Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 600/2012
PDF · 183.51 KB
No categories available
II. ÚS 600/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť F. B., K., zastúpeného advokátom Mgr. D. P., K.,
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 21
ods. 1 a 3, čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
Košice I č. k. 25 C 61//2008-111 zo 16. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č. k. 3 Co 63/2011-164 z 30. augusta 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. B. o d m i e t a pre oneskorenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra
2012 doručená sťažnosť F. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života
podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, základného práva na nedotknuteľnosť
obydlia podľa čl. 21 ods. 1 a 3 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ústavy a práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“) č. k.
25 C 61//2008-111 zo 16. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
(ďalej aj „krajský súd“) č. k. 3 Co 63/2011-164 z 30. augusta 2011.
Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:
«(...) Doručením rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/63/2011-164
dňa 30. 08. 2011, ktorým bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu, nadobudol
právoplatnosť rozsudok spomínaného prvostupňového Okresného súdu Košice I sp. zn.
25C/61/2008-111. Voči uvedeným súdnym rozhodnutiam sťažovateľ opakovane - dvakrát
podal podnet na Generálnu prokuratúru SR pre podanie mimoriadneho dovolania
na dovolací súd do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu podľa § 243e O. s. p.
pod sp. zn.: VI/2 Pz 330/12, Kc 252/11, VI/2 Pz 845/11. Posledné upovedomenie
z Generálnej prokuratúry SR v predmetnej veci zo dňa 27.08.2012 bolo sťažovateľovi
doručené dňa 18. 09. 2012, pod sp. zn. Vt/2 Pz 330/12-10.
V rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 16. 10. 2009 bola sťažovateľovi uložená
povinnosť bez bytovej náhrady vypratať byt č. 74, na 13. poschodí v K., ktorý je zapísaný
na LV č. 13026, kat. územie K., nachádzajúci sa v dome súp. číslo 1681, na parc.
č. 3559/91, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcov na náhradu za užívanie
bytu súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne o trovách celého konania.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal sťažovateľ ako žalovaný v zákonnej
lehote odvolanie a odvolací Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 26. 07. 2011,
rozsudok prvostupňového okresného súdu potvrdil.
Podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania sťažovateľ
ako účastník vyššie uvedených súdnych konaní podával v zmysle § 243e ods. 1, § 243f ods. 1
a 2 OSP.
Sťažovateľ ako žalovaný účastník konania F. B. sa nájomcom predmetného
jednoizbového bytu č. 74, v bloku č. 281 na 13. poschodí v K. 10 stal na základe
rozhodnutia Ú. H. o pridelení družstevného bytu dňa 13. 04. 1992 a uznesením
predstavenstva U. H. č. 14/02/1992 zo dňa 26. 03. 1992, po uzavretí dohody o prevode
členských práv a povinnosti k bytu zo dňa 05. 03. 1992. Zápisnicou o dohode o odovzdaní
a prevzatí bytu zo dňa 15. 04. 1992 bol sťažovateľovi byt odovzdaný do užívania
k 01. 04. 1992.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ v roku 2003 prejavil vôľu predať členské
práva k družstevnému bytu v prospech žalobcov manželov G., sťažovateľ podpísal dohodu
o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu a odovzdal dohodu b. d. B. d.
sťažovateľovi vytklo nemožnosť prevodu členských práv, pretože neboli splnené zásadné
podmienky pre uzavretie dohody. Prevod členských práv nemohol byť uskutočnený pre
nedoplatky, dlhy a penalizačné poplatky zo strany U. H. voči sťažovateľovi, ktoré sú však
sporné vo výške 1.053,64 eur do dnešného dňa a stále sú ešte predmetom súdneho konania
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 17C 106/2003. Keďže k prevodu členský práv
a povinností k predmetnému družstevnému bytu v roku 2003 nedošlo pre neplatnosť zmluvy,
sťažovateľ napriek čiastočnej, neúplnej peňažnej úhrade za prevod členských práv
v prospech sťažovateľa zo strany žalobcov stratil záujem predať a previesť členské práva
k družstevnému bytu a členské práva k bytu už prevádzať nechcel.
Napriek skutočnosti, že k prevodu členských práv a povinností k predmetnému bytu
v roku 2003 nedošlo, žalobcovia v roku 2006 vyvinuli úsilie, aby uvedený byt získali bez
vedomia žalovaného podvodným konaním. V roku 2006 získali neplatnú dohodu o prevode
členských práv a povinnosti k bytu zo dňa 26. 06. 2003, na ktorej bez vedomia sťažovateľa
dodatočne dali overiť svoje podpisy a následne byt dňa 30. 08. 2006 odkúpili aj s jeho
nájomníkom - sťažovateľom, ktorý o ničom nevedel.
