Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 23/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr. B. F.,

PhD., Advokátska kancelária, F., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. až sp. zn.

Rvp 13846/2012 vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2,

a a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu

Galanta sp. zn. z 24. januára 2012, sp. zn. z 23. januára 2012,

sp. zn. z 30. januára 2012 a sp. zn. z 23. januára 2012 a im

predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. až sp. zn. Rvp

13846/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

13843/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13.

novembra 2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorými

namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v záhlaví uvedenými uzneseniami

Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. januára

2012, sp. zn. z 23. januára 2012, sp. zn. z 30. januára 2012 a sp.

zn. z 23. januára 2012 a jemu predchádzajúcim postupom (ďalej len

„napadnuté rozhodnutia“).

2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako

exekútor podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre

obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007.

Okresný súd napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie

z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím zasiahol do ním

označených základných práv; navrhol preto napadnuté rozhodnutia okresného súdu zrušiť,

vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.

3. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho

prerokovania sťažnosti podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), a dospel k záveru, že ju podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania

pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“ návrhu

predtým, než dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide

o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte nemá charakter

kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na

základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých

v samotnej sťažnosti.

4. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.

Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku, keďže ustanovenie § 2 ods. 1

ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie

núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku

má exekútor pri výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného

činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej

moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych

exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne

technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby

štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol

povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať

a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;

rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako

v konaní pred súdmi ( a ďalšie rozhodnutia).

5. Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu

na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie

v daných veciach pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle

ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania

o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to

ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho

sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (bod 2 výroku).

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. až sp. zn. 13846/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného

súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne

normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného konania (bod 1 výroku tohto

uznesenia) a sťažnosti ako také odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013