Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 24/2013
PDF · 136.1 KB
No categories available
I. ÚS 24/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., M., zastúpenej obchodnou spoločnosťou A., s. r. o.,
M., konajúcou prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. S. T., vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 1217/2000 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra
2012 doručená sťažnosť J. Š., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej obchodnou
spoločnosťou A., s. r. o., M., konajúcou prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. S.
T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 1217/2000.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom
pod sp. zn. 32 Cb 1217/2000 sa začalo 30. marca 1999 doručením návrhu navrhovateľa
Slovenskej sporiteľne, a. s., smerujúceho okrem iných aj voči sťažovateľke ako odporkyni
v 3. rade, voči ktorej si navrhovateľ uplatňoval nároky na zaplatenie sumy 3 802,70 €
z titulu jej ručenia za splnenie úveru poskytnutého dlžníkovi.
Okresný súd vo veci prvýkrát meritórne rozhodol rozsudkom z 12. júna 2012, t. j.
po viac ako trinástich rokoch od podania návrhu.
Sťažovateľka poukázala na dlhodobú nečinnosť okresného súdu v namietanom
konaní, na doručovanie jej určených zásielok na nesprávnu adresu, hoci súd mal vedomosť
o jej aktuálnej adrese, ako aj na skutočnosť, že „V rámci celého konania okrem doručeného
platobného rozkazu sťažovateľka dostala len dve predvolanie, prvá ospravedlňovala
z dôvodu práceneschopnosti a predvolanie na deň 12. 06. 2012 o 12.45 hod.
Na uvedený termín pojednávania sťažovateľka vycestovala na OS Košice II. Počas
cesty začal vlak meškať, ale stále bolo všetko v časovej rezerve, až do okamihu kedy
sťažovateľka prichádzala do Košíc. Sťažovateľka telefonovala na informačné centrum asi
cca 5 minút pred začatím pojednávania, že vlak meškal, ale že sťažovateľka už je
v Košiciach s tým, že príde o čosi neskôr. Bola prepojená k asistentke sudcu, ktorá
povedala, že sudca už šiel do pojednávacej miestnosti, ale uvedené mu oznámi. Keď
sťažovateľka prišla na súd, pojednávanie už bolo skončené a nemohla vo veci nič uviesť,
hoci predložila potvrdenie o meškaní vlaku.
Na jediný nariadený termín pojednávania, ktorý bol sťažovateľke doručený sa
dostavila s ospravedlnením, že bude meškať vlak, avšak súd vo veci konal bez jej
prítomnosti a sťažovateľka nemala možnosť vo veci vypovedať a navrhovať dôkazy, na ktoré
poukázala v podanom odpore.“.
Sťažovateľka 1. augusta 2012 podala proti rozsudku okresného súdu z 12. júna 2012
odvolanie a v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 29. novembra 2012 uviedla, že
„Do dnešného dňa Krajský súd Košice o podanom odvolaní nerozhodol“.
Sťažovateľka 3. augusta 2012, t. j. po meritórnom rozhodnutí okresného súdu
rozsudkom z 12. júna 2012, podala sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu
predsedovi okresného súdu, ktorá bola vybavená prípisom okresného súdu
sp. zn. Spr. 133/2012 z 22. augusta 2012, v ktorom sa uvádza: „Po oboznámení so spisom
uvádzam, že Vaša sťažnosť na porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je dôvodná, v určitých časových úsekoch došlo k prieťahom v konaní.
V súčasnosti sa vo veci koná, o žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 12. 6. 2012, voči
ktorému ste podali odvolanie.“
Sťažovateľka zároveň poukázala na to, že „Celý spis Okresného súdu Košice II
sp. zn. 32Cb/1217/2000 obsahuje 99 strán ( do podania odvolania voči rozsudku žalovanou
v rade III.) a postráda akékoľvek právne úkony súdu vo veci samej.“.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti
rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32Cb/1217/2000 porušil
základné právo J. Š., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie vecí v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. J. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 13 000 €..., ktoré je
Okresný súd Košice II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
3. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť J. Š. trovy právneho zastúpenia v sume
356,93 €... na účet jej právnej zástupkyni... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
a prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 1217/2000.
Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať
proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu 29. novembra 2012 okresný súd vo veci už meritórne rozhodol a na základe
odvolania sťažovateľky bolo už Krajským súdom v Košiciach vedené odvolacie konanie.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už objektívne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie ich záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v namietanom konaní.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky
v celom rozsahu odmieta pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky
nezaoberal.
V závere ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na dôvod odmietnutia tejto
sťažnosti v prípade opätovnej sťažnosti (ak po ukončení odvolacieho konania bude vo veci
opätovne konať okresný súd a jeho postup budú charakterizovať prieťahy) nie je daná
prekážka na posudzovanie postupu okresného súdu ako celku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2013