V konaní o podanom podnete pre mimoriadne dovolanie sp. zn. V1/2 Pz 330/12 bol
na Generálnej prokuratúre zo strany žalobcov podsunutý falošný osobitný list, ktorým bola
údajne zo strany sťažovateľa vyvinutá iniciatíva na prevod členského podielu, ktorý list
manželom G. v skutočnosti sťažovateľ nikdy neodoslal, ani ich nikdy nevyzval na prevod
členských práv k bytu. Sťažovateľ nemal ani dôvod vyzývať žalobcov na uskutočnenie
prevodu členských práv, keďže od neúspešného pokusu o prevod bytu v roku 2003 už
záujem previesť byt nemal a nechcel, a cena za prevod bytu, na ktorej sa dohodli v roku
2003 vo výške 570.000,- Sk, t. j. € 18.920,53 Eur nebola a stále nie je zaplatená vo výške
208.400,- Sk, teda € 6,917,61 Eur ani do dnešného dňa.
Z uvedeného dôvodu sa žalobcovia snažili byt previesť na seba podvodom, keďže
vycítili, že napriek nesúhlasu prevodcu s prevodom sú na polceste k tomu aby to mohli
dosiahnuť ľstivo, zákulisnými ťahmi. Napriek skutočnosti, že k prevodu členských práv
došlo zneužitím návrhu F. B. zo dňa 26. 06. 2003 zo strany žalobcov a následnou zmluvou
s Ú. H. zo dňa 30. 08. 2006 o nadobudnutí vlastníctva k bytu k 04. 10. 2006, žalobcovia
sťažovateľa vôbec nekontaktovali. Sťažovateľ sa o prevode členských práv a o následnom
prevode vlastníckeho práva k bytu na manželov G. dozvedel až náhodou v roku 2007 po
kontakte s Ú. H., ktoré mu oznámilo, že už nie je vlastníkom bytu. Podobným ľstivým
konaním zo strany žalovaných došlo aj k odpojeniu elektriny v byte žalovaného dňa 24. 05.
2010, kedy sťažovateľovi bolo z V. oznámené ukončenie odberu s obsahom: „Vážený pán
F. B., na základe Vašej žiadosti bol na odbernom mieste K. dňa 24. 5. 2010 ukončený
odber.“ Voči takému konaniu podal žalovaný dňa 06. 07. 2010 trestné oznámenie na
Okresnej prokuratúre Košice I.
Žalobcovia bez dohody v zmysle § 531 ods. 3 OZ, a tiež bez upozornenia sťažovateľa
dňa 30. 08. 2006 vyplatili namiesto sťažovateľa časť sporného dlhu vo výške 23.806,50 Sk
vzniknutého z penalizačných poplatkov, ktorý dlh je sporný dodnes v celkovej výške 31.742,-
Sk, teda € 1.053,64 Eur a je vedený v súdnom konaní Okresného súdu Košice I pod sp. zn.
17C 106/2003. Ú. H. ako veriteľ zároveň porušil neprekonateľnú podmienku dohody
o prevode členských práv, ktorú dal písomnou poznámkou do návrhu dohody dňa
26. 06. 2003 sťažovateľovi ako navrhovateľovi prevodu členských práv, že k prevodu
členských práv nemôže dôjsť, kým existuje dlh voči prevodcovi.
Podnet pre podanie mimoriadneho dovolania na dovolací súd sťažovateľ podal
okrem vyššie uvedených dôvodov aj v zmysle ustanovenia § 237 písm. f) a g) OSP, pretože
sudkyňa Okresného súdu Košice I v prvostupňovom konaní JUDr. M. M. bola v súdnom
procese silne zaujatá, navrhované a predkladané dôkazy zo strany sťažovateľa neprijímala,
odmietala ich vykonať, nezaznamenávala argumenty v prospech sťažovateľa do zápisnice
a pod. Dňa 19. 03. 2009 bola v konaní zo strany sťažovateľa podaná námietka zaujatosti
voči predpojatej sudkyni, o ktorej námietke súd vôbec nekonal a nerozhodol čím bol tiež
okrem vyššie uvedených skutočností v procese porušený zákon. Túto skutočnosť odvolací
súd ako vadu v procese nezohľadnil. (...)
Mám za to, vo vyššie uvedenom prípade bolo porušených viacero základných práv
sťažovateľa. V prvom rade išlo o porušenie ustanovenia čl. 19 ods. 2 Ústavy SR(...)
O porušenie ustanovenia čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR(...) - v tomto momente išlo
o majetok sťažovateľa - vlastníctvo členských práv k družstevnému bytu. „Vyvlastnenie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo
verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Išlo tiež o porušenie
ustanovenia čl. 21 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR(...)
