Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 19/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť L. B. a V. B., obaja bytom K., zastúpených advokátkou

JUDr. D. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami

Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru

justičnej polície v Košiciach ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009 z 19. novembra 2010

a 15. decembra 2011, uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach sp. zn. 1/1 KPt 864/2010

z 18. januára 2011, uznesením Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn.

z 19. januára 2012 a postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. -7 z 10. júla 2012 v konaní o opakovanom podnete a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. B. a V. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra

2012 doručená sťažnosť L. B. a V. B. (ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), ako aj čl. 13 dohovoru uzneseniami Krajského riaditeľstva Policajného zboru,

Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície v Košiciach (ďalej len

„krajské riaditeľstvo PZ“) ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009 z 19. novembra 2010 a 15.

decembra 2011, uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská

prokuratúra“) sp. zn. 1/1 KPt 864/2010 z 18. januára 2011, uznesením Okresnej prokuratúry

Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. z 19. januára 2012

a postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) č. k. -7 z 10. júla 2012 v konaní o opakovanom

podnete.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

„Trestné oznámenie podal L. B... dňa 6. 1. 2009 na OO PZ Staré Mesto, doplnil

trestné oznámenie dňa 12. 2. 2009.

Vyšetrovateľ PZ KÚV dňa 26. 3. 2009 pod ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009 podľa § 199

ods. 1 začal trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa

, na skutkovom základe uvedenom v citovanom

uznesení vyšetrovateľa. ...

Uznesením vyšetrovateľky KR PZ zo dňa 21. 12. 2009 ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009

bol do konania pribratý Ústav súdneho inžinierstva ŽU v Žiline, sekcia kriminalistických

expertíz, detašované pracovisko Bratislava na podanie znaleckého posudku z odboru

písmoznalectva, odvetvia ručného písma. Predmetom skúmania boli sporné podpisy

sťažovateľov... nachádzajúce sa na originály písomnosti Výdavkový pokladničný doklad bez

čísla V., s. r. o. zo dňa 25. 10. 2007 vystavený na sumu 7.900.000,- Sk. Záver znaleckého

posudku bol taký, že pri analýze sporných podpisov neboli zistené žiadne znaky

nasvedčujúce falšovaniu podpisov. ...

Napriek tomu vyšetrovateľ PZ uznesením zo dňa 19. 11. 2010 trestné stíhanie

zastavil s tým, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Krajský prokurátor v Košiciach, prokurátor krajskej prokuratúry JUDr. M. S.

uznesením zo dňa 18. 01. 2011 zamietol sťažnosť sťažovateľov... pod sp. zn. .

O tom, že krajský prokurátor rozhodol predčasne a nezákonne svedčí to, že

Generálny prokurátor SR rozhodnutím pod č. IV/6/GPt7/l 1 uznesenie vyšetrovateľky KRPZ

v Košiciach zo dňa 19. 11. 2010 o zastavení trestného stíhania v spojení s uznesením

prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 18. 1. 2011 o zamietnutí sťažnosti

poškodených zrušil, lebo bolo vydané predčasne a pre rozpory vyplývajúce z dokazovania.

Po tomto pokyne generálneho prokurátora SR vyšetrovateľka PZ opätovne začala

dňa 9. mája 2011 trestné stíhanie, pribrala do konania KÚ PZ ako znalca z odboru

kriminalistiky, odvetvia grafickej diagnostiky na podanie znaleckého posudku. Úlohou

znaleckého posudku bolo posúdiť, či vo výdavkovom pokladničnom doklade došlo

k odstraňovaniu, prepisovaniu a neoprávnenému zásahu.

Záver posudku je taký, že preskúmaním výdavkového pokladničného dokladu neboli

zistené stopy po ich odstraňovaní a následnom prepisovaní. Metódami a prostriedkami

grafickej diagnostiky však nie je možné potvrdiť ani vylúčiť, že došlo k neoprávnenému

zásahu spočívajúcemu v dopisovaní zápisov, resp. ich segmentov do kolónok pokladničného

dokladu. Podstatou je teda to, že Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava, odvetvia

grafickej diagnostiky ani nemohol úlohu danú zadávateľom splniť. ...

Napriek tomu vyšetrovateľka PZ uznesením zo dňa 15. 12. 2011 za takto neúplné

zisteného skutkového stavu veci znovu trestné stíhanie zastavila, lebo je nepochybné, že sa

nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Okresný prokurátor Košice I. pod sp. zn. zo dňa 19. 1. 2012 sťažnosť

sťažovateľov proti uzneseniu zo dňa 15. 12. 2011 o zastavení trestného stíhania zamietol. ...

