Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 633/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej F., s. r.

o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vo veci namietaného

porušenia základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -287 z 20. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“) a základného práva na súdnu ochranu

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné

užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -287 z 20. augusta 2012 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalobkyne v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. , pričom jej žaloba smeruje proti Slovenskej

republike (ďalej len „žalovaná“), v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky. V označenom konaní sa sťažovateľka domáha náhrady majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu.

Napadnutým uznesením okresného súdu bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania vo výške 1 685 622,34 €, a to do 60 dní od právoplatnosti

napadnutého uznesenia. Proti napadnutému uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Podľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenie okresného súdu z ústavného

hľadiska neobstojí, pretože je v rozpore s ustanovením § 141a ods. 1 a 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ďalej so zámerom zákonodarcu v súvislosti s týmto

ustanovením, taktiež s ustanovením § 4 ods. 1 písm. k) zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a napokon aj so zásadou

rovnosti účastníkov konania. Výrok v napadnutom uznesení je podľa sťažovateľky založený

na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže okresný súd na zistený skutkový stav

aplikoval síce správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval.

Podľa sťažovateľky interpretácia ustanovenia založená na

premise, že súd je vždy povinný uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania, ak to navrhne odporca a ak je v konaní uplatňované právo na zaplatenie peňažnej

sumy, pričom u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov v celom rozsahu, je nesprávna.

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza:

«Pri rozhodovaní súdu o návrhu odporcu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania nie je totiž právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je

odporcom subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa

osobitného predpisu o konkurznom konaní..., je vylúčené, aby bola navrhovateľovi uložená

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Bráni tomu ústavne súladná interpretácia

ustanovenia . Podľa ustanovenia veta štvrtá cit. „Ak

navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má

povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na

zloženie preddavku na trovy konania zastaví.“ Platí teda, že súd môže pre nezloženie

preddavku na trovy konania konanie zastaviť len vtedy, ak kumulatívne nastanú nasledovné

právne skutočnosti:

- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

- odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil;

Právne nie je možné, aby súd pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie

zastavil vtedy, ak:

- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložil;

a ani v prípade, že

- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho zložil.

Právna úprava reflektuje vôľu zákonodarcu zachovávať zásady spravodlivého

súdneho konania aj v prípade rozhodovania o návrhu odporcu podľa ustanovenia § 141a

. Bolo by totiž porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by súd legálne mohol

na návrh vecne oslobodenej žalovanej strany, ktorá má evidentný záujem na tom, aby

konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť žalobcu povinnosťou uhradiť

bez existencie racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu a previazať splnenie tejto

povinnosti s udelením sankcie v podobe zastavenia konania. Obiter dictum, ak by žalovaný,

ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu

o konkurznom konaní (v okolnosti daného prípadu Slovenská republika) mohol svojím

úkonom vytvoriť iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania (t. j. podať

bez odôvodnenia návrh na zloženie preddavku na trovy konania), a súd by o takom návrhu

rozhodol uložením povinnosti preddavok zložiť, došlo by k porušeniu základného práva

žalobcu na súdnu ochranu, osobitne práva na prístup k súdu, ktoré je jeho imanentnou

súčasťou.

Súd môže uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa

ustanovenia len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh

žalovaného, ktorý má, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia bude mať, povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako žalobca. V prípade, ak návrh na zloženie

preddavku podal žalovaný, ktorý nemá povinnosť, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia

súdu nebude mať povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako

žalobca, pretože jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného

predpisu o konkurznom konaní, musí súd takýto návrh zamietnuť a to s poukazom na

ústavne súladnú interpretáciu ust. . Uloženie povinnosti žalobcovi zložiť

preddavok na trovy konania tam, kde je žalovaný od takejto povinnosti vecne oslobodený,

postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj keď žalobca zaťažený povinnosťou preddavok

nezloží, konanie nemožno zastaviť.»

Sťažovateľka upozorňuje na to, že okresný súd si túto jej argumentáciu osvojil

v skutkovo a právne podobných konaniach, v ktorých vystupujú tí istí účastníci a kde sa

rozhodovalo o totožných návrhoch žalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok na

trovy konania. V týchto prípadoch bol ale návrh žalovanej zamietnutý (napr. uznesenia

okresného súdu č. k. -161 z 21. marca 2012 a č. k. -161

z 21. marca 2012).

Sťažovateľka ďalej zdôrazňuje, že je v konaní vedenom okresným súdom vecne

oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona

o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje na celé

konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná z pohľadu splnenia

predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Tam, kde zákon presne ustanoví, že

navrhovateľ je oslobodený od platenia súdneho poplatku v konaní, v ktorom sa domáha

náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, je „bizarné“, aby mu zároveň

ustanovil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bez toho, aby takúto povinnosť mal

aj odporca.

Sťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd ignoroval formálnu podmienku § 141a

ods. 1 , podľa ktorej je možné rozhodovať o uložení povinnosti zložiť preddavok len

vtedy, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v § 141a

ods. 2 , podľa ktorého výška preddavku je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej

navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V posudzovaných prípadoch je

zjavné, že sťažovateľkou uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok životného minima

pre jednu plnoletú fyzickú osobu a požadovaná suma preddavku prevyšuje 5 %

uplatňovanej istiny.

