Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 600/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť F. B., K., zastúpeného advokátom Mgr. D. P., K.,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 21

ods. 1 a 3, a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Košice I č. k. -111 zo 16. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach č. k. -164 z 30. augusta 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. B. o d m i e t a pre oneskorenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2012 doručená sťažnosť F. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života

podľa (ďalej len „“), základného práva

vlastniť majetok podľa a 4 , základného práva na nedotknuteľnosť

obydlia podľa a 3 , základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa

a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“) č. k.

-111 zo 16. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej aj „krajský súd“) č. k. -164 z 30. augusta 2011.

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«(...) Doručením rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -164

dňa 30. 08. 2011, ktorým bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu, nadobudol

právoplatnosť rozsudok spomínaného prvostupňového Okresného súdu Košice I sp. zn.

-111. Voči uvedeným súdnym rozhodnutiam sťažovateľ opakovane - dvakrát

podal podnet na Generálnu prokuratúru SR pre podanie mimoriadneho dovolania

na dovolací súd do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu podľa

pod sp. zn.: VI/2 Pz 330/12, Kc 252/11, VI/2 Pz 845/11. Posledné upovedomenie

z Generálnej prokuratúry SR v predmetnej veci zo dňa 27.08.2012 bolo sťažovateľovi

doručené dňa 18. 09. 2012, pod sp. zn. Vt/2 Pz 330/12-10.

V rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 16. 10. 2009 bola sťažovateľovi uložená

povinnosť bez bytovej náhrady vypratať byt č. 74, na 13. poschodí v K., ktorý je zapísaný

na LV č. 13026, kat. územie K., nachádzajúci sa v dome súp. číslo 1681, na parc.

č. 3559/91, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcov na náhradu za užívanie

bytu súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne o trovách celého konania.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal sťažovateľ ako žalovaný v zákonnej

lehote odvolanie a odvolací Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 26. 07. 2011,

rozsudok prvostupňového okresného súdu potvrdil.

Podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania sťažovateľ

ako účastník vyššie uvedených súdnych konaní podával v zmysle § 243e ods. 1, § 243f ods. 1

a 2 .

Sťažovateľ ako žalovaný účastník konania F. B. sa nájomcom predmetného

jednoizbového bytu č. 74, v bloku č. 281 na 13. poschodí v K. 10 stal na základe

rozhodnutia Ú. H. o pridelení družstevného bytu dňa 13. 04. 1992 a uznesením

predstavenstva U. H. č. 14/02/1992 zo dňa 26. 03. 1992, po uzavretí dohody o prevode

členských práv a povinnosti k bytu zo dňa 05. 03. 1992. Zápisnicou o dohode o odovzdaní

a prevzatí bytu zo dňa 15. 04. 1992 bol sťažovateľovi byt odovzdaný do užívania

k 01. 04. 1992.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ v roku 2003 prejavil vôľu predať členské

práva k družstevnému bytu v prospech žalobcov manželov G., sťažovateľ podpísal dohodu

o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu a odovzdal dohodu b. d. B. d.

sťažovateľovi vytklo nemožnosť prevodu členských práv, pretože neboli splnené zásadné

podmienky pre uzavretie dohody. Prevod členských práv nemohol byť uskutočnený pre

nedoplatky, dlhy a penalizačné poplatky zo strany U. H. voči sťažovateľovi, ktoré sú však

sporné vo výške 1.053,64 eur do dnešného dňa a stále sú ešte predmetom súdneho konania

na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. . Keďže k prevodu členský práv

a povinností k predmetnému družstevnému bytu v roku 2003 nedošlo pre neplatnosť zmluvy,

sťažovateľ napriek čiastočnej, neúplnej peňažnej úhrade za prevod členských práv

v prospech sťažovateľa zo strany žalobcov stratil záujem predať a previesť členské práva

k družstevnému bytu a členské práva k bytu už prevádzať nechcel.

Napriek skutočnosti, že k prevodu členských práv a povinností k predmetnému bytu

v roku 2003 nedošlo, žalobcovia v roku 2006 vyvinuli úsilie, aby uvedený byt získali bez

vedomia žalovaného podvodným konaním. V roku 2006 získali neplatnú dohodu o prevode

členských práv a povinnosti k bytu zo dňa 26. 06. 2003, na ktorej bez vedomia sťažovateľa

dodatočne dali overiť svoje podpisy a následne byt dňa 30. 08. 2006 odkúpili aj s jeho

nájomníkom - sťažovateľom, ktorý o ničom nevedel.

