Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 601/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. L., N., zastúpeného advokátom JUDr. J. C.,

K., vo veci namietaného porušenia a

písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených

Okresnou prokuratúrou Stará Ľubovňa pod sp. zn. , Krajskou prokuratúrou

v Prešove pod sp. zn. 1/2 KPt 458/12 a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod

sp. zn. IV/1 GPt 504/12 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra

2012 osobne do podateľne doručená sťažnosť Ing. M. L., N. (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia (ďalej len

„ústava“) a čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresnou prokuratúrou Stará Ľubovňa (ďalej

len „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. , Krajskou prokuratúrou v Prešove (ďalej

len „krajská prokuratúra“) pod sp. zn. 1/2 KPt 458/12 a Generálnou prokuratúrou

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) pod sp. zn. IV/1 GPt 504/12.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru S.,

odboru kriminálnej polície (ďalej len „polícia“) z 11. apríla 2012 (doručeným 26. apríla

2012) bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za prečiny ublíženia na zdraví a výtržníctva

podľa a a . Sťažovateľ sa

v zákonnej lehote na podanie sťažnosti (30. apríla 2012) snažil prostredníctvom svojho

obhajcu na polícii nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, čo mu však bolo odmietnuté

v rozpore s ustanovením s odôvodnením, že spis nie je možné

predložiť z dôvodu taktiky vyšetrovania. Navyše, obhajca sa neobjednal vopred,

vyšetrovateľ je na dovolenke a spis je zamknutý v jeho skrini. Obhajca upozornil

príslušníkov Policajného zboru (pplk. V. a plk. D.) na neexistenciu inštitútu „objednania sa

na nahliadnutie“, pričom okrem dôvodov uvedených v nie je

možné zo strany orgánov činných v trestnom konaní odmietnuť nazerať do spisu. Obhajca

poukázal aj na skutočnosť, že jeho asistentka telefonovala na políciu a bolo jej oznámené,

že vyšetrovateľ je síce na dovolenke, ale spis bude vyžiadaný od jeho vedúceho a obhajcovi

bude umožnené doň nazrieť, čo sa však v skutočnosti vtedy nestalo.

Obhajca podal v deň, keď sa domáhal nahliadnutia do spisu, na okresnej prokuratúre

žiadosť o preskúmanie postupu polície. Prokurátorka okresnej prokuratúry, ktorá spísala

žiadosť obhajcu, telefonovala na políciu a žiadala, aby bol vyšetrovací spis obhajcovi

predložený na nahliadnutie. JUDr. V. a JUDr. D. však napriek upozorneniu prokurátorky

odmietli predložiť obhajcovi spis na nahliadnutie.

Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažovateľ 30. apríla 2012

prostredníctvom obhajcu sťažnosť, v ktorej okrem iného uviedol, že konaním JUDr. V.

a JUDr. D. došlo k porušeniu práva sťažovateľa na obhajobu.

Obhajca mal možnosť nazrieť do spisu a oboznámiť sa s jeho obsahom až

po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti, a to 3. mája 2012. Po oboznámení sa so spisom

7. mája 2012 obhajca podaním doplnil dôvody sťažnosti proti uzneseniu o vznesení

obvinenia.

Uznesením okresnej prokuratúry č. k. -21 z 26. júna 2012 bola sťažnosť

podaná sťažovateľom proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá.

Listom prokurátorky okresnej prokuratúry č. k. -13 z 10. mája 2012

doručeným obhajcovi 17. mája 2012 bolo oznámené, že nadriadení vyšetrovateľa

postupovali zákonne a správne. Tento záver je však v rozpore s názorom okresnej

prokuratúry uvedeným v zázname z 30. apríla 2012, kde sa okrem iného uvádza: „... som

toho názoru, že postupom vyšetrovateľa došlo k porušeniu práva na obhajobu, a to

odopretím práva nahliadnuť do spisu bez zákonného dôvodu.“ Okresná prokuratúra ďalej

uviedla, že pokiaľ je sťažovateľ toho názoru, že nadriadení postupovali nezákonne, potom

tieto skutočnosti nepatria do pôsobnosti prokuratúry, ale polície.

