Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 42/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,

vedené pod sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 26. októbra 2012 a sp. zn.

z 26. októbra 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. a

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp.

zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

21. a 31. decembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namietala porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a

(ďalej len „“) a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 26. októbra 2012 a sp. zn. z 26. októbra 2012

(ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalobkyne v konaniach

vedených Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. a sp. zn. . Žaloby smerujú proti žalovanej

Slovenskej republike a predmetom konania je náhrada materiálnej škody a nemajetkovej

ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom všeobecných súdov v súvislosti s

neprijatím návrhov sťažovateľky na začatie občianskeho súdneho konania podaných

elektronickou formou.

Uznesením okresného súdu sp. zn. zo 7. mája 2012 bola sťažovateľke

uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 3 211 158,02 € a v druhom

prípade uznesením okresného súdu sp. zn. z 24. apríla 2012 bola sťažovateľke

uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 1 123 549,15 €. Keďže

sťažovateľka na výzvy okresného súdu v stanovenej lehote nereagovala, okresný súd

konania zastavil. Proti uzneseniam okresného súdu podala sťažovateľka odvolania, ktoré

krajský súd napadnutými rozhodnutiami potvrdil.

Sťažovateľka uviedla, že v skutkovo a právne rovnakých veciach, ako sú predmetom

tohto konania, ústavný súd už rozhodol uzneseniami sp. zn.

až sp. zn. zo 16. mája 2012 a jej sťažnosti odmietol ako zjavne

neopodstatnené. V tejto súvislosti však poukazuje na inú vec, v ktorej ústavný súd nálezom

sp. zn. zo 6. júna 2012 vyslovil porušenie základného práva (iného)

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka zotrvala na svojej právnej argumentácii obsiahnutej v jej

predchádzajúcich sťažnostiach, pričom navyše uviedla, že podľa jej názoru uvedený postup

ústavného súdu a protichodné rozhodnutia v právne zhodných veciach svedčia

o nekonzistentnom rozhodovaní ústavného súdu, čo prispieva k porušovaniu základných

práv a právnej neistote. Ústavný súd bráni v legitímnej snahe účastníkov konania o ochranu

základných práv a slobôd a odníma im poslednú vnútroštátnu možnosť nápravy porušenia

ich základného práva. Sťažovateľke tak neostáva iná možnosť, než sa domáhať ochrany

svojich základných práv a slobôd na Európskom súde pre ľudské práva.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu, tieto rozhodnutia zruší a veci vráti okresnému súdu

na ďalšie konanie a prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

...

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. 14290/2012 a sp. zn. , a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutými

rozhodnutiami krajského súdu

Ako vyplýva z I. časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, o skutkovo a právne

rovnakých veciach, ako sú predmetom tohto konania, ústavný súd rozhodol predtým

uzneseniami sp. zn. až sp. zn. zo 16. mája 2012 tak,

že sťažnosti sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnené.

Keďže v daných prípadoch ide o sťažnosti v podstate identické s tými, ktoré už

ústavný súd riešil, ústavný súd odkazujúc v podrobnostiach na svoje predchádzajúce

rozhodnutia opätovne dospel k záveru, že predložené sťažnosti je opätovne potrebné

odmietnuť podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

K námietkam sťažovateľky, že závery ústavného súdu obsiahnuté v uvedených

rozhodnutiach sa týkali len porušenia jej práva na práva na prístup k súdu, ústavný súd

odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že absencia porušenia princípov

spravodlivého súdneho konania vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných

súdov za porušenie základných práv sťažovateľov hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré

patrí aj základné právo podľa a právo podľa dodatkového

protokolu (obdobne napr. ), čo vedie k odmietnutiu sťažností podľa § 25 ods. 2

z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd nesúhlasí s tvrdením sťažovateľky, že protichodné rozhodnutia v právne

zhodných veciach svedčia o nekonzistentnom rozhodovaní ústavného súdu.

Ústavný súd poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. zo 6. júna

2012 (pozri I. časť odôvodnenia tohto rozhodnutia, pozn.), z ktorého vyplýva, že v tomto

prípade bola iná procesná situácia, a síce, že okresný súd uložil (inému) sťažovateľovi

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v zmysle bez toho, aby

vopred preskúmal jeden z atribútov uplatnenia tohto ustanovenia, ktorým je oslobodenie

sťažovateľa od súdnych poplatkov podľa . S poukazom na princíp

proporcionality súdneho konania ústavný súd následne dospel k záveru o porušení práv toho

sťažovateľa. V prípade sťažovateľky bola úplne iná procesná situácia, ako tá, ktorú riešil

ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. , a tieto veci nemožno stotožňovať.

Z uznesenia iného napadnutého rozhodnutia krajského súdu sp. zn.

z 26. októbra 2012 tvoriaceho prílohu sťažnosti vedenej pod sp. zn. totiž

vyplýva, že sťažovateľka bola v priebehu konania okresným súdom vyzvaná na preukázanie

jej majetkových pomerov, čo však neurobila, ale namiesto toho zaslala okresnému súdu

svoje vyjadrenie, v ktorom spochybnila takýto postup okresného súdu. Okresný súd zaslal

sťažovateľke príkaz na úhradu preddavku na trovy konania, a keďže sťažovateľka na výzvu

adekvátne nereagovala, konanie vo veci zastavil a následne krajský súd rozhodnutie

okresného súdu potvrdil.

Podľa názoru ústavného súdu je aj v danom prípade už na prvý pohľad zrejmé,

že napadnutým rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 26. októbra 2012,

ktorého obsah ústavný súd preskúmal, k zásahu do označeného základného práva dôjsť

nemohlo a vo vzťahu k nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu o zastavení konania

krajským súdom prichádzalo do úvahy aj podanie dovolania, ktorého prípustnosť by

sťažovateľka mohla opierať aj o ustanovenie ,

v ktorom mohla sťažovateľka uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom

sťažnosti podanej ústavnému súdu. Sťažovateľka však v sťažnosti neuvádza, či dovolanie v

tejto veci podala.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka k sťažnosti vedenej

pod sp. zn. ani nepripojila napadnuté rozhodnutie krajského súdu

sp. zn. z 26. októbra 2012, ktorým malo dôjsť k porušeniu jej označených

práv, teda opätovne nerešpektovala ustanovenie , podľa

ktorého k sťažnosti sa má pripojiť kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz

o inom zásahu.

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom

zastúpená advokátom. Podľa o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Ústavný súd preto aj so zreteľom

na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že sťažnosti vykazujú

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, čo zakladá dôvod na odmietnutie

sťažovateľkou podaných sťažností podľa vo vzťahu

k sťažnosti vedenej pod sp. zn. aj z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2013