V konaní o podanom podnete pre mimoriadne dovolanie sp. zn. V1/2 Pz 330/12 bol

na Generálnej prokuratúre zo strany žalobcov podsunutý falošný osobitný list, ktorým bola

údajne zo strany sťažovateľa vyvinutá iniciatíva na prevod členského podielu, ktorý list

manželom G. v skutočnosti sťažovateľ nikdy neodoslal, ani ich nikdy nevyzval na prevod

členských práv k bytu. Sťažovateľ nemal ani dôvod vyzývať žalobcov na uskutočnenie

prevodu členských práv, keďže od neúspešného pokusu o prevod bytu v roku 2003 už

záujem previesť byt nemal a nechcel, a cena za prevod bytu, na ktorej sa dohodli v roku

2003 vo výške 570.000,- Sk, t. j. € 18.920,53 Eur nebola a stále nie je zaplatená vo výške

208.400,- Sk, teda € 6,917,61 Eur ani do dnešného dňa.

Z uvedeného dôvodu sa žalobcovia snažili byt previesť na seba podvodom, keďže

vycítili, že napriek nesúhlasu prevodcu s prevodom sú na polceste k tomu aby to mohli

dosiahnuť ľstivo, zákulisnými ťahmi. Napriek skutočnosti, že k prevodu členských práv

došlo zneužitím návrhu F. B. zo dňa 26. 06. 2003 zo strany žalobcov a následnou zmluvou

s Ú. H. zo dňa 30. 08. 2006 o nadobudnutí vlastníctva k bytu k 04. 10. 2006, žalobcovia

sťažovateľa vôbec nekontaktovali. Sťažovateľ sa o prevode členských práv a o následnom

prevode vlastníckeho práva k bytu na manželov G. dozvedel až náhodou v roku 2007 po

kontakte s Ú. H., ktoré mu oznámilo, že už nie je vlastníkom bytu. Podobným ľstivým

konaním zo strany žalovaných došlo aj k odpojeniu elektriny v byte žalovaného dňa 24. 05.

2010, kedy sťažovateľovi bolo z V. oznámené ukončenie odberu s obsahom: „Vážený pán

F. B., na základe Vašej žiadosti bol na odbernom mieste K. dňa 24. 5. 2010 ukončený

odber.“ Voči takému konaniu podal žalovaný dňa 06. 07. 2010 trestné oznámenie na

Okresnej prokuratúre Košice I.

Žalobcovia bez dohody v zmysle , a tiež bez upozornenia sťažovateľa

dňa 30. 08. 2006 vyplatili namiesto sťažovateľa časť sporného dlhu vo výške 23.806,50 Sk

vzniknutého z penalizačných poplatkov, ktorý dlh je sporný dodnes v celkovej výške 31.742,-

Sk, teda € 1.053,64 Eur a je vedený v súdnom konaní Okresného súdu Košice I pod sp. zn.

. Ú. H. ako veriteľ zároveň porušil neprekonateľnú podmienku dohody

o prevode členských práv, ktorú dal písomnou poznámkou do návrhu dohody dňa

26. 06. 2003 sťažovateľovi ako navrhovateľovi prevodu členských práv, že k prevodu

členských práv nemôže dôjsť, kým existuje dlh voči prevodcovi.

Podnet pre podanie mimoriadneho dovolania na dovolací súd sťažovateľ podal

okrem vyššie uvedených dôvodov aj v zmysle ustanovenia a , pretože

sudkyňa Okresného súdu Košice I v prvostupňovom konaní JUDr. M. M. bola v súdnom

procese silne zaujatá, navrhované a predkladané dôkazy zo strany sťažovateľa neprijímala,

odmietala ich vykonať, nezaznamenávala argumenty v prospech sťažovateľa do zápisnice

a pod. Dňa 19. 03. 2009 bola v konaní zo strany sťažovateľa podaná námietka zaujatosti

voči predpojatej sudkyni, o ktorej námietke súd vôbec nekonal a nerozhodol čím bol tiež

okrem vyššie uvedených skutočností v procese porušený zákon. Túto skutočnosť odvolací

súd ako vadu v procese nezohľadnil. (...)

Mám za to, vo vyššie uvedenom prípade bolo porušených viacero základných práv

sťažovateľa. V prvom rade išlo o porušenie ustanovenia SR(...)

O porušenie ustanovenia a ods. 4 SR(...) - v tomto momente išlo

o majetok sťažovateľa - vlastníctvo členských práv k družstevnému bytu. „Vyvlastnenie

alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo

verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Išlo tiež o porušenie

ustanovenia a ods. 4 SR(...)