V druhom rade išlo o porušenie základného práva sťažovateľa podľa ustanovenia
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR(...) a podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy SR(...) – v tomto
momente išlo o zaujatosť sudcu v prvostupňovom konaní, kedy sudkyňa Okresného súdu
Košice I JUDr. M. M. bola v súdnom procese zaujatá, navrhované a predkladané dôkazy
zo strany sťažovateľa neprijímala, odmietala ich vykonať, nezaznamenávala argumenty
v prospech sťažovateľa do zápisnice a zaujato rozhodla. Dňa 19. 03. 2009 bola v konaní
zo strany sťažovateľa podaná námietka zaujatosti voči predpojatej sudkyni, o ktorej
námietke súd vôbec nekonal a nerozhodol čím bol tiež okrem vyššie uvedených skutočností
v procese porušený zákon. Túto skutočnosť odvolací súd ako vadu v procese nezohľadnil.
Po rozhodnutí na Generálnej prokuratúre SR o prvom podnete, dňa 12. 06. 2012, kedy sa
mal súdny spis nachádzať na Okresnom súde v Košiciach, sťažovateľovi bolo tiež
znemožnené v období jedného mesiaca nahliadnuť do spisu(...), aby sa presvedčil
o existencii osobitného listu, (ktorým listom bola údajne zo strany sťažovateľa vyvinutá
iniciatíva na prevod členského podielu, ktorý list manželom G. v skutočnosti sťažovateľ
nikdy neodoslal, ani ich nikdy nevyzval na prevod členských práv k bytu) s odôvodnením, že
spis sa nachádza na prokuratúre alebo na polícii, kde po overení na prokuratúre a na
polícii sa spis mal nachádzať práve na Okresnom súde v Košiciach. (...)
V tomto štádiu uplatnenia práva sťažovateľa niet iného súdu, ktorý by mohol chrániť
jeho základné práva. (...)
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť, teda od 18. 09. 2012, kedy bolo
upovedomenie z Generálnej prokuratúry SR v predmetnej veci pod sp. zn. VI/2 Pz 330/12-
10, zo dňa 27. 08. 2012 doručené sťažovateľovi dňa 18. 09. 2012.
Keďže posledný deň lehoty pripadol na deň pracovného pokoja, posledným dňom je
teda prvý nasledujúci pracovný deň, pod dni pracovného pokoja, t. j. deň 19. 11. 2012. (...)
Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhujem Ústavnému súdu SR, aby svojim
dočasným opatrením odložil vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/63/2011-164 zo dňa 30. 08. 2011 a rozsudku
Okresného súdu Košice I sp. zn. 25C/61/2008-111 zo dňa 16. 10. 2009, aby sa dočasne
zdržal výkon právoplatného rozhodnutia a tretím osobám uložil, aby sa dočasne zdržali
oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom. (...)
Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhujem Ústavnému súdu SR, aby svojim
nálezom vydal toto rozhodnutie:
1. Základné právo sťažovateľa F. B. na nedotknuteľnosť obydlia čl. 21 ods. 1 a ods. 3
Ústavy SR, právo vlastniť majetok čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR, právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného života čl. 19. ods. 2 Ústavy SR a právo na
súdnu ochranu podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho veci
nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) rozhodnutím Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/63/2011-164 zo dňa 30. 08. 2011 a rozsudkom Okresného
súdu Košice 1 sp. zn. 25C/61/2008-111 zo dňa 16. 10. 2009 porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/63/2011-164 zo dňa
30. 08. 2011 Ústavný súd SR zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie
konanie.
3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. D. P., K., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 46 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. 25 C 61//2008-111
zo 16. októbra 2009 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 3 Co 63/2011-164
z 30. augusta 2011.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa
sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02,
I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty
odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci
plynúť dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 25 C 61//2008-111
zo 16. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Co 63/2011-
164 z 30. augusta 2011, a nie upovedomením „Generálnej prokuratúry SR v predmetnej
veci pod sp. zn. VI/2 Pz 330/12-10, zo dňa 27. 08. 2012 doručené sťažovateľovi dňa
18. 09. 2012“, ako sa mylne domnieva sťažovateľ, pretože uvedené upovedomenie
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky celkom jednoznačne nemožno považovať
za účinný prostriedok nápravy.
Keďže napadnuté rozhodnutia nadobudli právoplatnosť už v roku 2011, pričom
predmetná sťažnosť zo 16. novembra 2012 bola ústavnému súdu doručená v čase
(19. novembra 2012), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok
uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh
podaný oneskorene.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2012