... až neskôr dňa 13. 4. 2012 sme sa dozvedeli, že prokurátor Krajskej prokuratúry

v Košiciach JUDr. M. S. je v blízkom príbuzenskom vzťahu s JUDr. R. H., ktorý zastupuje

spoločnosť V., s. r. o. (je strýko jeho manželky).

Námietku zaujatosti poškodení oznámili dňa 17. 4. 2012 Krajskej prokuratúre

v Košiciach, avšak to už bolo po právoplatnom zastavení trestného stíhania, a odložení

podnetu prokurátorom Krajskej prokuratúry v Košiciach JUDr. S. ...

Rozhodnutiam okresnej prokuratúry ako krajskej prokuratúry aj generálnej

prokuratúry sťažovatelia vytýka nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia. To, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého procesu (trestného aj súdneho) jednoznačne vyplýva

z ustálenej judikatúry ESĽP. Ústavný súd SR už vyslovil, že súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetnom súdnej ochrany t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takémuto uplatneniu. Podľa nášho názoru sa prokuratúry dostatočne

nevysporiadali so všetkými dôležitými otázkami, ktoré vyvstali v trestnom konaní

a dostatočne nezodpovedali na všetky relevantné otázkami, odôvodňujúce ich rozhodnutia.

Rozhodnutiami okresnej ako aj krajskej prokuratúra došlo k porušenia práva na

spravodlivý proces.

Sťažovatelia zdôrazňuje, že generálna aj krajská prokuratúra ich podnet vybavila

formálne bez akéhokoľvek prešetrenia okolnosti rozhodujúcich či došlo k porušeniu zákona.

Oznámenie generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry o odložení podnetu boli

sťažovateľom doručené bez akéhokoľvek odôvodnenia. ...

Podľa názoru sťažovateľov generálna prokuratúra nevybavila ich podnet ústavne

konformným spôsobom, neuviedla žiadne skutkové ani právne úvahy, na základe ktorých

dospela k odloženiu podnetu sťažovateľov. ...“

Vychádzajúc z uvedeného sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov L. B. a V. B..., ktorou namietajú porušenie svojho

základné práva na súdnu a inú ochranu zaručeného v SR a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 ako aj čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 18. 1. 2011

sp. zn. , Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 19. 1. 2012 sp. zn. 2 Pv

250/09 a uzneseniami vyšetrovateľky PZ zo dňa 19. 11. 2010 a 15. 12. 2011 a postupom a

rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR v konaní o opakovanom podnete vedenom pod sp.

zn. IV/3 GPt 176/12-7 boli porušené.

II. Uznesenie Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 18. 1. 2011 sp. zn. 1 KPt

864/2010, Okresnej prokuratúry Košice 1 zo dňa 19. 1. 2012 sp. zn.

a uzneseniami vyšetrovateľky PZ zo dňa 1 9. 11. 2010 a 15. 12. 2011 sa zrušuje.

III. Podľa o organizácii ústavného súdu,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, Ústavný súd SR

vracia vec vedenú pod sp. zn. -7 z 10. 06. 2012 Generálnej prokuratúre SR na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV. Generálna prokuratúra SR, Krajská prokuratúra v Košiciach a Okresná

prokuratúra Košice I sú povinní uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia v sume

332,50 € na účet ich právnej zástupkyne JUDr. D. H., AK, K. do jedného mesiaca od

právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie práv sťažovateľov zaručených v čl. 46

ods. 1 a dohovoru, ako aj dohovoru uzneseniami krajského

riaditeľstva PZ ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009 z 19. novembra 2010 a z 15. decembra 2011,

uznesením krajskej prokuratúry sp. zn. z 18. januára 2011, uznesením

okresnej prokuratúry sp. zn. z 19. januára 2012 a postupom a rozhodnutím

generálnej prokuratúry č. k. -7 z 10. júla 2012 v konaní o opakovanom

podnete.

1. K namietanému porušeniu označených práv uzneseniami krajského

riaditeľstva PZ ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009 z 19. novembra 2010 a z 15. decembra

2011, uznesením krajskej prokuratúry sp. zn. 1/1 KPt 864/2010 z 18. januára 2011

a uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. z 19. januára 2012

1.1 Proti namietanému uzneseniu krajského riaditeľstva PZ o zamietnutí sťažnosti

z 19. novembra 2010 mohli sťažovatelia v danom prípade podať sťažnosť, čo aj využili.

O sťažnosti bola oprávnená a aj povinná rozhodnúť krajská prokuratúra, ktorá o nej aj

rozhodla uznesením sp. zn. 1/1 KPt 864/2010 z 18. januára 2011 tak, že sťažnosť ako

nedôvodnú zamietla.