Podľa názoru sťažovateľa je to práve prokurátor, ktorý je povinný závažnosť

dôvodov odmietnutia práva nazerať do spisu urýchlene preskúmať, keďže ho na to zaväzuje

ustanovenie druhej vety . Postup okresnej prokuratúry v tejto

súvislosti nebol ani urýchlený.

Sťažovateľ sa podnetom z 18. mája 2012 domáhal na krajskej prokuratúre

preskúmania zákonnosti postupu prokurátorky okresnej prokuratúry a domáhal sa

prešetrenia okolností, ktoré jej rozhodnutiu predchádzali, ako aj rozhodnutia samotného.

Listom krajskej prokuratúry č. k. 1/2 KPt 458/12-5 z 18. júla 2012 doručeným obhajcovi

25. júla 2012 bol podnet označený za nedôvodný.

Krajská prokuratúra nedala odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,

a preto sa sťažovateľ opakovaným podnetom z 26. júla 2012 obrátil na generálnu

prokuratúru. Listom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 504/12-8 z 19. septembra 2012

doručeným obhajcovi 25. septembra 2012 bolo oznámené, že sa nezistili procesné ani vecné

pochybenia.

Generálna prokuratúra odôvodnila svoje závery tromi dôvodmi. Predovšetkým

poukázala na záznam z 3. mája 2012, ktorý údajne potvrdzuje skutočnosť, že úkon viažuci

sa na nazretie do spisu nebol v konečnom dôsledku zmarený, resp. ohrozený. Sťažovateľ sa

s týmto záverom nestotožňuje, keďže je zjavné, že obhajca nazrel do vyšetrovacieho spisu 3

dni po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti. Nakoniec nie je podstatné, či bol, alebo nebol

„zmarený, resp. ohrozený“ následný úkon sťažovateľa, podstatné je, že nazretie do spisu

nikdy nemalo byť sťažovateľovi v lehote na podanie sťažnosti odmietnuté. Sťažovateľovi

bolo upreté právo na efektívnu obranu proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Ďalej

generálna prokuratúra tvrdí, že žiadna iná osoba, okrem konkrétneho vyšetrovateľa

konajúceho v príslušnej veci nemá vedomosť o obsahu vyšetrovacieho spisu a nemôže ani

poznať prípadné dôvody na odmietnutie nazretia do vyšetrovacieho spisu. Sťažovateľ

s týmto právnym názorom jednoznačne nesúhlasí a poukazuje na jeho absurdnosť. Veď

v prípade dlhodobej absencie vyšetrovateľa alebo v prípade jeho smrti bude vyšetrovanie

buď zmarené nahliadnutím do spisu v rozpore s , alebo bude

dlhodobo porušované právo obvineného nazerať do spisu, a teda aj samotné právo

na obhajobu. Napokon, podľa názoru generálnej prokuratúry aj keď

neustanovuje rigorózne postup, ako sa má konať a prípadne predkladať žiadosť o nazretie

do spisu, neuvádza ani striktne, že k takémuto úkonu môže dôjsť „kedykoľvek“ na žiadosť

strany. Sťažovateľ ani s týmto názorom nesúhlasí. Podľa neho k úkonu nazretia do spisu

môže dôjsť kedykoľvek. Obhajca o nazretie do spisu prostredníctvom svojej asistentky

riadne požiadal, pričom mu bolo prisľúbené, že spis mu bude po jeho príchode predložený

na nazretie. Úkon chcel vykonať v čase vyplývajúcom z ustanovenia § 55 ods. 2 Trestného

poriadku (medzi 7.00 h a 20.00 h).

Podľa názoru sťažovateľa sťažnosť podáva v zákonnej lehote, keďže list generálnej

prokuratúry bol doručený 25. septembra 2012.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov a dohovoru v konaniach vedených okresnou prokuratúrou pod sp. zn.