Napokon sťažovateľka zdôrazňuje, že návrh žalovanej neobsahoval žiadne

odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Súd sa účelnosťou

a dôvodmi vôbec nezaoberal. Pritom je zrejmé, že zloženie tak enormne vysokej sumy

nemôže slúžiť racionálnemu cieľu. V tomto type konania objektívne nemôžu vzniknúť také

trovy, ktoré by mali byť kryté tak enormne vysokou sumou preddavku. Účel návrhu je preto

podľa sťažovateľky viac než zrejmý; ide o to, aby bola postavená do bezvýchodiskovej

situácie tak, aby rezignovala na uplatňovanie svojich legitímnych práv a prestala žiadať od

žalovanej náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

V súvislosti s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu sťažovateľka upriamuje

pozornosť na vec vedenú pod sp. zn. , v rámci ktorej sťažovateľ namietal

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru tým, že Okresný súd Poprad svojím uznesením uložil sťažovateľovi povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania vo výške 792 850 €. Ústavný súd uznesením sp. zn.

zo 7. marca 2012 prijal sťažnosť na ďalšie konanie a zároveň odložil

vykonateľnosť napadnutého uznesenia Okresného súdu Poprad a neskôr „nálezom

-30 rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené

v a právo na spravodlivý súdny proces bolo

porušené postupom a uznesením Okresného súdu Poprad č. k. -938 z 9. januára

2012, t. j. vydaním uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na trovy súdneho konania.

Z uvedeného sa javí, že v právne zhodných veciach, kde nevystupuje ako sťažovateľ L. a. s.

sa Ústavný súd SR bude meritórne zaoberať sťažnosťou a príjme ju na ďalšie konanie

a dokonca konštatuje porušenie základných práv sťažovateľa, avšak vo veciach, v ktorých

vystupuje ako sťažovateľ L. a. s. sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú. Spomenutý

postup Ústavného súdu SR a protichodné rozhodnutia v právne zhodných veciach svedčia

o nekonzistentnom rozhodovaní Ústavného súdu SR. Taký postup prispieva k porušovaniu

základných práv a právnej neistote.“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví porušenie ňou označených článkov , dohovoru a dodatkového protokolu

napadnutým uznesením okresného súdu, zruší napadnuté uznesenie a vec vráti na ďalšie

konanie. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 €, ako aj úhradu

trov konania.

Z uznesenia okresného súdu č. k. -287 z 20. augusta 2012 vyplýva, že

ním bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške

1 685 622,34 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Sťažovateľka sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 33 712 446,85 € ako náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného

súdu Nitra, pretože „neprijal návrhy navrhovateľa na začatie občianskeho súdneho konania

podané elektronickou formou dňa 24. 7. 2006“ a žalovaná podaním doručeným okresnému

súdu navrhla, aby okresný súd vyzval sťažovateľku na zloženie preddavku na trovy konania

vo výške určenej podľa . Okresný súd 27. januára 2012 vyzval

sťažovateľku na preukázanie majetkových pomerov a doručenie tlačiva na dokladovanie

pomerov účastníka konania požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

v lehote 15 dní. Sťažovateľka v odpovedi na výzvu doručenej okresnému súdu 15. februára

2012 uviedla, že v napadnutom konaní je vecne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4

ods. 1 písm. k) . Vecné oslobodenie sa podľa sťažovateľky

vzťahuje na celé konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná

z pohľadu splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka

argumentovala ďalej tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie návrhu na

zloženie preddavku. Je tiež toho názoru, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také

dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu úhrady na strane štátu, a preto zloženie preddavku na

trovy konania považuje za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu a na súdnu

ochranu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľky, podľa ktorej

napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jej základného

práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jej práva na prístup k súdu, keďže v zmysle

poslednej vety ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezloží

a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od

uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.

Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade už na prvý pohľad zrejmé,

že napadnutým uznesením okresného súdu k neprípustnému zásahu do označeného

základného práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani

nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu

prístupu k súdu pre sťažovateľku. K dôsledkom, na ktoré sťažovateľka v sťažnosti

poukazuje, by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania

v zmysle už citovaného ustanovenia (obdobne pozri napr.

, ).

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu

proti prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza

do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený .

Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému

uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka možnosť uplatňovať

všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie

konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými

právami, porušenie ktorých sťažovateľka touto sťažnosťou namieta. Za týchto okolností

ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa za predčasné, keďže

sťažovateľka bude mať v ďalšom priebehu konania vedeného pod sp. zn.

k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , ako aj práva podľa dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní podľa v spojení s odmietol ako

neprípustnú.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia považoval ústavný súd za potrebné

vyjadriť sa aj k námietke nekonzistentnosti jeho rozhodovacej činnosti v obdobných či

rovnakých prípadoch. Sťažovateľka v tejto súvislosti s poukazom na nález ústavného súdu

sp. zn. zo 6. júna 2012 uvádza, že ústavný súd sa „v právne zhodných

veciach, kde nevystupuje ako sťažovateľ L. a. s.“ sťažnosťou meritórne zaoberá, sťažnosť

príjme na ďalšie konanie a „dokonca konštatuje porušenie základných práv sťažovateľa,

avšak vo veciach, v ktorých vystupuje ako sťažovateľ L. a. s. sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú“. V súvislosti s uvedeným ústavný súd nemá síce dôvod spochybňovať

sťažovateľkou tvrdenú skutočnosť, že v obdobnej právnej veci nálezom sp. zn. I. ÚS

112/2012 zo 6. júna 2012 vyslovil porušenie práv podľa a dohovoru, ku ktorým malo

dôjsť uznesením Okresného súdu Poprad č. k. -938 z 9. januára 2012, ktorým

bola účastníkovi konania uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, avšak

zároveň zdôrazňuje, že s prihliadnutím na ďalšiu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu išlo

o ojedinelý (menšinový) názor jedného zo senátov ústavného súdu, ktorého ojedinelosť

preukazuje aj uznesenie toho istého senátu (I. ÚS), ktorý v obdobnej veci (nie vo veci

sťažovateľky, pozn.) uznesením sp. zn. z 3. októbra 2012 (teda po vydaní

uznesenia sp. zn. ) sťažnosť už meritórne neposudzoval, ale ju odmietol

podľa .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012