Označené uznesenie krajskej prokuratúry napadli sťažovatelia podnetom, ktorý

vybavila generálna prokuratúra listom č. k. IV/6/GPt 7/11-18 z 12. apríla 2011 tak, že

uznesenie krajského riaditeľstva PZ a uznesenie krajskej prokuratúry zrušila ako predčasne

vydané a pre rozpory vyplývajúce z dokazovania.

1.2 Po rozhodnutí generálnej prokuratúry vyšetrovateľka krajského riaditeľstva PZ

9. mája 2011 opätovne začala trestné stíhanie, ktoré bolo uznesením ČVS: KRP-23/OEK-

KE-2009 z 15. decembra 2011 zastavené z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo

vedené trestné stíhanie. Sťažovatelia 27. decembra 2011 podali proti predmetnému

uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra uznesením sp. zn.

z 19. januára 2012 tak, že sťažnosť zamietla. Dňa 30. januára 2012 podali sťažovatelia

podnet generálnej prokuratúre, ktorá listom č. k. -5 z 24. februára 2012

oznámila, že podnet postúpila na vybavenie krajskej prokuratúre. Krajská prokuratúra

listom č. k. 1/1 KPt 864/10-50 zo 4. apríla 2012 ich podnet ako nedôvodný odložila.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je

ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý

pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne , ,

, ).

Aplikujúc princíp subsidiarity na prerokúvanú vec sťažovateľov ústavný súd

konštatuje, že v danom prípade nemá právomoc preskúmavať uznesenie krajského

riaditeľstva PZ ČVS: KRP-23/OEK-KE-2009 z 19. novembra 2010 a postup, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, keďže ich preskúmanie podliehalo prieskumnej právomoci

krajskej prokuratúry. Rovnako ústavný súd nemá právomoc preskúmavať ani uznesenie

krajskej prokuratúry sp. zn. 1/1 KPt 864/2010 z 18. januára 2011 a postup predchádzajúci

jeho vydaniu, pretože tak bola oprávnená a aj povinná urobiť generálna prokuratúra na

základe podnetu sťažovateľov.

Uvedené platí aj pre uznesenie krajského riaditeľstva PZ ČVS: KRP-23/OEK-KE-

2009 z 15. decembra 2011 a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, keďže ich

preskúmanie podliehalo prieskumnej právomoci okresnej prokuratúry. Rovnako ústavný súd

nemá právomoc preskúmavať ani uznesenie okresnej prokuratúry sp. zn.

z 19. januára 2012 a postup predchádzajúci jeho vydaniu, pretože tak bola oprávnená a aj

povinná urobiť krajská prokuratúra na základe podnetu sťažovateľov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť

podľa pre jej neprípustnosť.

2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov listom generálnej

prokuratúry č. k. -7 z 10. júla 2012

Sťažovatelia podali 7. mája 2012 podnet na preskúmanie zákonnosti postupu orgánov

činných v trestnom konaní a ich rozhodnutí, ako aj zákonnosti vybavenia ich podnetu

prokurátorom krajskej prokuratúry.

Generálna prokuratúra listom č. k. -7 z 10. júla 2012 podnet

sťažovateľov odložila vzhľadom na to, že v postupe ani v rozhodnutiach vyšetrovateľa

a podriadených prokurátorov nezistila pochybenia.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre...

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do

dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 uvedeného

zákona ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m.

, , , , , ,

). Podnet, ako aj opakovaný podnet zakladajú povinnosť príslušného

prokurátora, resp. nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob

vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie

opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov

prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred

ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry

vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať

opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných

alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. , ).

Ústavnému súdu nie je známy žiaden dôvod na to, aby sa vo veci sťažovateľov

odchýlil od uvedeného právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje

sťažovateľom aj ďalší prostriedok nápravy – opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona

o prokuratúre), ktorým sa mohli, resp. môžu domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého

rozhodnutia okresnej prokuratúry aj krajskej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený

právny prostriedok umožňoval, resp. umožňuje sťažovateľom dosiahnuť účinnú nápravu

vzhľadom na právomoc nadriadeného prokurátora (generálneho prokurátora Slovenskej

republiky) záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj

napriek doterajšiemu postupu generálnej prokuratúry, ak by na základe opakovaného

podnetu sťažovateľov dospel k záveru, že jej list č. k. -7 z 10. júla 2012 bol

v rozpore so zákonom.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom (napr. ).

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Po preskúmaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia, zastúpení

kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnosti neuvádzajú nijaké dôvody, a už vôbec nie

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal ústavný súd postupovať podľa § 53

ods. 2 .

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto

časti odmietnuť ako neprípustnú pre nevyčerpanie všetkých opravných prostriedkov

( v spojení s ).

Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľov ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ich ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2013