, krajskou prokuratúrou pod sp. zn. 1/2 KPt 458/12 a generálnou prokuratúrou pod

sp. zn. IV/1 GPt 504/12 s tým, aby bolo rozhodnutie okresnej prokuratúry sp. zn.

z 10. mája 2012, uznesenie okresnej prokuratúry č. k. -21 z 26. júna 2012,

rozhodnutie krajskej prokuratúry č. k. 1/2 KPt 458/12-5 z 18. júla 2012 a rozhodnutie

generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 504/12-8 z 19. septembra 2012 zrušené a vec bola

vrátená okresnej prokuratúre na ďalšie konanie. Domáha sa tiež priznania primeraného

finančného zadosťučinenia, a to v sumách po 500 € od okresnej prokuratúry, krajskej

prokuratúry a generálnej prokuratúry. Od okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a

generálnej prokuratúry požaduje aj solidárnu náhradu trov právneho zastúpenia advokátom.

II.

Zo záznamu okresnej prokuratúry č. k. -9 z 30. apríla 2012 spracovaného

prokurátorkou okresnej prokuratúry vyplýva, čo všetko uviedol obhajca sťažovateľa, ktorý

sa bez predvolania dostavil na okresnú prokuratúru v trestnej veci sťažovateľa v súvislosti

so žiadosťou o preskúmanie postupu polície z dôvodu, že mu bolo odmietnuté predloženie

vyšetrovacieho spisu na nahliadnutie. V tejto súvislosti obhajca vyslovil na záver názor, že

postupom vyšetrovateľa došlo k porušeniu práva na obhajobu odopretím práva nahliadnuť

do spisu bez zákonného dôvodu s tým, že táto skutočnosť bude uvedená aj v sťažnosti proti

uzneseniu o vznesení obvinenia.

Zo záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu polície sp. zn. ČVS: ORP-54/KP-Sl-

2012 z 3. mája 2012 vyplýva, že na základe žiadosti obhajcu sťažovateľa mu bolo

umožnené v zmysle nazrieť do celého vyšetrovacieho spisu

a robiť si z neho výpisky a poznámky. Výpisky boli uskutočnené fotografickou

dokumentáciou obhajcom prostredníctvom digitálneho fotoaparátu. K nazretiu do spisu

došlo v čase od 12.45 h do 13.00 h.

Z prípisu prokurátorky okresnej prokuratúry č. k. -13 z 10. mája 2012

vyplýva, že vyšetrovateľ 30. apríla 2012 čerpal vopred schválenú riadnu dovolenku. Ako

neštandardný sa javí postup obhajcu, ktorý si telefonicky neoveril situáciu týkajúcu sa

prítomnosti vyšetrovateľa a vopred nekomunikoval o predložení vyšetrovacieho spisu

so samotným vyšetrovateľom, ale iba následne s jeho nadriadenými. Nikto telefonicky

neprisľúbil a nepotvrdil asistentke obhajcu, že mu bude vyšetrovací spis predložený. Preto

nadriadení vyšetrovateľa postupovali zákonne a správne. Nie je v právomoci prokuratúry,

ale polície posudzovať zákonnosť postupu nadriadených vyšetrovateľa.

Z uznesenia prokurátorky okresnej prokuratúry č. k. -21 z 26. júna 2012

vyplýva, že ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu polície

sp. zn. ORP-54/KP-SL-2012 z 11. apríla 2012 o vznesení obvinenia. Podľa rukou písanej

poznámky bolo uznesenie obhajcovi sťažovateľa doručené 6. júla 2012.

Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. 1/2 KPt 458/12-5 z 18. júla 2012 vyplýva, že

podnet podaný proti konaniu prokurátorky okresnej prokuratúry je nedôvodný. Žiadna iná

osoba okrem vyšetrovateľa konajúceho vo veci nemá vedomosť o obsahu vyšetrovacieho

spisu a nemôže ani poznať eventuálne dôvody na odmietnutie nazretia do vyšetrovacieho

spisu podľa . Obhajcovi sťažovateľa bola oznámená reálne

existujúca prekážka nazretia do vyšetrovacieho spisu s možnosťou vykonať tento úkon

v nasledujúci pracovný deň. Týmto postupom nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa

na obhajobu, prípadne jeho iného práva. Právo nazretia do spisu je v každom individuálnom

prípade potrebné posudzovať v reálne existujúcich podmienkach. Vyšetrovateľ je povinný

umožniť oprávnenému žiadateľovi nazretie do spisu v čase uvedenom v žiadosti. V prípade,

že z objektívnych dôvodov nemôže vyšetrovateľ umožniť nazretie do spisu v požadovanom

čase, oznámi to žiadateľovi a dohodne s ním iný termín.

Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 504/12-8 z 19. septembra 2012

vyplýva, že opakovaný podnet sťažovateľa bolo odložený ako nedôvodný. Generálna

prokuratúra sa bez výhrad stotožňuje so stanoviskom a právnym názorom okresnej

prokuratúry a krajskej prokuratúry. V konečnom dôsledku záznam o nazretí

do vyšetrovacieho spisu z 3. mája 2012 potvrdzuje skutočnosť, že obhajcovi bolo

uvedeného dňa podľa umožnené nahliadnuť do celého

vyšetrovacieho spisu a že úkon viažuci sa na toto nazretie (formulovanie a koncipovanie

sťažnosti) nebol v konečnom dôsledku zmarený, resp. ohrozený. Žiadna iná osoba okrem

vyšetrovateľa konajúceho vo veci nemá vedomosť o obsahu vyšetrovacieho spisu a nemôže

ani poznať prípadné dôvody na odmietnutie nazretia do vyšetrovacieho spisu postupom

podľa . neustanovuje rigorózne postup, ako

sa má konať a prípadne predkladať žiadosť o nazretie do spisov. Taktiež v ustanovení § 69

ods. 1 sa striktne neuvádza, že k takémuto úkonu môže dôjsť

„kedykoľvek“ na žiadosť strany v konaní.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Z pohľadu ústavného súdu je potrebné predovšetkým konštatovať, že hoci sťažnosť

z hľadiska jej obsahu smeruje proti stanoviskám okresnej prokuratúry z 10. mája 2012,

krajskej prokuratúry z 18. júla 2012 a generálnej prokuratúry z 19. septembra 2012 (čo sa

týka spôsobu vybavenia podnetu sťažovateľa na postup polície, ktorá jeho obhajcovi

neumožnila 30. apríla 2012 nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu), z navrhovaného znenia

nálezu (petitu sťažnosti) vyplýva, že sťažovateľ sa domáha aj preskúmania uznesenia

okresnej prokuratúry č. k. -21 z 26. júna 2012, ktorým bola zamietnutá sťažnosť

podaná sťažovateľom proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti opatreniu okresnej prokuratúry č. k.

13 z 10. mája 2012 a krajskej prokuratúry č. k. 1/2 KPt 458/12-5 z 18. júla 2012, treba

považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vo vzťahu k prípisu okresnej prokuratúry z 10. mája 2012 mal sťažovateľ možnosť

podnetom požiadať krajskú prokuratúru o preskúmanie správnosti záverov okresnej

prokuratúry. Vo vzťahu k prípisu krajskej prokuratúry z 18. júla 2012 mal sťažovateľ

možnosť opakovaným podnetom požiadať o preskúmanie správnosti záverov vyslovených

nižšími zložkami prokuratúry. Sťažovateľ obe tieto možnosti aj využil. Preto vo vzťahu voči

okresnej prokuratúre a krajskej prokuratúre bolo v právomoci generálnej prokuratúry

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa.

Tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti opatreniu generálnej prokuratúry č. k.

