Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 58/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., V., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C

59/2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2013 doručená sťažnosť M. Z., V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom pod sp. zn.

návrhom podaným okresnému súdu 11. marca 2011 domáhal proti obchodnej

spoločnosti E., s. r. o., R., vydania veci – čistiarne odpadových vôd, avšak podľa názoru

sťažovateľa okresný súd v tejto veci nekonal, čím došlo k porušeniu ním označeného

základného práva.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Okresný súd... ani len nevytýčil pojednávanie. Nakoľko som si nechcel privodiť

zaujatosť, resp. odpor prideleného zákonného sudcu, nechcel som podávať sťažnosť na

prieťahy v konaní a predmetnú vec dom sa snažil riešiť cestou dohovoru, keď som sa...

minimálne 5x telefonicky informoval... či sa vo veci koná... mi bolo odporučené, aby som...

podal... žiadosť o vytýčenie termínu. Túto som... doručil... 27. 07. 2012... Napriek tomu sa...

nič nezmenilo. Po ďalšom telefonáte... mi bolo... odporúčané, aby som si spis vyžiadal na

naštudovanie... Spis som si teda objednal na 27. novembra 2012 na preštudovanie, na toto...

som sa však z osobných dôvodov nedostavil, preto som opäť dňa 29. novembra 2012

telefonoval na oddelenie 8C, kde mi zamestnankyňa oznámila, že v predmetnej veci už bolo

vydané uznesenie, ktorým súd konanie zastavuje. Po doručení uznesenia som zistil, že

dôvodom na zastavenie konania bol zánik odporcu... Nakoľko Okresný súd Žilina nemal

v predmetnej veci inú možnosť ako konanie zastaviť, proti predmetnému uzneseniu

-33 zo dňa 28. novembra 2012 som odvolanie nepodával, nakoľko uznesenie je

vecne správne... Konečné rozhodnutie o zastavení konania však nič nemení na skutočnosti,

že k takémuto ukončeniu sporu... došlo v dôsledku... nekonania zákonného sudcu... Tento

svojou nečinnosťou v právne a skutkovo jednoduchej veci nekonal viac ako 20 mesiacov,

čím v konečnom dôsledku došlo ku skutočnostiam, na základe ktorých mi ako účastníkovi

konania vznikla škoda, keďže predmetná vec mohla byť rozhodnutá dávno pred tým, než

došlo k zániku odporcu...

Predmetná vec už bola právoplatne rozhodnutá a to jediným možným spôsobom

vzhľadom na okolnosti, teda sťažnosťou na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa už nedomôžem

odstránenia nedostatkov postupu Okresného súdu Žilina spočívajúcich v porušovaní práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, napriek tomu som túto sťažnosť dňa

8. januára 2013 podal... a to najmä za účelom vyvodenia dôsledkov za vzniknuté nedostatky

voči zodpovedným osobám v súvislosti s porušením práva na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. porušením zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami,

súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva...

... So súdom som teda preukázateľne komunikoval, o vec som sa zaujímal podľa

zásady vigilantibus iura, napriek tomu toto neprinieslo žiadny efekt. Sťažnosť na prieťahy

v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu som nestihol uplatniť do rozhodnutia

vo veci, preto som ju uplatnil aspoň následne, aj keď jej prešetrenie nebude mať vplyv na

odstránenie závadného stavu...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa M. Z. upravené v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Sťažovateľovi M. Z. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2000,- EUR...,

ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť sťažovateľovi M. Z... do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia...“

Zároveň sťažovateľ žiadal priznať mu náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že pre posudzovanie sťažnosti sťažovateľa

z ústavnoprávneho hľadiska je podstatná skutočnosť, že konanie na okresnom súde bolo

skončené uznesením č. k. -33 z 28. novembra 2012.

Podľa judikatúry ústavného súdu zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým

sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého

sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. ,

, , ).

V súlade so svojou judikatúrou (, , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenému v len vtedy, ak

bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu

označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn. okresný súd

zastavil uznesením z 28. novembra 2012. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ odvolanie

nepodal. Podľa zistenia ústavného súdu označené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

22. decembra 2012. Sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bola ústavnému súdu doručená 16. januára

2013, teda potom, ako bolo napadnuté konanie vedené okresným súdom skončené. Takže

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd nemohol ovplyvniť plynulosť

priebehu konania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľa, pretože zastavením

konania vo veci samej okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené

úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa.

Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo

treba vec posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha

okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením konečného

rozhodnutia pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , ).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na

zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2013