V druhom rade išlo o porušenie základného práva sťažovateľa podľa ustanovenia

SR(...) a podľa ustanovenia SR(...) – v tomto

momente išlo o zaujatosť sudcu v prvostupňovom konaní, kedy sudkyňa Okresného súdu

Košice I JUDr. M. M. bola v súdnom procese zaujatá, navrhované a predkladané dôkazy

zo strany sťažovateľa neprijímala, odmietala ich vykonať, nezaznamenávala argumenty

v prospech sťažovateľa do zápisnice a zaujato rozhodla. Dňa 19. 03. 2009 bola v konaní

zo strany sťažovateľa podaná námietka zaujatosti voči predpojatej sudkyni, o ktorej

námietke súd vôbec nekonal a nerozhodol čím bol tiež okrem vyššie uvedených skutočností

v procese porušený zákon. Túto skutočnosť odvolací súd ako vadu v procese nezohľadnil.

Po rozhodnutí na Generálnej prokuratúre SR o prvom podnete, dňa 12. 06. 2012, kedy sa

mal súdny spis nachádzať na Okresnom súde v Košiciach, sťažovateľovi bolo tiež

znemožnené v období jedného mesiaca nahliadnuť do spisu(...), aby sa presvedčil

o existencii osobitného listu, (ktorým listom bola údajne zo strany sťažovateľa vyvinutá

iniciatíva na prevod členského podielu, ktorý list manželom G. v skutočnosti sťažovateľ

nikdy neodoslal, ani ich nikdy nevyzval na prevod členských práv k bytu) s odôvodnením, že

spis sa nachádza na prokuratúre alebo na polícii, kde po overení na prokuratúre a na

polícii sa spis mal nachádzať práve na Okresnom súde v Košiciach. (...)

V tomto štádiu uplatnenia práva sťažovateľa niet iného súdu, ktorý by mohol chrániť

jeho základné práva. (...)

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť, teda od 18. 09. 2012, kedy bolo

upovedomenie z Generálnej prokuratúry SR v predmetnej veci pod sp. zn. VI/2 Pz 330/12-

10, zo dňa 27. 08. 2012 doručené sťažovateľovi dňa 18. 09. 2012.

Keďže posledný deň lehoty pripadol na deň pracovného pokoja, posledným dňom je

teda prvý nasledujúci pracovný deň, pod dni pracovného pokoja, t. j. deň 19. 11. 2012. (...)

Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhujem Ústavnému súdu SR, aby svojim

dočasným opatrením odložil vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -164 zo dňa 30. 08. 2011 a rozsudku

Okresného súdu Košice I sp. zn. -111 zo dňa 16. 10. 2009, aby sa dočasne

zdržal výkon právoplatného rozhodnutia a tretím osobám uložil, aby sa dočasne zdržali

oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom. (...)

Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhujem Ústavnému súdu SR, aby svojim

nálezom vydal toto rozhodnutie:

1. Základné právo sťažovateľa F. B. na nedotknuteľnosť obydlia čl. 21 ods. 1 a ods. 3

SR, právo vlastniť majetok a ods. 4 SR, právo na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného života . ods. 2 SR a právo na

súdnu ochranu podľa a SR a právo na prejednanie jeho veci

nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) rozhodnutím Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. -164 zo dňa 30. 08. 2011 a rozsudkom Okresného

súdu Košice 1 sp. zn. -111 zo dňa 16. 10. 2009 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -164 zo dňa

30. 08. 2011 Ústavný súd SR zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie

konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. D. P., K., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a 4, a 3, a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. -111

zo 16. októbra 2009 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -164

z 30. augusta 2011.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. -111

zo 16. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Co 63/2011-

164 z 30. augusta 2011, a nie upovedomením „Generálnej prokuratúry SR v predmetnej

veci pod sp. zn. VI/2 Pz 330/12-10, zo dňa 27. 08. 2012 doručené sťažovateľovi dňa

18. 09. 2012“, ako sa mylne domnieva sťažovateľ, pretože uvedené upovedomenie

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky celkom jednoznačne nemožno považovať

za účinný prostriedok nápravy.

Keďže napadnuté rozhodnutia nadobudli právoplatnosť už v roku 2011, pričom

predmetná sťažnosť zo 16. novembra 2012 bola ústavnému súdu doručená v čase

(19. novembra 2012), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok

uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh

podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012