Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-332-2020.pdf
PDF · 80.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/332/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnej: O. F., O., A.. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania 1. mája 381/2, Krásnohorské Podhradie, IČO: 37 341 472, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, so sídlom Jantárová 30, Košice, pod. sp. zn. EX 1235/2013, o vymoženie 101,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.10.2019, č. k. 8Er/484/2013-19, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I), priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,49 eur (výrok II) a zaviazal oprávneného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do 15 dní od doručenia tohto uznesenia (výrok III).
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného súd prvej inštancie poveril vykonaním exekúcie v predmetnej veci súdneho exekútora poverením č. 5808 046811* zo dňa 26.04.2013. Dňa 11.10.2019 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie z obsahu exekučného spisu zistil, že povinná nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, preto predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do 31.03.2017, v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 49,49 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.
4. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinnej. Poukázal na to, že povinná v priebehu exekúcie pristúpila k postupnému splácaniu svojich dlhov. Dňa 25.06.2019 uhradila na základe Dohody o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky uzatvorenej so súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom pohľadávku vymáhanú v exekúcii sp. zn. EX 1897/2011, 10Er/1049/2011, a to z dôvodu potreby zabezpečenia plnej zdravotnej starostlivosti. V čase podania odvolania povinná splácala formou splátok u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola ďalšiu exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 898/2012, 9Er/538/2012, a to na základe Dohody o postupnom splácaní dlhu.
5. Povinná a súdny exekútor ostali v odvolacom konaní nečinní.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinnej ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.
9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. V citovanom ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.
13. Uvedený princíp ochrany povinného je však v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že exekučné konanie je konaním návrhovým, ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom smere, že konanie sa začína v zásade len na návrh oprávneného (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku), prípadne jeho právneho nástupcu a proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať, pokiaľ nenastanú skutočnosti, s ktorými Exekučný poriadok spája obligatórne zastavenie exekúcie.
14. Dispozičný princíp ovládajúci exekučné konanie a postavenie oprávneného ako účastníka konania je významným aj z pohľadu zisťovania skutočností o nemajetnosti povinného. Ak súd exekúciu zastaví bez stanoviska, resp. vyjadrenia oprávneného, výrazne sa oslabuje možnosť oprávneného vymôcť jeho pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tomto smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 321/09 zo dňa 08.04.2010, v ktorom ústavný súd konštatoval, že aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle.
15. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by oprávnenému bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam súdneho exekútora a ním uvádzaným dôvodom pre zastavenie exekúcie, a to ešte v štádiu pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súčasne nebol oprávnený ani vyzvaný, aby navrhol vykonanie ďalších úkonov na zistenie majetku povinnej. Odvolací súd je toho názoru, že pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku nemal súd prvej inštancie relevantné stanovisko oprávneného. Týmto postupom bola oprávnenému odňatá možnosť predniesť dôvody a argumenty, pre
ktoré so zastavením exekúcie nesúhlasí a podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
16. Navyše, ako vyplýva z podaného odvolania, oprávnený má informácie, ktoré spochybňujú nemajetnosť povinnej a tieto zároveň podložil aj relevantnými dôkazmi. Podľa Dohody o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky uzatvorenej medzi povinnou a súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom v exekučnom konaní sp. zn. EX 898/2012 a podľa výpisov z účtu súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola vedeného v F. W. X., a.s. povinná v roku 2019 pristúpila k splácaniu svojich dlhov vymáhaných v iných exekučných konaniach. Povinná teda disponovala určitými finančnými prostriedkami, ktoré aj vzhľadom na výšku pohľadávky vymáhanú v tomto konaní, t. j. 101,78 eur, by mali byť postačujúce na jej úhradu. Povinná od februára 2019 do 25.07.2019 uhradila súdnemu exekútorovi sumu vo výške 180,- eur (za účelom splatenia pohľadávky vymáhanej v inom exekučnom konaní).
17. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej podľa ust. § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku, rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné a ako také ho odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. § 391 ods. 1 CSP).
18. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v prvom rade opätovne preveriť majetkové pomery povinnej prostredníctvom súdneho exekútora, a to aj s ohľadom na uplynutie určitého času od prvotného podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. V prípade, ak súdny exekútor zotrvá na svojom podnete na zastavení exekúcie, je potrebné tento doručiť oprávnenému s výzvou, aby sa k nemu vyjadril a na podporu svojich tvrdení predložil aj relevantné dôkazy. Následne súd prvej inštancie náležite preskúma dôvody na zastavenie exekúcie, aj s prihliadnutím na tvrdenia oprávneného uvedené v podanom odvolaní a prípadnom vyjadrení a predovšetkým vzhľadom na obsah exekučného spisu a opätovne rozhodne o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a svoje rozhodnutie jasne, stručne a presvedčivo zdôvodní.
19. V zmysle § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).