vád

konania, keď je dovolanie prípustné, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené v § 238,

resp. . Okrem iného ide aj o prípady, ak bola postupom súdu účastníkovi odňatá

možnosť konať pred súdom [ ].

13. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle stabilnej súdnej praxe [pozri

napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 27. septembra 2001] rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá

rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím (). V inej veci najvyšší

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

z 28. februára 2001): „Podľa dovolanie je prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, a tiež zakladá samostatný dovolací dôvod

podľa aj vtedy, ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv priznaných mu za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.“ V súvislosti s už uvedeným (body 11

až 13) ústavný súd poukazuje aj na právne závery najvyššieho súdu v uznesení sp. zn.

z 24. septembra 2009 (pripojenom k sťažnosti, pozn.), ktorým

v analogickej exekučnej veci o dovolaní povinného zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

14. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

15. Podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu

ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred

všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napr. , ,

).

16. Sťažovateľkou namietané porušenia práv vyúsťujú do jej tvrdenia o odňatí

možnosti konať pred súdom (pozri bod 4), čo v okolnostiach danej veci predstavuje

dovolací dôvod proti rozhodnutiu krajského (odvolacieho) súdu podľa .

Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka nevyčerpala tento opravný prostriedok, ktorý jej

poskytuje na ochranu jej základných práv.

17. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mala/má možnosť

podať proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu dovolanie, a to v časti podanej

sťažnosti, v ktorej tvrdí také porušenie svojich procesných oprávnení, ktoré napĺňajú

prípustnosť dovolania podľa . ani (

ods. 1) nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany

porušení základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje

vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

18. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného

sťažovateľkou ústavný súd uzavrel, že v jej veci vo vzťahu k namietaným porušeniam práv

nie je sťažnosť prípustná, preto ju odmietol už po jej predbežnom prerokovaní.

19. Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, ďalšími návrhmi

sťažovateľky sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012