IV/1 GPt 504/12-8 z 19. septembra 2012, treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Podľa názoru ústavného súdu za rozhodujúci treba považovať argument generálnej

prokuratúry, podľa ktorého 3. mája 2012 obhajca sťažovateľa napokon dostal možnosť

nazrieť do vyšetrovacieho spisu v plnom rozsahu. Uvedená okolnosť je nesporná, pretože aj

sťažovateľ to uznáva. Hoci je pravdou, že pri podaní sťažnosti proti uzneseniu o vznesení

obvinenia 30. apríla 2012 obhajca sťažovateľa nemal možnosť do vyšetrovacieho spisu

nazrieť a pokiaľ chcel sťažnosť podať v zákonnej lehote, musel tak urobiť bez znalosti

vyšetrovacieho spisu, po nazretí do spisu v zákonnej lehote podanú sťažnosť doplnil ďalším

podaním zo 7. mája 2012, v ktorom už mohol reflektovať na poznatky získané

z vyšetrovacieho spisu. O sťažnosti okresná prokuratúra rozhodla uznesením z 26. júna

2012, teda v čase, keď mala k dispozícii už aj doplnenie sťažnosti a pri svojom rozhodovaní

prihliadla aj na toto doplnenie.

Na základe uvedeného nemožno konštatovanie generálnej prokuratúry, podľa ktorého

úkon viažuci sa na nazretie do spisu (formulovanie a koncipovanie sťažnosti) nebol

v konečnom dôsledku zmarený, resp. ohrozený, považovať ani za arbitrárne, ale ani

za zjavne neodôvodnené. Naopak, ide o presvedčivý záver, ktorý sa opiera o nesporné

skutočnosti. V tejto súvislosti sa javí ako podstatná aj tá okolnosť, že podľa tvrdenia

samotného sťažovateľa mu malo byť postupom polície a prokuratúry upreté právo

„na efektívnu obranu proti uzneseniu o vznesení obvinenia“. Táto námietka sa však

na základe zistených skutočností javí ako zjavne nedôvodná.

Odlišná by bola zrejme situácia v prípade, ak by k vydaniu uznesenia o zamietnutí

sťažnosti proti vzneseniu obvinenia došlo predtým, ako bolo obhajcovi umožnené nazrieť

do spisu, resp. predtým, než by doručil do spisu doplnenie dôvodov sťažnosti skoncipované

po nazretí do spisu. V takomto prípade by bolo podľa všetkého nevyhnutné posúdiť

správnosť tých ďalších námietok sťažovateľa, podľa ktorých nemohla ísť na ťarchu

sťažovateľovho základného práva na obhajobu skutočnosť, že vyšetrovateľ mal dovolenku

a prítomní policajti nevedeli posúdiť, či prichádza do úvahy odopretie nazrieť do spisu

v zmysle . Rovnako by v takomto prípade bolo potrebné

zaoberať sa protichodnými tvrdeniami o tom, či asistentke obhajcu polícia prisľúbila

napriek dovolenke vyšetrovateľa vyšetrovací spis poskytnúť.

Tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu okresnej prokuratúry č. k.

21 z 26. júna 2012 o zamietnutí sťažnosti podanej sťažovateľom proti vzneseniu obvinenia

políciou, treba považovať oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 6. júla 2012. Z tohto

dôvodu sťažnosť osobne doručenú do podateľne ústavného súdu 26. novembra 2012 treba

považovať za oneskorene podanú.

Odhliadnuc od dosiaľ uvedeného, aj keby bola sťažnosť v tejto časti včas podaná,

bola by sťažnosť neprípustná.

Z ustanovenia a nasl. vyplýva právomoc generálneho

prokurátora rušiť právoplatné rozhodnutia policajta alebo prokurátora v prípravnom konaní.

Na podanie návrhu je aktívne legitimovaný aj obvinený. Generálny prokurátor môže zrušiť

právoplatné rozhodnutie v prípravnom konaní do troch mesiacov od právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia.

Zo sťažnosti, ale ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by sťažovateľ

uvedený mimoriadny opravný prostriedok využil, čo zakladá neprípustnosť tejto časti

sťažnosti.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012