Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 50/2013
PDF · 116.04 KB
No categories available
II. ÚS 50/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr. B. F.,
PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa
čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 37 Er 1033/2008 z 3. júla 2012
a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. R. K. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. septembra 2012 doručená sťažnosť JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“) postupom a uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. zn. 37 Er 1033/2008 z 3. júla 2012.
Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako
exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre
obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007.
Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol o vylúčení sťažovateľa ako súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti
P., s. r. o., čím zasiahol do jeho označených práv.
Sťažovateľ ústavnému súdu zároveň navrhol, aby sťažnosti vyhovel a nálezom
vyslovil porušenie ním označených práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu
postupom okresného súdu v označenom konaní a jeho napadnutým rozhodnutím, napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil, vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a priznal
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 12 ods. 2
ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu postupom
a rozhodnutím okresného súdu, ktorým okresný súd vylúčil súdneho exekútora z dôvodu
zaujatosti navrhovaného súdneho exekútora proti oprávnenej, čo je okolnosť vylučujúca
sťažovateľa z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku.
Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho
prerokovania sťažnosti (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde), a dospel k záveru, že ju
podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných
práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany
svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí teda namietať
porušenie svojich základných práv a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to
možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania,
v ktorom namieta porušenie základných práv (napr. II. ÚS 3/05).
Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.
Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že
exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri
výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom verejnej moci, postavenie
verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku
preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj
konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto
skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska
funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny
exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri
výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb,
vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí
platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný
iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento
zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že poverený súdny
exekútor je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie.
Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie
sťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd vylúčil exekútora
z dôvodu zaujatosti navrhovaného súdneho exekútora proti oprávnenej, teda vzhľadom
na okolnosť vylučujúcu navrhovaného exekútora z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1
Exekučného poriadku. V takomto prípade je súdny exekútor objektom rozhodovania a sám
ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to ani v záujme
ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nepochybne zistil, že sťažovateľ
nemal v namietanom konaní pred okresným súdom, výsledkom ktorého je namietané
rozhodnutie, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou na podanie
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 113/02, I. ÚS 343/09,
II. ÚS 245/2011, II. ÚS 313/2012).
Keďže porušenie označených práv v namietanom konaní pred ústavným súdom
namietala osoba odlišná od účastníka tohto súdneho konania, ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú
zjavne neoprávnenou osobou (obdobne II. ÚS 82/2012, II. ÚS 389/2012 a II. ÚS 443/2012).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2013